Články od Miroslav Bulejčík

Miroslav Bulejčík

Rozbi tú stenu, prosím, ešte dnes!!!

V obrovských mestách (nad 1 milión obyvateľov) sa stretávajú ľudia rôznych rás, vierovyznaní a pletí. Sme na každom kroku, vidíme sa v metre, električke, obchodoch, prechádzame popri sebe bez povšimnutia. Každodenným stereotypom sme si zvykli. Sme OHEŇ a VODA, existujeme pri sebe bez toho, aby sme sa navzájom zničili. Ako je to možné? A čo vlastne cítime? Sme tolerantnejší, ohľaduplnejší, mierumilovnejší? Poznáte to, keď Vám priateľ povie, „bol som tam, robil toto, tí ľudia boli úžasní, tá černoška, ten Nemec, ten Angličan, Izraelčan, Iračan, Bielorus,... niečo podobné by sa u nás nikdy nemohlo stať.“ Beriete ho z rezervou, možno ticho závidíte a možno si ho len vypočujete, pousmejete sa,... pretože vy máte úplne iné skúsenosti.

9. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 918x
2

Miroslav Bulejčík

Milovanie v daždi nad strechami nočnej Prahy

Chceš tancovať? Prosím, v suteréne alebo nad strechami? Pozývame vás na MILONGU, len vy dvaja a hudba, argentínske tango je všade, dokonca padá i z neba. Tancujte medzi kvapkami dažďa!!! Takúto stručnú pozvánku som ešte nedostal. Ale stačila na to, aby prebudila moju zvedavosť. Jednoducho som tam musel byť. Nad strechami nočnej Prahy a tancovať ARGENTÍNSKE TANGO!!!

1. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 613x
4

Miroslav Bulejčík

Omyl Kamoš, horou nepohneš!!!

Poznáte to, ako na Nový rok, tak po celý rok. Schudnem 10 kilogramov, budem cvičiť, prestanem fajčiť, už si konečne nájdem partnera, pôjdem do zahraničia, zmením zamestnanie, začnem podnikať, pozvem susedku na rande, budem lepší,... Predsavzatia!!! Problém je, že ich málokedy splníme. Prečo? Jednoducho si ich dáme v nesprávny čas a na nesprávnom mieste, opojený alkoholom, príjemnou atmosférou, eufóriou Nového roka. A ráno? Niektorí z nás si na nič nepamätajú, s alkoholom vyprchalo sebavedomie, iní, až príliš odhodlaní, „šak si dám ešte poslednú cigaretku, áách, tá chuť.“ Mám pre vás pár jednoduchých príkladov, priamo zo života. Nedali si žiaden záväzok, situácia, ktorá sa udiala v ich živote, mala bleskový účinok, ZMENU!!!

18. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 323x
5

Miroslav Bulejčík

Vedel som, že zomrieš, preto neplačem!

Bol celý čierny, malá guľka. Vyletel mi z tašky. A prvé čoho zaujalo, bola posteľ. Skryl sa. Už vtedy vedel, že sa naňho nebudem hnevať. Môj pes, menom Pegy. Pouličná zmes, temperamentný, sem tam bláznivý, výborný strážca a najlepší priateľ. Nikdy nebol smutný (aspoň mi tak pripadal), nikdy sa nesťažoval (aspoň som to tak cítil), nikdy neplakal (slzy z jeho očí nikdy nepadali), vždy splnil moje príkazy. Tvorili sme TÍM, ja a on. Prežili množstvo zážitkov, hrali sa na objaviteľov, bojovali o naše lásky, vyhrávali súťaže, plakali, verili, ...... že sa to neskončí.

14. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Miroslav Bulejčík

Spoveď!

Stojím, na okraji priepasti. Sám. Hľadím pred seba, na dno, do strán. Predo mnou sa odvíja príbeh, môj život. Spomienky, útržky obrazov, kvapky sĺz, bozky na perách, prvé úsmevy, pocit strachu, slasť. Vánok, niekde v diaľke sa to začalo. Balansujem. Len krok a všetko sa skončí. Už nebudem JA. Neviem. Čo bude potom? Ucítim bolesť? Čo povedia doma? Čo moja láska, matka, brat, otec, syn, priatelia? Ako sa s tým vyrovnajú? Odsúdia ma? Odpustia, pochopia? Som slaboch? Čo sa stalo, vždy som všetko vyriešil? Plný síl, prečo sa cítim, tak zle, sám, nemilovaný? Ako je to možné? VYHOREL SOM!!!

14. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 067x
3

Miroslav Bulejčík

Davová psychóza v ľudskom tele

Dostal som VIP lístky na hokejový zápas Sparta – Pardubice. Prečo nie? Aj tak nemám v nedeľu večer nič na práci. Treba sa zabaviť, vysiliť hrdlo fandením, občerstviť v dobre zásobovanom bufete, usmiať na roztlieskavačky.

7. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 102x
0

Miroslav Bulejčík

Láska neexistuje, je to len oheň, FOREVER!

Koľkokrát som si povedal. Neexistuje, je to len prelud, fatamorgána. Napijem sa a ono to prejde. Neprešlo! Opäť v tom istom kolotoči. Pohľady, hladenie, dotyky, úsmevy, bozky,.... niekto škrtol zápalkou. Som hrdina, ako všetci chalani. Silné ramená, reči. Navonok spontánny, silný, nezávislý. A vnútro? Chce kričať, milovať a byť milované. Ale to sa nenosí. Chcem viac, nie len kúsok zákuska. Chcem poriadnu oslavu, s tortou, ktorá sa nikdy neminie.

31. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 211x
10

Miroslav Bulejčík

Modlitba pre dušu

Už nemôžem ďalej, som PREKLIATY! Nebo sa zabuchlo a v pekle ma vítajú s otvorenou náručou. Zoznam mŕtvol sa zväčšuje a život? Už nie je žiadna perspektíva. Zomriem sám, navždy zatratený!!! Tá chyba sa nemusela nikdy stať. Žiaľ, bol som na správnom mieste, ale v nesprávny čas.

24. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Miroslav Bulejčík

SKÔR NEŽ MA ZABIJE?

Opäť to isté. Pre niekoho všedný deň, pre iného kríž. Skúška ohňom, osud, pokúšanie diabla, Boží trest? Prečo práve ja? Čím som si to zaslúžila? Spáchala som snáď smrteľný hriech? Je to môj osud, sama som si ho vybrala! Milovala som ho, môjho muža. Bol fajn, aspoň na začiatku. Pozorný, milý, robiť sa mu síce nechcelo, .... ale to som nevidela. Nechcela vidieť! Varovné signály boli. Matka, suseda, dokonca i otec. Netlačili. Len jemne naznačovali, nechceli ma zraniť. Jediný brat, jedine on sa ma na rovinu spýtal, či viem, čo robím. „Dobre si to rozmysli, nie je to na týždeň, ale na celý život, budeš s ním žiť celý život,... je on ten pravý?“ Bol. Aspoň v ten čas, zamilovaná.

19. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Miroslav Bulejčík

TELEFÓNNA BÚDKA

Zvoní. Rinčiaci, prerývaný zvuk. Odlišuje sa od denného chaosu. Naliehavý cengot. Adresovaný niekomu anonymnému. Ľudia. Čakajú, otáčajú hlavou, zastavujú sa. Nutkanie. Pocit vojsť a zdvihnúť ho, SLÚCHADLO. Niekto volá a niekto je volaný, ale..... strach, intimita, prostredie, výber poslucháčov? Nikto sa nenašiel! Dvojminútový intenzívny cengot ustal. Dialóg sa nekonal.

10. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Miroslav Bulejčík

KRIŠTOF verzus JASTRAB

Česká republika verzus Slovensko. Donedávna spolu. Starší a väčší brat, s bohatou históriou, kráľmi, priemyslom a jeho „vazal“, obilnica Československa, Tatry, príroda, krajina na východ, Slovakia. Po roku 1993 nastal zlom. Český brat sa vydal cestou prosperity, lepších platov, dôchodkov, ... veľké sebavedomie. A my, „slovenské Švajčiarsko“. Hold nepodarilo sa. Niekde sa stala chyba. Alebo naši „vládni“ využili – zneužili, čo sa len dalo. Niekto chybil. Ale veď nevadí, chybiť je ľudské (a my tak radi (po)chybujeme, že?). Ľud zabúda príliš rýchlo. Treba len veriť, že sedliacky rozum preváži a prosperitu pre naše budúce generácie „neprešustrujeme“ v ošiali dvojnásobných platov. Všetko príde pomaly a postupne!!! Kto má veľké oči spravidla skončí s prázdnym mešcom!

3. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 346x
2

Miroslav Bulejčík

DEDKO

Som tichý, sympatický, prešedivený, ešte vitálny starý pán. Mám 85 rokov. Bývam v jednej malebnej horskej dedinke pod Tatrami, kde každý každého pozná. Som starý mládenec. Niežeby ma ženy nechceli, práve naopak. Stali sa mi osudnými. Vlastne osudným sa mi stal SEX – neustály hlad po žene, slečne, dievčinke. Musím trošku poopraviť tento príbeh. Už nežijem (toto je len moja energia, myseľ, ktorá blúdi svetom, až kým nespočinie v Tebe, už musím konečne nájsť, vytúžený kľud!!!). Som mŕtvy, už 5 rokov! „Opustil nás v pokoji a s úsmevom na perách.“ (otrasný citát, vôbec nezodpovedá skutočnosti).

26. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Miroslav Bulejčík

KUFRÍK...

Konečne. 7 mesiacov. Blbých 7 mesiacov. Ale stálo to zato. Podarilo sa mi zistiť, čo má v tom prekliatom kufríku. Volá sa Peter Kráľ. Pracuje v banke. Tridsiatnik, výška 170 cm, silnejšej postavy, šedo-zelené oči, nakrátko ostrihané vlasy a také ryšavé fúziky. Každé ráno, od pondelka do piatku, 7. 35. Vždy rovnaká trasa. 7. 35 odchod z domu. Je presný ako švajčiarske hodinky. Pred bránou sa natiahne, obzrie sa naľavo, novinový stánok, zakýva majiteľovi. 7. 36 vydá sa napravo, dolu ulicou. Rezko vykračuje. 7.39 po 100 metroch od domu sa zastaví. Podozrivé správanie!

21. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Miroslav Bulejčík

SUD...

„Už po stýkrát, nechoď do tej stodoly, niečo sa ti stane. Môžeš bez toho byť, radšej sa choď hrať von s kamarátmi a nech ťa nevidím obšmietať sa pri tých sudoch, stratíš sa!!!“ Mhhhhm, nemôžem si pomôcť, ale nahnevať suseda. Príjemný pocit. Ktovie čoho sa tak bojí? Ale čo, raz to určite zistím! Som zvedavý čo vzácneho sa tam nachádza?

14. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Miroslav Bulejčík

Cesta z „VÁCLAVÁKU“ ku KARLOVMU MOSTU.

Cesta je tŕnistá, vedie do Ríma, je kľukatá, vetví sa na rôzne časti, ide do/z kopca,.... Má svoj začiatok i koniec. Podľa potrieb cestovateľa. Niekto chce odísť za prácou, na dovolenku, na návštevu, do zahraničia, k susedovi, k obchodnému partnerovi, iný sa len prechádza, spoznáva nové krajiny, ľudí,... Ja sa idem len tak potulovať a „LOVIŤ“ nové zážitky, načerpať inšpiráciu, zasmiať sa a možno príde i „UDALOSŤ Z JASNÉHO NEBA“ :-).

12. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 467x
5

Miroslav Bulejčík

POHĽAD z okna.

Piatok večer. Sám. Fľaša vína, špinavý stôl. Štvordňový, už pomaly plesnivý chleba, ohlodané kuracie kosti a „smrad“. Zápach vynárajúci sa z omietky, zmiešaný v bolesť toho to dňa. Všetko je krivé, smutné. Holuby prestali spievať. Každodenné hrkútanie, hrkú, hrkú úúúú,.... Nič nemôžem robiť, iba zatlieskam. Modlím sa,... aspoň jedna hodinka, óóó BOŽE, aspoň jednu hodinu pokoja! Potrebujem ho! Niekde v diaľke buchot, „rámus“, výkriky, smiech, nadávky. Zábava, diskotéky, puby, krčmičky. Sú všade. Pohyb. Nočný život, jeho plné mesto. Prečo sa potom cítim tak sám, opustený, nemilovaný, zronený, vyžmýkaný,.... bez viery, iskry nádeje, pocitu šťastia??? Čo ma núti „myslieť“, už nechcem, zakazujem, bránim sa,..... pred sebou samým. Bolesť v hrudi. Nie fyzická, ale pichá, „rve“ vnútro, hlodá. Obnažuje. „NAHÝ!!!“

7. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 116x
3

Miroslav Bulejčík

Môj SEX so žehličkou!!!

