Jozef Červeň
Čo človek riskuje intimitou?
Veľmi veľa. Najmä vtedy, ak tento jedinečný dar poskytne viacerým. Nie je možné niekoho tlačiť do tohto postoja bez toho, aby sme mu ublížili.
Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Veľmi veľa. Najmä vtedy, ak tento jedinečný dar poskytne viacerým. Nie je možné niekoho tlačiť do tohto postoja bez toho, aby sme mu ublížili.
Mk 2,13-17, Lk 5,27-32) - Pane, čo mi hovoríš povolaním Matúša? - Chcem ti povedať, že som neprišiel povolávať spravodlivých, ale hriešnikov. Keď som ochrnutému odpustil hriechy a uzdravil som ho, pripravil som pre zákonníkov, čo boli v Kafarnaume, poriadny šok. Druhým šokom pre nich bolo to, že som povolal Matúša.
Na jeseň 1938 sa v Trnave konal pohreb horlivého saleziána Augustína Pozdecha z Hrnčiaroviec, ktorý zomrel 17.októbra po dvojročnej namáhavej práci v trnavskom ústave. Zomiera vo veľkej horúčke, ktorú dostal od vyčerpávajúcej práce. Tí, ktorí ho poznali, vydali o ňom veľmi pekné svedectvo. Bol to človek, ktorý sa doslova zodral pre druhých. Jeden zo saleziánov ho opísal takto:
- Pane, prečo si ochrnutému verejne odpustil hriechy? - Ľudia ma už uznávali ako veľkého liečiteľa. Ja som však v prvom rade prišiel uzdravovať duše. Keď som sa teda po uzdravení malomocného vrátil do Kafarnauma, udiala sa udalosť, ktorú si práve teraz počul.
Veľmi veľa citátov svedčí o tom, že ľudia sa už oddávna zamýšľajú nad tým, či dokážu pochopiť, čo to vlastne pravda je. Dokážeme ju vôbec poznať? Žijeme v reálnom svete, alebo iba vo svete tieňov, demagógií a Matrixu? Vždy je nebezpečná túžba poznať viac, ako človek dokáže spracovať a uniesť. Ľudia, ktorí o sebe tvrdili, že práve oni najviac prenikli do dávnych tajomstiev ľudstva, práve tí najosvietenejší, vždy uvrhli ľudstvo do najhlbšej biedy. Ľudia, ktorí popri práve na pravdu prestanú uznávať aj právo na tajomstvo a možnosť nepochopenia všetkého bývajú najväčšími tyranmi. Hranice poznateľnosti niektorých právd sa nepohli už niekoľko tisícročí aj napriek tomu, že stále prichádzajú noví a noví myslitelia, ktorí tvrdia, že ich prekonali. Aj Ježiš sa Piláta spýtal: "Čo je pravda?" Že by to nevedel ani on? Alebo chcel poukázať na jeho zúženú optiku?
Túto otázku počúvam od svojich priateľov aj nepriateľov až príliš často. Asi by som sa mal nad ňou zamyslieť. Možno je to preto, lebo som sa príliš skoro rozhodol byť sám sebou. Podľa mnohých na tento luxus nemám nárok. Nie vraj taký dôležitý, aby som si to mohol dovoliť. Patrím do viacerých skupín ľudí, ktorí by sa mali správať podľa určitých štandardov. Mal by som vraj viac primknúť ku kŕdľu. Patrím však do toľkých kŕdľov, že už pre mňa nie je možné patriť len niekomu. Je možné pre všetkých sa stať všetkým, aby som získal aspoň niektorých?
- Pane, ty si uzdravoval aj malomocných? - Áno, hoci to nebolo také jednoduché. Raz za mnou prišiel jeden malomocný a na kolenách ma prosil, aby som ho uzdravil. Vedel, že mám moc ho uzdraviť. Nebolo to však také jednoduché.
Pred očami apoštolov odchádza do neba. Je to iné telo, ako to, ktoré skončilo v hrobe. Je to oslávené telo. Prechádza cez zatvorené dvere a nemôžu ho spoznať aj napriek tomu, že bol denne s nimi. Našou dnešnou rečou by sme ho mohli nazvať telom inej dimenzie. Rozpráva sa s učeníkmi, je a pije, dotýkajú sa ho, teda nie je to duch. Po odchode do neba sa ešte zjaví Pavlovi a odvtedy ho nikto nevidel...
Keď prezident Dr.Beneš videl, že sa mu situácia v štáte vymyká z rúk, rozhodol sa, že 5.októbra zloží svoj úrad. Veľká časť územia Čiech bola vtedy už pričlenená k Nemeckej ríši a zo susedného Slovenska sa ozývali silné hlasy po autonómii, ktorá bola Slovákom sľúbená ešte v roku 1918.
- Pane, takže ty si neuzdravoval iba v jednom meste? - Nie, nebol som stále v Kafarnaume. Chodil som po celom kraji, pretože všade bolo veľa ľudí, ktorí potrebovali počuť radostnú zvesť o kráľovstve.
