Pri vyplňovaní tlačiva, ktoré sme všetci obdržali pri príležitosti sčítania obyvateľov som zostal zaskočený pri kolónke: „náboženské vyznanie". Prečo? Po prvé preto, lebo som slobodným veriacim, ktorý nepotrebuje svoju vieru škatuľkovať pod nejaké vierovyznanie, ale s takýmito jedincami tento štát nepočíta. Buď sa zaškatuľkujete, alebo ste automaticky bez vyznania; teda ateistom, aspoň tak to väčšina chápe, pritom ním nemusíte byť. Ak je takto povrchné celé sčítanie, načo vlastne je dobré? Ešte viac ma však zaskočilo to, že o vierovyznaní detí má pri sčítaní rozhodnúť rodič. Prečo rodič? Lebo deti sú v tomto nesvojprávne? V poriadku, ale potom by nemali byť spôsobilé ani tomu byť nositeľmi náboženského vyznania, aj keď sú pokrstené. Veď byť pokrstený je jedna vec a niečo vyznávať je vec druhá. Vyznanie predpokladá nejakú aktivitu, minimálne názorovú, kdežto pokrstenie je u detí čisto pasívna záležitosť.