P.S.: Ďakujem všetkým blogerom a diskutujúcim za ich príspevky. Pozitívne mi vyčaria úsmev na tvári a negatívne? Tie ma naštartujú k ďalšej činnosti :-). www.helpinvest.eu Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Poviedky, Súkromné, Nezaradené, Politika, Veda, Médiá, Poézia a próza
Cesta je tŕnistá, vedie do Ríma, je kľukatá, vetví sa na rôzne časti, ide do/z kopca,.... Má svoj začiatok i koniec. Podľa potrieb cestovateľa. Niekto chce odísť za prácou, na dovolenku, na návštevu, do zahraničia, k susedovi, k obchodnému partnerovi, iný sa len prechádza, spoznáva nové krajiny, ľudí,... Ja sa idem len tak potulovať a „LOVIŤ“ nové zážitky, načerpať inšpiráciu, zasmiať sa a možno príde i „UDALOSŤ Z JASNÉHO NEBA“ :-).
Človek si žije ako v bavlnke, na DEDINE. Pracuje v záhrade, vyjde si s priateľmi na pivo, do kina (komunistický výdobytok, ale garantujem vám, že je tu viac návštevníkov než v našom krajskom meste, Nitre), na ihrisko,..... Na jazerách ponaháňame miestne „kočky“ (už aj z iných kútov sveta:-), okúpeme sa v nie práve najčistejšej vode, vylovíme rybu, len tak pre radosť (mamuty už skoliť nemusíme, ale LOV, ŽENY, VODA, SLNKO – vražedná kombinácia). Na tento raj si každý zvykne, šarvátky, zábava (bitka o priazeň krásnych dám), kolotoče, klebetné babky pred obchodom – kostolom, každodenný úsmev, pozdrav susedov, známych i neznámych ľudí... Kolorit dediny, ilúzia šťastia je dokonalá. Akoby sa zastavil čas.
Stretol som bývalú „priateľku“. Vydatá, deti. Mamina (a očividne spokojná). Po chvíľkovom zdvorilostnom oťukávaní, ako sa máš, čo rodina, čo robíš, kde bývaš, pracuješ, máš frajerku – si už konečne ženatý (len som sa pousmial :),?..... SI ŠŤASTNÝ?
Každý z nás je hrdina, na „VLASTNOM PIESOČKU“. Hráme sa o fazuľky, bojujeme proti svokre, nadávame na suseda, laškujeme s kolegyňou, podvádzame, klameme, robíme napriek, zraňujeme,... Na druhej strane máme strach povedať „ľúbim ťa, prepáč mi, bol to omyl, nech sa páči, to miesto je voľné, počúvam ťa, rád si s tebou zatancujem, dnes nepôjdem von, si krásna, iba pre mňa a v mojich očiach“,... Všetci vieme, čo je správne a čo nie, len „NIEKTO – NIEČO“ v srdci, možno v duši (kde sídli?) sa odrazu vzbúri. Nedokážeme odolať, vzoprieť sa a správne rozhodnúť, zvíťazí v nás strach, zbabelosť, úzkosť, pud sebazáchovy, ovládne nás „NÁŠ DÉMON“. V mojom srdci (démon strachu) je skrytý tiež.
Osudy ľudí sú nevyspytateľné, dobré i zlé. Niekomu sa darí úžasne, iného osud skúša a kladie mu prekážku za prekážkou. Niekto sa narodí do luxusu, ohuruje nehnuteľnosťami, autami, nákladnými dovolenkami. Tamten musí počítať každú korunu, nakŕmiť deti, vyprať, ošatiť ich, vyplatiť nájomné,... V jednej rozprávke stojí „psota raz istotne navštívi každého, či v mladom veku, uprostred alebo na starobu, nikto sa jej nevyhne“. Rozprávkam je hej, oni si môžu vybrať a všetko sa skončí šťastne. A čo my, nás nikto nevaruje???!!! Utŕžime facku, prehráme svoj osud, prepadne nás smrť, zarmúti vražda, prekvapí krach, nahlodá stres, „poteší“ vypätie, naláka podraz, ozve sa bolesť, zdeptá choroba, nikto nám nič zadarmo nedá!!! Sme tu len my a OSUD a ešte aj LÁSKA :). Počas štúdií na VŠ som ju často vídaval, žobrala na ulici. Zhrbená, s barlami a neskutočne smutná. BABIČKA.
