Aneta Čižmáriková
Blogový nedenník (8)
Keď budem mať čo povedať, tak to napíšem. O Fantázii, o Významných I Prachatých (prípadne Pracovitých) blogeroch, o olympiáde a jednej výnimočnej ceste do práce
Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík: Knihy, Z knihovničky knihovníčky, Moje knižné lásky, Sci-fi a Fantasy, SF&F cony, • Dialógy o fantastike •, Fanovinky, Blogový nedenník, Rozpravy o Islande, Všeli-len-čo, Kreatívec notorik, Bavíme sa s Tubou
Keď budem mať čo povedať, tak to napíšem. O Fantázii, o Významných I Prachatých (prípadne Pracovitých) blogeroch, o olympiáde a jednej výnimočnej ceste do práce
O mojich obľúbených knihách a autoroch z vlastného pohľadu a so štipkou nostalgie. Dnes: C.D. Payne a Mládí v hajzlu
Občasník o všeličom. O knihách, zase o knihách, k tomu o Harry Potterovi, ešte o hračkách a o školení.
V tomdle státě se krade vždycky, proč by se s tím mělo přestat akorát na Vánoce? (Ja velkáč, s. 9) Vody pomerne konzervatívnej slovenskej tvorby rozvíril v roku 2005 veselý, nevážny a po všetkých stránkach nonkonformný román Ľuba Dobrovodu Ja malkáč, svojsky spomínajúci na obdobie hlbokého socíku v šesťdesiatych rokoch, očami malého Ľubka od batoľaťa po jasličkára, so slovenským tatkom a českou mamou... Nedávno Malkáča nasledoval Ja velkáč a fanúšikov si už hľadať nemusel. Po zážitku s Malkáčom som síce nepátrala, či bude nejaké pokračovanie, ale keď sa zjavilo, vedela som, že si ho chcem prečítať.
Zablúdil ku mne do e-mailovej schránky nový letný hit kolujúci v slovenskom éteri. Hymna pracovníkov trnavského závodu Peugeot Citroën. Myslím, že je to správna total brutal zábava na piatkové predpoludnie pre tých z nás, čo sa práve neváľame pri mori, ale trčíme v práci... a síce pri počítačoch, ale práve preto sa aj na fyzickejšie pracujúcich spoluobčanov patrí spomenúť... hoci aj takto.
recenzia: Tim Powers - Stáčení temného piva Na festivale Slavcon 2008 som si chcela dopriať nejakú novú knihu a traja známi, čo stáli okolo, mi všetci jednoznačne odporučili Stáčení temného piva. Dostala som sa k nemu o pár mesiacov neskôr, čo je však v mojom prípade veľmi slušná odležacia doba :-) Musím uznať, že odporúčanie bolo správne - už dávno mi čítanie knižky nešlo tak od ruky a i keď takúto akčnú fantastiku často nečítam, možno by som mala...
Občasník o všeličom. O krste Bivoja, o vyhrávaní, o Vogónoch.
Životopisy čítam veľmi zriedka. Naposledy si spomínam na Davida Lyncha, zopár rôčkov ma na poličke čaká Charles Lindbergh a ešte dlhšie Charlie Chaplin... Po tejto autobiografii som pokukovala na e-bayi v lete 2007, no nakoniec som to nechala tak. Čo čert nechcel, aktivita českých a slovenských fanúšikov asi zabrala, lebo vydavateľstvo Motto niekoľko mesiacov nato ohlásilo vydanie toľko žiadaného životopisu najrozporuplnejšieho a zároveň najžiadanejšieho hráča elegantného športu zvaného snooker, Ronnieho OSullivana.
Tiež vás niekedy udiví, kde sa vzala tichá nevraživosť v pohľadoch niektorých kolegov, alebo tá vymyslená historka, ktorá o vás koluje vo firme? Odkiaľ (od koho) pochádza, asi nikdy nezistíte. Ale prečo, to sa dá relatívne jednoducho vydedukovať. Ak sa v niečom odlišujete, ľahko sa môžete stať firemnou celebritou a zároveň obeťou lokálneho bulváru :-)
To jsou ty ismy! Způsobují schizmy. (Bernard Wooley, JPP 2, s. 273) V novembri 2007 som uverejnila recenziu britského románu Jistě, pane ministře a naplnila si tak potrebu podeliť sa o skvelé zážitky z jeho dvoch zväzkov. Po niekoľkomesačnej pauze som opäť dostala chuť na rafinovaný politický humor a pustila sa do druhého dielu, Jistě, pane premiére. Nemala som v pláne oxidovať tu s ďalším článkom na rovnakú tému, ale ako som sa prepracúvala stránkami, znova prišli na rad malé indexové post-itky, aby som si značila tie najlepšie úryvky. Jednoducho neodolám, lebo sir Humphrey, jeho zástupy úradníkov a Jim Hacker, to je večná studnica nadčasovej zábavy i hlbokého vhľadu do zložitých súkolí procesu zvaného vládnutie...
