Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Jozef Černek

Bloger

Populárny bloger

Počet článkov: 347
Páči sa: 4 264x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené

Nezaradené

Jozef Černek

Kauza SOZA

Keď som písal smutný list pre SOZU, tak som tak nejak tajne dúfal, že si ho prečíta aj p. Repčík. „Naštvem ho aspoň zo štvrtiny tak, ako som naštvaný ja..." A naštvaný som bol riadne, lebo Dramaťák máme už sedem rokov a bolo mi to strašne ľúto. Snažíme sa venovať kultúre a neustále narážame na stovky problémov, ale nejdem vás tým zaťažovať. Prosto som bol naštvaný. A ejhľa, zrazu bolo so mnou naštvaných pár tisíc ľudí, pár desiatok to aj napísalo a pár desiatok mi aj zavolalo. Až z toho vznikla ozajstná kauza. Poplatky za autorské práva sú, zdá sa, ozajstná téma, možno by som mohol povedať problém.

17. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 701x
16

Smutný list pre SOZU

Jozef Černek

Smutný list pre SOZU

(blog bol publikovaný 15. 10. 2012, má aj svoje rozuzlenie v nasledujúcom blogu) Vážení priatelia zo SOZY, obraciam sa na vás takto, pretože okrem inkvizítorov z oddelenia vymáhania poplatkov, mi nik u vás neberie telefón. Vaša organizácia nám práve likviduje jeden veľký sen. Chcem, aby ste o tom aspoň vedeli. Chcete od nás 975 € za skladby, ktoré sme si sami zložili, aj sami odspievali. Nemáme na to. Končíme.

15. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 205 979x
192

Dospievať bez aplikácie

Jozef Černek

Dospievať bez aplikácie

Poznal som vôňu vašich snov, dnes si pamätám mená vašich detí. V mobile som našiel aplikáciu, ktorá mi vraj ukáže presnú polohu priateľov. Keď som to navrhol inému spriaznenému telefónu, bol som za blázna. „Čo blázniš, načo by Ti to bolo..." Vtedy sme sa nepýtali, nemali sme aplikáciu, ale vedel som o vás všetko. Kde ste, čo robíte, aj čo cítite. Bolo to také normálne. „Tak som na tej algebre bol, ty kokos, nedal som to, ale bola tam ona...usmiala sa, iba tak...a na mňa..." Usmiala sa, lebo ho chcela dávnejšie ako on ju. Vedel som to, ale nemohol som prezrádzať tajomstvá. Dalo sa však pomôcť náhode. Boli tajomstvá, ktoré sa prezrádzať nesmeli a tajomstvá, ktoré sa prezrádzať museli. Prezradenie takého tajomstva pomáha chvíľam, čo budú navždy.

9. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Černek

Roberta

Prišla za mnou Tvoja mama. Asi to chcelo odvahu, lebo ja som dosť neprístupný a dosť arogantný. Nebudem sa obhajovať. Som. Mal som odrežírovaného Tajovského aj Palárika. Prečo by som teda nebol? Vedel som, o čom bude hovoriť. Mala si nehodu. Bola si moja najtalentovanejšia žiačka a mala si nehodu. Preto som to vedel. Bolo jasné, že všetci spravíme všetko. Nevedel som ale, že to môže byť až tak zlé. Niekto niečo poondial a vraj už nikdy nebudeš normálne chodiť. Možno. Ak mysľou neoklameš telo. To ale chce odvahu. Mala si strašne rada Mishu. V ten rok dostala ďalšiu cenu. Tuším slávika. Chcelo to strašnú odvahu, ale zavolal som jej. Sľúbil som dva koncerty. A pritom som o tom nič netušil. O koncertoch, o zvuku, o priestoroch, o ničom. Chcelo to strašnú odvahu, ale koncert bol. Vlastne dva. Ľudia stáli a tlieskali.

4. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Pýcha a predsudok

Jozef Černek

Pýcha a predsudok

Zas ma vytiahli do divadla. Do Nitry do DABu. Nevadí, divadlo mám celkom rád. Šli sme na Maštalíra. Teda, ja som šiel do divadla a baby na Maštalíra. V skutočnosti sme šli na klasiku - Pýcha a predsudok (Jane Austenová). Poslednú dobu sa mi toho dialo strašne veľa, mimo iné, trochu nelogicky urazili moju pýchu. Kritikou. Rozum to vyhodnotiť dokázal, duša nie. Keď sa mi toto stane, tak nespím. Dnes to bude štvrtá noc v rade za sebou. Preto som si nenaštudoval, načo to vlastne ideme. Inak to robím vždy, jednak, aby som bol v obraze a jednak preto, aby som pôsobil múdro. Múdro pôsobím rád. Aj chudo, ale to sa mi darí ešte menej ako múdro.

4. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Slovenskí rebeli

Jozef Černek

Slovenskí rebeli

Chcel som napísať o Rebeloch. Chcel som o nich napísať tak, aby každý pochopil, čo vlastne chcú povedať. Prečo zápasili so slnkom, prečo prišívajú na nohavice ornamenty, prečo z výkresov lepia klobúčiky a oblepujú ich látkou. Prečo sa toľko hádajú a napriek tomu majú radi. Prečo na seba kričia, nadávajú si a potom ich to strašne doma štve a plačú. Aj tí silní. Vždy to niekto chce vzdať a niekto iný mu v tom zabráni, hoci vie, že už o pár dní to bude vzdávať on. Nakoniec ale väčšina ostane. Ostane do posledných svetiel. Do poslednej vety. „Zatvorte oponu."

1. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Vezmite si jabĺčko, mladý pán, ja ich nemám kam dať

Jozef Černek

Vezmite si jabĺčko, mladý pán, ja ich nemám kam dať

Na schodoch pred panelákom sedel starček v montérkach, pred sebou mal bedničku jabĺk a v ruke utierku, ktorou starostlivo leštil každé jablko predtým, ako ho vložil do tašky. Už samotný pohľad bol zvláštny. Myslím, že som ešte nikdy nikoho nevidel pred panelákom jablká utierať. Starký si všimol, že naňho hladím vyjavene. Pousmial sa a hovorí: „vezmite si jabĺčko, mladý pán, ja ich aj tak nemám kam dať." „Ďakujem ujo, akože nemáte, veď si odložte, v zime ako by ste našli," hrám sa na múdreho. „A kdeže by som ich tu v činžiaku dal, vari pod posteľ?" trochu smutne a trochu nahnevane ma uzemňuje. „Keď mi tu byt predávali, povedali mi, že je tu aj pivnica, ale horkýže pivnica, pár latiek na chodbe to je a nie pivnica. Kmíni mi hneď prvú noc demižónik ríbezľového vína potiahli, im tam ja nebudem ešte jabĺčka skladovať, veď sú to moje posledné...," zmĺkol a oči prezrádzali už len žiaľ.

26. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 13 290x
43

List kolegovi ministrovi

Jozef Černek

List kolegovi ministrovi

Kolega bloger Marek Maďarič včera vyzval na zaujatie stanoviska k vulgárnosti a strate kultúrnosti v médiách. Vyzval síce mienkotvornú časť národa, ale vyjadrím sa i ja, zástupca národa od Komárna. Úplne najprv ale kolega, by som Ti rád pripomenul, že dnes je štrajk učiteľov. Možno Ti nepovedali, tak len aby si vedel. Ono totiž, učitelia by o kultúrnosti mali vedieť najviac, pretože, kedy už len naučíme národ kultúrnosti, keď nie v čase, keď národ chodí do školy. Áno, to, čo dnes chodí, prepáč, to, čo dnes nešlo do školy, je národ. A do budúcna mimoriadne dôležitý národ. Mám ale pocit, že učitelia, ktorí ten národ majú vo svojich rukách, pociťujú krivdu, pokiaľ ide o kultúru správania sa k nim. Možno sa, kolega Marek, skús postaviť na ich stranu, alebo si ich vypočuj a zváž či sa im nedá pomôcť. Verím tomu, že ak by učitelia chceli, môžu pomôcť s výchovou národa. Totiž, ak bude národ vychovaný a kultúrny, tak mu nebudú tak blízke komerčné televízie, ktoré vysielajú odpad a tým zvyšujú svoju sledovanosť. Vieš, neviem či Ti povedali, komerčné televízie potrebujú vysokú sledovanosť. Keď národ sleduje hnoj, budú teda vysielať hnoj. Komerčné sú už také.

13. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Kastrólik navyše

Jozef Černek

Kastrólik navyše

Opäť raz som sa nechal prehovoriť vlastnou lenivosťou a obed som si nechal priniesť do práce. Ako vždy, prišiel v polystyrénovom balení. Také celkom milé uzatvárateľné balíčky s priehradkami. Do jednej dáte ryžu, do druhej mäsko a ešte milá priehradka na kompót. Švác ho tam. Ale nech robíte, čo sa dá, aj tak sa šťava z neho trocha s ryžou skamaráti. Zatvoríte krabičku, na vrch priložíte umelohmotný pohár s polievkou, pribalíte umelohmotný príbor, servítku a fiúú, obed putuje k majiteľovi. Celé sa to dá dať do mikrovlnky. Milé. Také umelohmotné. Presne tak to aj chutí. Dnes to bol asi syr. Myslím, že ak by som zjedol krabicu a syr vyhodil, bolo by to o niečo lepšie. Pomohol by som aspoň prírode. Neviem definovať, čo bolo zle. Vlastne viem, chýbala tomu vôňa. Nie vôňa syra, skôr vôňa života.

10. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Melódia bez poplatkov

Jozef Černek

Melódia bez poplatkov

Odmala sa snažím sám seba presviedčať, že veci dušu nemajú. Snažím sa nerozčúliť, keď niečo rozbijem, nebyť smutný, keď niečo stratím, nekopať do auta, keď ma nechá na ceste a ani nevyhadzujem gauč, keď oň bolestivo zakopnem malíčkom na nohe. Dokonca ani budík neobviňujem z ťažkého rána. Občas sa ale deje čosi, čo dušu vo veciach prezrádza. Moment, ktorý prezradí existenciu života v neživej veci, príde, len ak je tá s človekom „cor unum et anima una", jedno srdce a jedna duša.

5. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Plechy

Plechovku som kúpil v zime roku 2000. Vtedy sme ju ešte nevolali Plechy, ale hrdo: Renault 5 G. Tým autom som si kupoval slobodu. Totiž, aby moja mama nemusela v zime bývať u mňa v meste, ale mohla sa pohodlne odviezť do práce autom, v suchu a teple, bolo treba zohnať spoľahlivé auto, čo málo žerie. Brat mi poradil a ja som sa z Nitry viezol domov na malom, zlatom Renaulte. Papiere, karoséria a podvozok boli staršie ako ja, ale ten motor! Motor bol z roku 1996 a dovezený z Talianska. V autách sa nevyznám vôbec, ale nadšene som zdvíhal kapotu a každému ukazoval, že vyzerá ako nový (bol akoby medený) a vysvetloval som, že auto má sýtič. To je taká páčka, ktorú treba v zime zdvihnúť a keď sa auto zohreje, dať dolu, aby menej žralo. A vskutku, autíčko v pohode jazdilo a stačili mu 4 litre benzínu na sto kilometrov. Máme o tom aj dôkazy, mama si totiž po prevzatí auta začala viesť denníček, kde zaznamenávala, kedy a koľko tankovala a kedy bolo autíčko v servise. Plechovka mala úplne od začiatku svoj charakter. Napríklad strašne krásne priadla, a ventilátor vykurovania na začiatku práce vždy najprv zavrčal a potom fúkal.

25. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Aj po rokoch ma niečo naučil

Jozef Černek

Aj po rokoch ma niečo naučil

Akosi sa stalo, že rozhovor so starkým, ktorý bude mať v novembri 90 rokov, mám ísť spraviť ja. Vlastne len nahrávku, prepis už snáď spraví profesionál v redakcii. Je to efektívnejšie a navyše starkého poznám, budem vedieť klásť otázky tak, aby to čitateľa aspoň trochu zaujalo. Učil ma. Teda neučil, viedol dramatický krúžok, ktorým sa ja dnes tak hrdím, že všade dávam do viet ja a vyhlasujem ho za môj. Netušil som, že to bude vlastne výučba.

24. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 087x
2

Ako vtáčik do záhrady jar priniesol

Jozef Černek

Ako vtáčik do záhrady jar priniesol

Prvý teplejší víkend sme hneď využili na záhradku. Robili sme prvé úpravy trávnika po zime. No, trávnika. Ono by to aj trávnik bol, ak by sme nemali Archiho a Leviho. Dvoch neurodzených psíkov nízkeho vzrastu s urodzenými menami, ktorí nám radi v záhrade pomáhajú. Aj teraz. To, čo sme zhrabali, oni rozhádzali. A ešte ich čaká náročné popoludnie. Totiž trávnik sme aj vyrovnávali, takže už sa pripravujú na svoju veľkú úlohu, ktorú podľa nich musia vykonať akonáhle sa pôjdeme dnu najesť. Budú hrabať. A tak je to každý rok.

19. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Komárno, záhadné a nedobyté mesto kráľa Matiáša

Jozef Černek

Komárno, záhadné a nedobyté mesto kráľa Matiáša

Nec arte - Nec marte, nápis, ktorý snáď najlepšie vystihuje históriu mesta, ktoré kedysi patrilo k piatim najväčším v Rakúsko-Uhorsku. V preklade ani ľsťou, ani zbraňou. Slnkom zaliate mesto na sútoku riek Dunaja a Váhu totiž nikto nikdy nedobyl. A to sa o to Turci, ale aj Tatári, pokúšali dlhé roky. Sulejman ho vraj obliehal mesiac aj so stotisícovou armádou pekne naštvaných Turkov, a bezvýsledne. Hŕstka obrancov mesta, opevnená v jedinečnom pevnostnom systéme sa ubránila a on s dlhým nosom nakoniec odtiahol. Komárňania mali vždy v povahe istú hrdosť. Raz dokonca, keď už hrozilo, že mesto nepriateľ dobyje, ho radšej sami vypálili. Keď bolo po všetkom, tak ho zas vystavali. Túto vec so znovupostavením si ešte párkrát zopakovali, keď im mesto zničili zemetrasenia alebo povodne. Najtragickejšia povesť hovorí o tom, že počas zemetrasenia sa do zeme prepadol koč - šesťzáprah s nevestou aj s celým svadobným sprievodom. Starí Komárňania by vám ešte ukázali, kde sa za nimi zem zavrela.

15. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 592x
8

Veľká noc alebo ako fungujú spomienky

Jozef Černek

Veľká noc alebo ako fungujú spomienky

Do už aj tak plnej schránky nám ktosi napchal ďalšiu guču reklamných papierov. Vždy, keď sa mi podarí, odnesiem ich rovno do kontajnera. Občas ich ale uchmatne Robina a skúma, čo kde lacnejšie nakúpiť. Potom sa ešte všetky „super hyper ponuky" týždeň váľajú na parapete v kuchyni. Ja to nerobím, lebo väčšinou len zistím, že to, čo som kúpil pred týždňom, teraz majú v akcii. Ide ma poraziť, tak v rámci prevencie duševného zdravia, reklamný materiál putuje rovno do kontajnera. Na tom poslednom ma ale čosi zaujalo. Korbáče. Boli v ponuke na samej zadnej strane, také tie veľkonočné s mašľou. Pohľad na ten zmotanec prútikov ma vrátil do detstva na dedine. Spomenul som si na vôňu lacnej voňavky s nálepkou fialky. Spomenul som si, ako sme pekne oblečení od rána s otcom obchádzali všetky tetky v dedine.

7. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 548x
1

reklama

O chalanoch, ktorí mi pripomenuli seba a čas nedávno minulý

Jozef Černek

O chalanoch, ktorí mi pripomenuli seba a čas nedávno minulý

Včera som sa nejako motal v posilňovni a všimol som si troch chalanov. Vekom niekde po strednej, ale s ešte zrejúcou pubertou. Športovci. Dokopy všetci traja mohli vážiť toľko, čo ja. Presne ako ja v ich veku. Mali oblečené štýlové tréningové veci a mysleli si, akí sú cool. Boli trošku smiešni. Neviem presne, o akú partiu tela im šlo, lebo tréning svalov brali trochu ako futbal. Kde bol jeden, boli všetci. Prebehli posilňovňou ako víchor. Striedali sa pri zdvíhaní jednoručiek, spoločne nastavovali polohu lavičky do, pre nich, správnej polohy. Keď som ich zbadal, myslel som, že mi polezú na nervy. Ale vôbec nie. Pripomenuli mi seba a čas nedávno minulý, keď ešte ja znamenalo my.

21. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 177x
11

MLM z môjho pohľadu

Jozef Černek

MLM z môjho pohľadu

Stretávame sa s tým pomerne často. Známy známeho zavolá a chce vám niečo ponúknuť. Výborný produkt a zaujímavý spôsob privyrobenia si. Občas to slušne lezie na nervy, občas naopak, zaujme. V zložitejšom období, mnoho ľudí hľadá spôsob ako si privyrobiť pár centov navyše. Chtiac - nechtiac sa teda stretne so spoločnosťami, ktoré svoj biznis rozbiehajú prostredníctvom multilevel marketingu. V skratke MLM. V niektorých, a nie v ojedinelých prípadoch, pri hľadaní hlavného pracovného pomeru narazíte na takéto firmy a nie a nie z nich dostať, o čo im vlastne ide. Sľubujú obrovské zárobky, o ktorých rozhodujete len vy a vaša šikovnosť. Princíp zarábania vám však nemôžu vysvetliť len tak, je vraj zložitý a treba si kúpiť štartovací balíček informácií, prípadne drahý seminár. Nezmysel. Aspoň podľa mňa.

26. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Jozef Černek

Dokedy ešte ?

Dokedy ešte budeme znášať toto nastavenie sveta? Dokedy ešte budeme trpieť a tolerovať podvodníkov okolo nás? Dokedy ešte budeme z hajzlov robiť celebrity? Dokedy ešte si budeme vyberať menšie zlá? Dokedy ešte bude dôležité, či niekto kradne menej alebo viac, aby mohol ísť do vlády? Dokedy ešte budú zločinci vládnuť a súdy roky rozhodovať, aby nakoniec nerozhodli? Dokedy ešte, sa na nás budú odvšadiaľ valiť vraždy, násilie a matkovrahovia a otcovrahovia? Najnežnejšou správou dňa je dnes skorumpovaný politik, aby zajtra mohol s úsmevom bľabotať o kríze a uťahovaní opaskov. A my mu to žerieme, lebo pamäť národa je deravá. To je to, čo sme chceli? Naozaj?

29. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 865x
20

V otcových topánkach a v šlapkách k obleku

Jozef Černek

V otcových topánkach a v šlapkách k obleku

V sobotu som sa konečne nechal nahovoriť priateľkou a kamarátkou na nákupné popoludnie. Už dlhšie si totiž potrebujem kúpiť nové topánky a rifle. V práci nosím prevažne obleky a keďže moja váha si so mnou robí čo chce, už som nemal žiadne použiteľné neoblekové nohavice. Teda také, aby nevyzerali ako po staršom, väčšom bratovi. S topánkami je to trochu neuveriteľnejšie. Tie, čo sa dali nosiť k rifliam, som stratil. Prisahámvačku, neviem, kde som ich nechal a hlavne odkiaľ som prišiel bosý...

7. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Od ľudí k hajzlu a späť

Jozef Černek

Od ľudí k hajzlu a späť

Som kniha a mám už 39 rokov. Meno nie je dôležité. Dnes už nie. Som vzácna kniha, vlastne kedysi som bola, dnes som zastrčená pri toalete, viete, tam kde ľudia chodia... no veď viete, tento... Och, ani pomyslieť na to nevládzem.

24. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 332x
5