Rodina, základná jednotka nášho života. Tvorí ju otec, matka a zvyčajne dve deti (k tej našej patrí aj „všade prítomná“ babka:). Slovensku, tak ako iným (európskym) krajinám, začína niečo chýbať, resp. niečo sa začína rozpadať. RODINA. Každý z nás nesie svoj podiel viny. Nebudem riešiť prečo je to tak, kto zlyhal a naopak kto má navrch. Chcem vás len upozorniť na maličkosť, kosenie trávnika.
Má Slovensko nerastné suroviny (hlavne ropu, zlato, urán, striebro, diamanty, uhlie, iné „finančne výhodné“ suroviny)? Žiaľ, je toho veľmi málo. Minulosť už nevrátime. „Zlaté a strieborné“ časy pominuli. Aby sme sa dostali na mapu „bohatej“ Európy, potrebujeme niečo viac. ŠANCU..... Kto nám ju (len tak zadarmo) dá? Je to paradox, ale práve „bohatá“ Európa (Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Anglicko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko, Taliansko,... ale aj Česko) a „bohatý“ svet (USA, Južná Kórea, Japonsko, bohaté ropné štáty). Ale netreba zabúdať ani na „rozvojové“ krajiny. Peniaze síce nemajú, ale zato kopec výborných nápadov, ktoré nás môžu inšpirovať.
Už ako dieťa (na ZŠ), som tvrdil, že pôjdem na vysokú školu. Smiali sa mi, podpichovali. „To najprv musíš prejsť cez nás. Až keď ti my dáme povolenie, budeš sa môcť stať vysokoškolákom.“ Písal sa rok 1988.
Zamilovať sa je veľmi jednoduché, ale žiť s niekým, to je už iná „káva“. Vzťah dvoch ľudí (manželstvo), môžeme rozdeliť na 3 fázy. Fáza č. 1. OBDOBIE ŠŤASTIA (pred manželstvom). Dvaja ľudia sú do seba zamilovaní (beriem do úvahy skutočnú zamilovanosť, žiaden vzťah z rozumu, pre peniaze, spoločenské postavenie, kariéru). Nikto a nič ich nezaujíma. Uvedomujú si chyby toho druhého (je otázne, či by ich za iných okolností dokázali akceptovať, tolerovať, alebo sa ich strániť), ale srdce vždy prehluší rozum. Dúfajú, že ho (ju) zmenia. Prvý najväčší omyl nášho „spoločného“ života. Ak sa niekto sám od seba zmeniť nechce, vy ho k tomu nikdy neprinútite (každý to vie, ale všetci túto chybu „radi“ robíme znova a znova)!
Milujem ľudí, teda tzv. „vševedov“. Vyjadrujú sa ku všetkému a všetkým. Pardon, oni sa nevyjadrujú, lež ohovárajú a útočia (neznalí veci)!!! Pod svoje „trefné myšlienky“ sa nikdy nepodpíšu (alebo si zvolia prezývku vystihujúcu ich skutočnú inteligenciu, napríklad: grg, zmrd, mrd, smrad4, otvor1,...). Takýchto „mudrcov“ neriešim! Pretože akonáhle vyjdu z anonymity, tvária sa ako vaši najväčší priatelia. Pochlebujú, vyzdvihujú vás do neba (telefonáty Mojsejovcom: „držím vám palce, ste super, Norika si skvelá, Braňo si perefektný muzikant“,... a v skutočnosti? Však to všetci poznáme.) a za chrbtom „zdochol pes“.
Sused postavil na mojom pozemku plot. Brat si neprávom privlastnil časť dedičstva. Dedko vlastnil 8 ha ornej pôdy. Zdedil som len tri. Kde je zvyšných 5 ha, nemám súrodenca. Špinavo pošpinil moje meno! Vydieral ma! Pýtal si úplatok.... SÚĎTE SA!!!!! Zvyknú sa ohrádzať politici. Nebojte sa sme „právny“ štát :))!!!
