Boris Burger
O "mravnom relativizme"?
Prežil som márny život(?). Niekto sa ma usiluje presvedčiť, že všetko tu bolo zlé, pretože sme držali huby a neangažovali sa ako Dominik Tatarka, Václav Havel, Juro Daubner, Hana Ponická a viacerí iní...
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Boris Burger
Niečo málo o detstve (o auguste 68)
Dvadsiateho augusta roku 1968 sme vypli baterky až krátko pred polnocou... Moji kamaráti a ja... Spolužiaci, chlapci z našej štvrte. V "Slubečke", na ihrisku, za starým priechodom, sme hrávali futbal. V noci chodievali tajne na Slavín (vyzbrojení baterkami) fajčiť prvé Bystrice (ja som liezol po rebríku z okna našej izby, keď mama vo vedľajšej zaspala. Pristavil mi ho tam, za teplých nocí, sused zo suterénu). Na dvore nášho domu sme sa hrávali na indiánov s veľmi populárnymi hlinenými figúrkami, ktoré hračkársky priemysel v tom období slávy filmových winnetouoviek vyrábal...
Boris Burger
Už aj ja mám svojho maďarského debila
Sú situácie, keď je človek naštvaný, že z neho vyplávajú najprimitívnejšie nadávky. V podstate: ničoho sa nezbavíme. Sprevádza nás to po celý život. To, v čom sme vyrastali, čo sme počuli, čo sa na nás nalepilo. Aj vtedy, keď s tým jednoducho nesúhlasíme, vplyv okolia poznačuje naše podprahové vnímanie. Je to ako s reklamou, ktorú nenávidíš, ale predsa ťa ovplyvní. Vedci to dokázali... Nezáleží na tom, že človek sa na veci začne pozerať inak. Je to ako sen, ktorý sa opakovane a neprajne vracia. V krajných situáciach reagujeme ako v časoch, keď sme sa držali maminej sukne, a vyrastali na jej jedine správnom pohľade na život. Nemusí byť zďaleka spravodlivý... Aj naše maminky vyrastali v nejakom prostredí.
Boris Burger
Pekné ráno s blbou muzikou (alebo s textami k muzike na "Šafku")
Prečo musím počúvať na zastávke električky sprosté texty rapového(?) alebo hip hopového(?) speváka? Reproduktory dunia melódiami, ktoré sú celkom príjemné ako podmaz alebo náladovka, ale obsah priblblých piesní mi trhá uši. To nie je rádio, ani televízor v mojej izbe, nemôžem preladiť. Načo označujeme neprístupné filmy podľa vekových kategórií, a vysielame programy po desiatej večer, ak nejaký nevychovanec môže pokojne púšťať na verejnom priestranstve najhrubší humus (podobnosť s čašníkmi, ktorí majú rádia pustené naplno, keď si chcete v pokoji vypiť kávu a podiškurovať s priateľom, je náhodná:)
Boris Burger
Coulthardov voz na námestí SNP
Pár fotografií auta, ktoré som takmer nezbadal, nebyť zhluku okoloidúcich. Bratislava, dnes o dvanástej hodine.
Boris Burger
Zblížte sa!
Napriek tomu, že s každou cigaretou, ktorú si vytiahnem zo škatuľky, zatĺkam klinec do svojej truhly...
Boris Burger
Konečne sa usmiala
Uprostred cesty zastavil nový Volkswagen. Za volantom čiernovláska, na očiach tmavé okuliare. Zamávala mi. Záhada... Kto to je? Vystúpila, zabuchla dvere, otvorila kufor. Niečo vyberala.
Boris Burger
K.O. (neprišlo) dnes večer alebo Začiatok leta v meste(?)
Keď som vystúpil z autobusu v Petržalke - kúsok za Lidlom, pri novom kruhovom kostolíku, ktorý má vežu ako cestu do neba, ovanul ma zápach. Nebola to vôňa leta, ale útok bojovým plynom...
Boris Burger
Rumunská trinástka
Z ulíc, z hraníc, z vlakov. Všedné fotografie. Oddychovka pred posledným článkom o Rumunsku.
Boris Burger
Z križovatky zmyslov (nebezpečne ružové, ale bez smejka)
Pomaly som zaspával - bolo veľa hodín, takmer polnoc.
Boris Burger
Čriepky z Lesoparku (aj o čistých toaletách)
Pôvodne sme išli Železnú studničku opekať. Ale keďže platil zákaz, zápalky sme nechali doma a išli iba tak. Kto nevie, Železná je asi najobľúbenejším miestom pre oddych Bratislavčanov. Nakoniec, pár fotiek z mobilu SE 800. Také náladovky, bez ladu a skladu. To, prečo je Železná populárna, pre jazierka, to tu nenájdete. Väčšina je z Partizánskej lúky. Periférie Lesoparku. Miesta oddychu pre dospelých, ale predovšetkým pre deti. Je tam dosť preliezačiek, futbalové ihrisko, basketový plac. A všeličo iné, čo tu neuvidíte. Treba tam zájsť, osobne.