Určite si poviete, „čo za úchyla to môže byť“? Sex so žehličkou? Nereálne, stupídne, hnusné! Kto za človeka môže niečo podobné napísať? Jeho IQ (teda moje:-) sa pohybuje hlboko pod bodom mrazu. Ani sám presne neviem. Prečo sa tieto myšlienky vynárajú, a odkiaľ sa vlastne berú?

25. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Miroslav Bulejčík

Neklopať prosím, práve vám VYKRÁDAME byt!!!

Človek si žije ako v bavlnke, na DEDINE. Pracuje v záhrade, vyjde si s priateľmi na pivo, do kina (komunistický výdobytok, ale garantujem vám, že je tu viac návštevníkov než v našom krajskom meste, Nitre), na ihrisko,..... Na jazerách ponaháňame miestne „kočky“ (už aj z iných kútov sveta:-), okúpeme sa v nie práve najčistejšej vode, vylovíme rybu, len tak pre radosť (mamuty už skoliť nemusíme, ale LOV, ŽENY, VODA, SLNKO – vražedná kombinácia). Na tento raj si každý zvykne, šarvátky, zábava (bitka o priazeň krásnych dám), kolotoče, klebetné babky pred obchodom – kostolom, každodenný úsmev, pozdrav susedov, známych i neznámych ľudí... Kolorit dediny, ilúzia šťastia je dokonalá. Akoby sa zastavil čas.

11. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 479x
1

Miroslav Bulejčík

Už je ČAS ODÍSŤ.....

Slovensko milujem, nie som nejaký extra PATRIOT, ale ….. - je to moja RODNÁ HRUDA, vyrastal som tu, - mám tu PRIATEĽOV, - SLOVENKY (naše zlaté dievčatá) sú fakt nádherné (obrovské množstvo na km2), neviem ako je to možné, ale v tomto sme fakt výnimoční, - ĽUDIA, dobrí i zlí, rozumiem im a viem sa pred nimi obhájiť (možno je to rečou, ktorú ovládam najdokonalejšie, zatiaľ:-)), - mám „TAKÝ ZVLÁŠTNY POCIT“, pri návrate domov (na jednej strane som šťastný, že som doma, no aj tak ma to ťahá preč, skúsiť, vidieť, zažiť, obohatiť sa poznaním, načerpať novú silu, ako keby si ma domovina privlastnila zo strachu, že tam vonku okúsim niečo nové, lepšie), - CHLEBA, výnimočne chutný a na výber množstvo druhov (vidieť, že mi ako malému chlapcovi babka pripravovala len to najlepšie, pravý domáci chlieb, kto nezažil, len ťažko dokáže cítiť vôňu života, silu múky, vody a kvasu), - VODA, presnejšie minerálky, stolové vody, máme ich množstvo, rôzne chute, vône, farby, s bublinkami aj bez (až keď som odišiel, uvedomil som si život, čo som mal priamo pred sebou, nevenoval som tomu žiadnu pozornosť, preceňoval cudzie a podceňoval domáce, mnohokrát lacnejšie, chutnejšie i kvalitnejšie), - VZDUC

13. júl 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Miroslav Bulejčík

Som, alebo nie som TERORISTA?!

Londýn (najnovšie), New York, Madrid, Beslan,... niečo majú spoločné, TERORISTICKÝ ÚTOK! Metro, „dvojičky“, železničná trať, škola. Prečo? Kto má radosť zo smrti? Čo dosiahnu? Titulky v novinách, sledovanosť v správach, vyššie zisky, prepad burzy, potlesk, zadosťučinenie, „svätú“ vojnu,...?

11. júl 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Miroslav Bulejčík

Zoznam článkov blogera