Včera, čiže 18. 6. ráno som v rádiu počula správu o tom, že ak sa zadarí, na podnet americkej vlády Slovensko vybuduje protiteroristické centrum (načo?) a oni nám potom zrušia vízovú povinnosť. Quid pro quo. Konečne našli niečo, čím sa im môže zavďačiť krpatá zemička (a zopár ďalších). Alebo sme to našli my, keď sme po dlhom čase pochopili, že žobrať o zrušenie víz len tak, pre pekné oči, je číra naivita?
Vrcholnou ukážkou spojenia nápadu a schopností pri maľovaní na sklo sa v mojom prípade stali okenné repliky obrázkov Alfonsa Muchu. Konkrétnejšie jeho obrazu La Plume.
Vnútronepolitické komentáre ;-) O chorobe z reklám, o zábavných stránkach kriminality, o zanedbanom sexe.
Môj psí príbeh s fotkami jednej úžasnej bytôstky, ktorá sa stala súčasťou môjho života. Venujem ho inej skvelej bytosti - mojej mamine.
Keď som bola malá, vždy sa mi vo filmových rozprávkach páčili hradné okná z farebného skla, ešte viac tie vitrážové. Ako filtrovali slnečný svit, aké vyzerali krehké a romantické. Neviem či to nazvať syndrómom rozbitej pivovej fľaše (keď sme sa ako deti dívali do slnka cez zelené a hnedé črepinky), ale mám rada farebné svetlo. Na jar 2007 som trčala doma a vymýšľala, čo len budem tvoriť, aby som sa nejako zamestnala. A keď niekto myslí, aj vymyslí... (a potom to musí tlačiť:-)
Základy zvládnuté, okno v detskej izbe vymaľované, môžeme ísť ďalej a vyrobiť si náročnejšie dospelácke obrázky na presklené dvere či oblok v kancelárii, ktoré nám budú zaručene všetci závidieť :-)
Maľovanie na sklo/okno je jednou z najjednoduchších kreatívnych techník a vždy ju odporúčam mamičkám s deťmi, ale i nováčikom, ktorí cítia šteklenie v prstoch a radi by si niečo sami ozdobili, strávili čas tvorivým spôsobom, no nevedia ako - začať potrebujú práve niečím jednoduchým i efektným, čo ich motivuje do ďalšej práce. A maľovanie na sklo či na okná, ako sa mu tiež zvykne hovoriť, je tým najlepším štartom...
Po troch týždňoch rekonštrukcie a predchádzajúcom požiari v oddelení kníh (unikátne fotografie v článku!) v pondelok znovu otvára milovaný stánok západoslovenských fantazistov na Heydukovej 4 v Bratislave. Brloh je späť - a vo veľkom štýle! Prvého júna totiž oslavuje 13. narodeniny (puberta na vrchole, MDD nehrozí:-) a nasledujúci narodeninový týždeň bude plný eufórie, zaujímavých lákadiel, zvyškov dymového odéru z preživších kníh a celá tá paráda vyvrcholí v polovici júna dvojitým (možno trojitým) krstom kníh Ďura Červenáka, Dušana D. Fabiana (a možno novej Fantázie).
Keď budem mať čo povedať, tak to napíšem. Zľahka, vážne i nevážne. O igelitových labutiach, múdrych moderátoroch a... ehm, múdrych študentoch.
Pokračovanie dvojrecenzie TDK 1 a 2. Druhý zväzok zbierky krátkych prác modernej fantastiky je pomerne ťažké po obsahovej stránke charakterizovať vzhľadom na prvú knihu. Poviedok pribudlo, slušný počet je ich viac romantických ako fantastických, nechýba však ani bladerunnerovské sci-fi a výlety do vymyslených krajín...