Boris Burger
Päť fotografií - Exeter, UK, apríl 2007
Pretože sa mi páčia. Boli urobené mobilom Sony Ericsson 800. Autorom je môj syn, ktorého autorom som tak trochu aj ja :o). Takže pozadie je jasné :o)
Boris Burger
Kameňák v Bratislave
Včera, keď som čakal pred Tescom na električku (na kameňáku), sledoval som čínsku rodinku. Dve mladé ženy, asi osemročný chlapec a šušník v kočíku. Obhrýzal podrúčku, gúľal očami. Líčiská ako tenisové lopty. Mladé baby ho žrali. Možno to bola mama s dcérou, syn a poškrabok v perinke. Manžela som nevidel. Kým prišla električka tešil som sa z pohľadu na nich. Nedalo sa nepozerať, pretože to bola naozaj chutná família. Predovšetkým ten škrečok :o) v kočíku, ktorý pri nástupe chalan chytil do rúk a ťahal sa po schodoch dnu prvý. Ako dospelý chlap. Váha to bola riadna (bol obťažkaný taškami), nebola to bugina ako za našich čias. Ženy pomáhali zospodu. Keď nastúpili, vykročil som aj ja na stupienok - a vtedy som začul pani na chodníku, opierajúcu sa o francúzsku barlu. Sprisahanecky zahlásila smerom ku mne: Čo tu robia tí šikmookí, načo sem chodia? Nevedel som v tom okamihu od prekvapenia čo na to povedať, dvere sa už už zatvárali, iba som zahlásil nezmyselne ako idiot: Lepšie ako hlúpi Slováci! Niečo podobné som ešte nezažil. Urážky Vietnamcov na čínskom trhu áno. Ale tu ma prekvapilo, že tá bosorka reagovala na rodinu, ktorá p
Boris Burger
Šesť fotografií z prechádzky
Dnes poobede sme boli na prechádzke pri dunajskom ramene, smerom na Devín. Cyklistická cestička, vhodná aj pre inline korčuľovanie, je dokončená. Keď vystúpite pri Riviére (od centra) a vrátite sa späť, idúc okolo Remiášovho pamätníka, prídete k benzínke. Pred ňou odbočte do prava. Tam, kde sa vchádzalo do Lodenice. Po ľavej strane zbadáte nové bytovky(na mieste, kde voľakedy boli uskladnené lode - kajaky, kanoe, člny) pokračujte však smerom dole, k ramenu a naskytne sa Vám pohľad, ktorý nie je bežný pre mnoho Bratislavčanov. Predovšetkým pre tých, ktorí sa sem prisťahovali neskôr. Ešte na jeseň bola cesta rozbitá a plná blata. Dnes sme po celý čas stretávali cyklistov a korčuliarov. Tieto fotky sú opäť robené mobilom, a ani zďaleka nezachycujú všetku tú krásu tohto zákutia Bratislavy. Odporúčam každému, kto nebol v týchto končinách, aby tam vybehol. Stojí to za to.
reklama
Boris Burger
Pocta Medveďom
Včera som podľa receptu Romana Daniela Baránka urobil jablkový koláč na studený spôsob. Predstavte si, napriek tomu, ze bol naozaj studený, pri srdci hrial a bol naozaj skvelý. Vďaka za recept :o) Vďaka aj Andy , ktorá pripomenula, že so škoricovým cukrom je ešte lepší. Tu sú fotečky. Možno nevyzerá najvábnejšie, ale pochúťka je to výborná. Najlepší dezert aký som v poslednom čase jedol. Fotografia v perexe je použitá s láskavým povolením Maroša Pochylého. Ďakujem!
Boris Burger
Vidieť Rumunsko a... hotely, stanice, reštaurácie a Piteşti 7a
Blízko stanice Gara de Nord je ulica, ktorá vedie od stanoviska taxíkov do centra. Taký široký rušný bulvár. Je tam problém, na rozdiel od Bratislavy, prejsť na druhú stranu mimo prechod. Podľa sprievodcu, anglickej knižky, preloženej do češtiny, mal by to byť raj vreckových zlodejov. Tvrdých gangov, ktoré sa grupujú, predovšetkým z detí, ktoré na diaľku riadi dospelá mafia. Ale - akokoľvek som zvieral v zadnom vrecku, kde som mal neustále vložené prsty, svoju peňaženku a doklady, nech som chodil, koľko som chodil, žiadne podozrivé indivíduum: človeka, ktorý by napĺňal moju predstavu o vreckárovi, som nezbadal. Taký ten ksicht z Pasoliniho filmov. Lumpenproletára...
Boris Burger
Niečo sa deje
Najradšej by som sa zobudil, ale nejde to. Zo všetkých snov je tento jediný reálny. A nie je to sen...
Boris Burger
Nscho-tschi:)(Pekný deň)
Vyčariť úsmev na tvári. To jediné má zmysel. Nerozdeľovať, ale hľadať cestu. K sebe. Idem teraz von, idem sa o to pokúsiť. Peknú sobotu všetkým, ktorí myslia na druhých, ale nezabúdajú aj na seba. Nemyslieť na inakosť, ale pripomenúť si aj rovnakosť. To, čo je nám všetkým zmysluplné. Tešiť sa zo života. Pretože občas je riadnou otravou mysle, duše aj srdca. Tak využime tento pekný deň. Nič netrvá večne.
Boris Burger
"Otrasní" šibači "aneb": Nová doba, nová doba...
Nejako nám spohodlnela mládež. Voľakedy, a to vonkoncom nebolo tak dávno, sme sa predháňali, aby sme svoje kamarátky, príbuzné či spolužiačky vyšibali ráno, čo najskôr. Prísť po deviatej to už bola hanba.