Kliatba, či požehnanie? Ja som v roku 1989, v čase, kedy všetci museli pracovať, alebo aspoň byť zamestnaní, pracoval ako robotník. Brali sme to ako normálne, že každý pracuje a netušili sme, že najhoršia robota je byť nezamestnaný. Veľakrát sa obraz prvých ľudí v raji vykresľuje spôsobom, že sa mali dobre, lebo nemuseli pracovať. Viac sa mi páči exegéza o tom, že pracovali, ale práca im išla od ruky. Človeka vždy poteší, keď sa mu v práci darí. Práca nie je kliatbou, kliatbou je chcieť pracovať a nemôcť, lebo niekto vás považuje za nepotrebného pre tento svet. Práca, ktorá človeka napĺňa je veľkým prínosom pre neho aj pre celý svet...
iba leniví. Každý z vás má na to, aby mal aspoň štvorku. Keby ste sa viac usilovali, neprepadli by ste... S takýmito slovami som pozdravil všetkých prepadajúcich včera po svätej omši. Predtým som poďakoval všetkým, ktorí si svoju "prácu" vykonali zodpovedne a hlavne tým, ktorí si svoj priemer známok zlepšili. Dnes večer Denisa, animátorka na Luniku IX, počítala priemery známok tých detí, ktoré k nám doniesli vysvedčenie. Ukázali ho rodičom, neviem, či všetci boli zvedaví, no my sme zvedaví boli a usilovní to pocítia aj na zvýšení motivačného štipendia...
- Pane, prečo si uzdravoval toľkých ľudí? - Potrebovali moju pomoc. Keď som uzdravil Petrovu testinú, zasadli sme k stolu a spolu sme debatovali. Keď zapadlo slnko, už celé mesto vedelo, že som prišiel a že som uzdravil nejakých chorých.
V septembri 1938 bolo čoraz jasnejšie vidieť, že Hitler sa bude usilovať rozšíriť svoju ríšu. Najprv sa o to pokúša cestou jednaní a dohôd, aby získal spojencov a mohol zaútočiť na tých, ktorí nesúhlasia s jeho politikou utláčania národov. Koncom septembra bola na Slovensku vyhlásená mobilizácia. Do vojenskej služby museli nastúpiť aj mnohí saleziáni. Tí, ktorí dali svoj život do služieb života, sú povolaní, aby slúžili smrti. Z Trnávky museli narukovať don Sersen, don Škorec a Július Csabák.
Všetci boli zvedaví, podľa akých zásad vychováva mládež. Aj z najväčších grázlov a z chlapcov z ulice dokázal vykresať dobrých občanov spoločnosti. Podporovali ho mnohí mecenáši, dokonca aj tí, ktorí mali katolíkov "v zuboch". Čím ich očaril tento jednoduchý kňaz? Aké je tajomstvo jeho výchovných úspechov? Don Bosco to zhrnul do troch slov: ragione, religione, amorevolezza...
- Pane, kde si išiel zo synagógy v Kafarnaume, kde si uzdravil posadnutého nečistým duchom? - Šimon nás pozval do svojho domu, aby nás pohostil ako to bolo v týchto krajinách zvykom. Keď prišiel do domu hosť, tak sa všetci v dome pustili do práce, aby sa hosť cítil čo najlepšie.
Takýto človek je ideálom dnešnej spotrebnej spoločnosti. Je to človek čítajúci a sledujúci všetky reklamy, aby si mohol kúpiť všetky tie veci, bez ktorých "nemôže existovať". Aby si ich mohol kúpiť, musí si okrem zamestnania nájsť ešte nejakú prácu, lebo bez nej by nežil na úrovni. A tak pracuje, zarába a míňa... A kedy vlastne žije?
Existujú rôzne druhy povolaní. Aký je vlastne rozdiel medzi zamestnaním a povolaním? Možno ten, že pri povolaní je potrebné vyššie nasadenie pre vec, človek si veľakrát nemôže povedať, že to odloží na ďalší deň, alebo na chvíľu, keď opäť dostane chuť do práce. Vybrať si niektoré z povolaní a žiť ho naplno, ide často ruka v ruke s úplnou zmenou životného štýlu, veľakrát sa jedná o úplnu zmenu života. A skoro vždy je tá správna cesta najťažšia...
- Pane, kam si išiel najprv s Petrom, Ondrejom, Jakubom a Jánom, ktorí zanechali všetko a rozhodli sa, že ťa budú nasledovať? - Vydal som sa do Kafarnauma. Tam som ohlasoval pokánie a učil som. Keď prišla sobota, sviatočný deň, vošiel som do synagógy a tam som učil ľudí pravej ceste k Bohu.
V Európe vládol začiatkom augusta 1938 pomerne pokoj, aj keď to bolo vlastne ticho pred búrkou. V Ázii medzi Japonskom a Čínou sa zvádzali ťažké boje a bola reálna hrozba, že aj Európa stratí rozum a vrhne sa do vojny. Začiatkom augusta odchádzajú zo Svätého Benedika novici po sľuboch na ďaľšie štúdiá do Moravskej Ostravy. Na ich miesto prichádzajú noví novici, ktorí sa chcú pripraviť na to, aby celý svoj život venovali záchrane duší a výchove mládeže. Slovensko vždy malo osobnosti, ktoré národu vedeli svojim životom ukázať pravé hodnoty. Najväčšou osobnosťou počas prvej rebubliky bol celkom určite Andrej Hlinka, bojovník za slobodu a vieru svojho národa.