Miroslav Bulejčík
TOTEM (mojej :-)) LÁSKY.....
Prší. Teplý májový dážď. Stojím na zastávke autobusu a čakám. Premoknutý. Keby som tušil ako bude ráno, určite si zo sebou zoberiem dáždnik. Bezvetrie, teplo a dusno. Najskôr mi to pôjde až o 56 minút. Obzerám sa dookola. Ľudia sa prechádzajú, usmievajú. Nikto sa neponáhľa. Dnešný dážď je naozaj skvelý, na dotyk príjemný, bez nečistôt (aspoň na prvý nádych), bez nárazov vetra, bez náhliacich sa tiel, dokonca i doprava ustala, ... Zdvíha sa vánok. Nastavujem tvár. Znenazdajky ma prepadne pár kvapiek, chladia a stekajú do očí. Vdychujem silu tohoto dňa. Ovzdušie chladne. Začína byť zima, striasa ma. Buchot!!! Z poza rohu sa vynára postava. Žena. Môže mať okolo 25 rokov, 170 cm vysoká, gaštanové vlasy, biela – premočená blúzka, tmavo čierne, manažérske nohavice (úradníčka, možno právnička, študentka?), čierne – lesklé topánky na nízkom opätku. Ovešaná taškami. Náhli sa.