Pred týždňom sa mi ozval exspolužiak z gymnázia. „Že ma cez víkend príde pozrieť, aj so svojou priateľkou.“ Zaskočilo ma to. 8 rokov sľuboval, že ma určite navštívi, dušoval sa, zaprisahával. A nič. Až teraz, z hlasu bolo zrejmé, že to myslí naozaj vážne!? Po predchádzajúcich skúsenostiach som „nášmu“ stretnutiu dával maximálne 5% (optimista :). Aj na mňa príliš málo, a tak som všetko vypustil z hlavy (i to, že sa mu mám večer ozvať). Ráno ma v mobile čakala sms-ka „Čao, čao prídeme o 17.45, čakaj na zastávke, teším sa Ivan“. Neveril som vlastným očiam. A..... tentoraz nesklamal.
Nikdy som nemal rád, keď sa niekto vyjadroval k môjmu „imidžu“. Cítim sa v tom dobre. „Čo koho do toho, čo mám oblečené, veď na prvom mieste sú vedomosti“. Veľký omyl. Poznatky sú dôležité, ale nič o mne neprezradia. Svoje „JA“ (know-how) musím vedieť predať. Rady sestry, matky, okolia nepomáhali, nedal som si poradiť a na truc všetkým, som si vybral práve tú najťažšiu cestu. Keď sa na seba pozriem do minulosti, vidím „šupáka“. Presne tak, obliekal som sa ako bezdomovec. Rifle špinavé a roztrhané, košeľa „rozgajdaná“, topánky od blata, k tomu deravá kapsa na zošity. Takto som si chodil po výstavách, v škole, kostole, po seminároch.
Ošiaľ po smrti pápeža Jána Pavla II. opadol. Alebo je to len ticho pred búrkou? O necelú chvíľu nastane okamih pravdy. Bude zvolený nový „ochranca“ viery. Zhostí sa svojej „pastierskej“ úlohy dôstojne, alebo zanikne v dejinách času? A možno bude posledný.....
Babka ma poprosila, aby som jej pomohol s reštitúciou. Že je už „stará“. Ona mi bude hovoriť všetkých predchodcov, vlastnícke vzťahy, rodinný majetok a ja to všetko vybehám (a aj zaplatím :). Povedal som si prečo nie? Myslel som si (naivne), že to bude najviac mesačná záležitosť.
Kto z nás môže povedať, že žije. Ja určite nie. Alebo aspoň tak tomu bolo doteraz. Dnes, práve teraz, keď píšem tieto riadky, som oveľa slobodnejší (spokojný sám zo sebou). Prečo? Pre niekoho bude moje zistenie banálne, ale iní sa cezeň nikdy nedostanú. „Mŕtvy“ muž vstáva z popola a začína realizovať svoje sny.
Reformy sú potrebné, to nik nepopiera. Ale ako? Je lepší ekonomický model (všetko o peniazoch), sociálny model (každý sa niečoho zriekne a všetci si budeme navzájom rovní), alebo je niekde zlatý stred (slovenský objav)? Chcem mať iba základnú starostlivosť (obvodný lekár predpíše antibiotiká na všetko), alebo tých najlepších špecialistov. Čo za to?
Kto sú, že práve oni sa na nás vyškierajú zo všetkých strán. Z divadla, z tlače, rozhlasu i televízie. Vysmievajú sa, nadávajú, odborníci na všetko a všetkých. Čert to ber, ale dva „melóny“... Je za tým publicita, biznis alebo oboje?
Každý vysokoškolák to dôverne pozná. Písanie referátov, seminárok, esejí, postrehov. Všetko končí diplomovou prácou. Výber tém je rôzny (prerozprávanie skrípt, ktoré napočudovanie napísal dotyčný vyučujúci, doslovné citáty „nobelovských“ autorov, preklady z angličtiny, nemčiny, ruštiny...). Najviac ma dopálilo, ak som mal získať nejaké informácie z úradov. Vyzbrojený „teoretickými“ vedomosťami, nabitý zákonmi, v obleku, úsmev na tvári a ideš.....
Toľko ohlasov na článok Po čom muži túžia? som naozaj nečakal. Poslali ste mi množstvo želaní, mailov, názorov, dokonca som bol spoznaný i na ulici (to aby som si fotku stiahol z netu:). Súhlasili ste, oponovali (boli i vyhrážky) a kládli množstvo otázok. Aká je pravda, čo je realita (teda reality šou)? Nepoviem vám všetko (stratili by ste ilúzie), pretože i ja som viazaný mlčanlivosťou. Niekedy je lepšie nevedieť (milosrdná lož), aby nás nemalo čo provokovať….
