Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Toto je pocitový článok... Napísaný na základe chatu medzi Bratislavou a Džiddou. Viedol som ho so svojim synom. Do tretej časti pridám aj niekoľko fotografií. Neosobujem si právo hodnotiť Saudské kráľovstvo - ani rozprávať o jeho histórii. Je to správa o dojmoch z vysnívanej "mayovkovej" krajiny môjho detstva (Hadži Kara ben Nemsi, Effendi), ktorú som poznal len sprostredkovane a okrajovo.
Tak sa opäť hnevám na ľudí, že ma nevedia a nechcú pochopiť...
Ráno na Šafárikovom námestí a linka 95. Usadím sa za šoférom. Vozidlo je nezvyčajne zaplnené: zrejme po dlhej, nekonečnej a tropickej noci, nastúpili aj tí, ktorí inak, takto v sobotu, vylihujú dlhšie. Spať sa veľmi nedá a tak po preflámovanom večere (navrátilci z diskoték, ktorí sa zabudli u jednonočných lások), sedia v zadnej časti aj mládenci a dievčence, zriedkaví spolucestujúci v tomto čase, o pol siedmej.
Keď vystúpim z autobusu po nočnej smene, ocitnem sa na šafku. V blízkosti stánkov a nástupísk MHD, smerom do centra. Prechádzam okolo bezdomovca. Má sklonenú hlavu, pozerá do zeme a ja rozmýšľam, dávi svoje čúčo alebo je mu zle?
Aj najväčšieho cynika by zabolelo srdce pri čítaní tvojich riadkov. O ľudskej bolesti.
Klameme, predstierame, vymýšľame. Zakrývame dávno odkryté. Horlíme, žiadame. Chceme, aby mysleli v súvislostiach: tí, druhí, ktorí nemyslia - rovnako ako my.
Mal som smolu na kolegu. Bol mojim nadriadeným, takým väčším šéfom. Chcel sa so mnou priateliť, ale uznajte - aké je to už priateľstvo - so šéfom?
Táto love story, Janka R., nie je sweet, ale je reálna. Ako všetky historky, ktoré som tu napísal. Snažil som sa zachytiť len to najpodstatnejšie. Tieto slová do perexu pridávam na záver:je mi ľúto, že som to nenatiahol, ale radšej píšem rýchlo a neopravujem.
Tenista, ktorý predčasne ukončil kariéru prichádza do Londýna trénovať prominentov. Stretáva sa s budúcou manželkou, dcérou majiteľa veľkej spoločnosti. Získa lukratívny džob, robí kariéru a zamiluje sa do švagrovej frajerky. Viac neprezradím, aby som neurobil chybu, ktorú zazlievam niektorým recenzentom. Len Vás chcem "zviesť" na dobré kino.Dostojevskij na Allenov spôsob. To je nový film Woodyho Allena: Match Point - Hra osudu. Voľne inšpirovaný románom Zločin a trest, ale naozaj len voľne. Hlavnú postavu stvárnila Scarlett Johansson, hviezda snímku Stratení v preklade. To je informácia pre tých, ktorí by zaváhali zhliadnuť skvelý film. Je to Allen na nepoznanie (nebyť vynikajúcich dialógov, ani by som nepostrehol) a prístupný aj tým, pre ktorých je inak nestráviteľný.O vášni, láske, peniazoch, o vražde a o svedomí..., predovšetkým. Celý film je podfarbený vynikajúcou hudbou. Od Verdiho po Bizeta. Na svoje si prídu aj fanúšikovia slávnych tenorov minulosti. Videl som ho v noci v Charlies. Myslim, že ho hrajú, zatiaľ, iba tam. Cena lístka: cca 80 Sk.
Práve som - plný emócií - dočítal posledné riadky rukopisu jedného z tvojich sudcov.
Odpovedám ti na otázku, ktorú si mi formálne nepoložila. Mám sa dobre. Som relatívne zdravý a celkom spokojný. Dúfam, že si na tom rovnako. Odpovedám krátko, pretože - čo poviem siahodlhými úvahami?
Do Bratislavy sa prisťahovalo v priebehu rokov vyše 100 tisíc obyvateľov z rôznych strán Slovenska. Dnes ešte tvoria nehomogénnu zmes, ale je iba otázkou času, kedy dôjde k prirodzenému premiešaniu rôznych kultúr a návykov.
Ráno som sa vrátil. Občas takto vycestujem, ale vždy sa stihnem zobudiť(včas)... :o(
O pár rokov neskôr som sa dozvedel z vyšetrovacieho spisu, do ktorého som mal možnosť nahliadnuť, vďaka vysokopostavenému pracovníkovi MV SR, dobrému priateľovi - že hlavný iniciátor prepadnutia expozitúry centrálnej banky v západoslovenskom krajskom meste, Róbert I.,bol zastrelený vo vlastnom dome komplicmi, ktorých udal v obavách o vlastný život. Môj talentovaný kamoš...
Ak budem pri vedomí, o čom budem rozmýšľať, vo chvíľach smrti?
Práve som sa vrátil z hradu! Čo táram...? Z Tesca! Som zblbnutý z politiky, preto táram. A chýba mi aj tá povestná Clementisova čiapka, ktorú mal Gottwald na hlave, keď vyriekol onú, pamätnú vetu. Ale - prišiel mi na myseľ. Neviem prečo. Prihodí sa mi.., občas. Je to také nelogické... A spoločný máme len alkohol. Aj to je už minulosť. Takže: ďalšia vec, ktorú máme, resp., ktorú sme mali - spoločnú: alkoholickú minulosť... On zomrel a ja už nepijem. Počkať - nemal aj syfilis? Nie, to nie on. Ten druhý, iný, väčší. Najväčší! Chvalabohu! - Také som nemal, nemám a neašpirujem na tú smutnú chorobu.
V posledom čase som neustále nervózny a podráždený. Možno aj tým teplom..
Po Zlej žene píšem o zlom mužovi. Tento príbeh je košatejší: začína v období našej puberty a končí sa, tragicky, po takmer štvrťstoročí. Pretože som ho osobne veľmi dobre poznal, rozhodol som sa, že jeho osud opíšem vo dvoch častiach – pre osvetlenie a pochopenie jeho správania. Aj keď mi napadlo: dokážeme toho komplikovaného človeka - vôbec, pochopiť?
Ťažko, veľmi ťažko dokážeme priateľovi povedať, že tá jeho milovaná je obyčajná kurva. Vedeli sme to všetci štyria. Len on nie. A asi by ani nechcel...
