Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Prosím, pripoj do listu niekoľko slov o sebe – žurnalistka, spisovateľka, cvičiteľka...“ zahlásil priateľ. Hneď zablikala v mojej mysli otázka: „Kto vlastne som? S ktorou postavou, nálepkou sa stotožňujem?
22. februára 2016 „...vzpomeneme 60. výročí odchodu Děda Ctibora na Věčnost. Zemřel doma, ve svém pokoji, obklopen námi nejbližšími,“ napísal Alex Bezděk, vnuk zakladateľa etikoterapie, o Ctiborovi Bezděkovi.
Etikoterapia je momentálne in, narodila sa však v tridsiatych rokoch minulého storočia v Ružomberku v ordinácii českého lekára Ctibora Huga Bezděka, od smrti ktorého uplynie tento mesiac 60 rokov.
Na cvičenia jogy mi chodieva mladý človek, o ktorom viem, že úspešne prekonáva ťažkú chorobu. Zatiaľ má, navyše, ešte problémy s koordináciou a... s jazykom. Veľa a rád rozpráva.
„Nenávidím ju, nenávidím,“ tvrdila mladá dáma a keď na chvíľu stíchla, ústa sa jej zovreli do jednej pomlčky, tvár stiahla zlosťou. Koho tak veľmi nenávidí? „Ju,“ odpovedala zámenom a hodila hlavou smerom k svojej mamke.
Keď som si sadla do hamaky, cvrčky odušu cvrlikali. Trochu som očakávala, že to bude iná hudba, keď je neskorý večer v spojení s druhým splnom v tomto mesiaci, ale oni si po svojom ako vždy. Zakutrila som sa teda hlbšie do svetra.
Pred niekoľkými rokmi ma do domu, v ktorom som kedysi bývala s celou mojou rodinou, privolal strom v záhrade. Čerešňa. V tom čase som bola v zahraničí, ale veľmi intenzívne mi prichádzali na um myšlienky týkajúce sa tohto stromu.
Ak chcem pochopiť život, potrebujem sa dotknúť smrti, lebo život a smrť sú dve strany jednej mince. Ak totiž na Zemi niečo umiera, v astrále sa niečo rodí, a naopak.
Stretnutie s pránikom Petrom Starcom, človekom, ktorý už druhý rok takmer nič nezjedol, mi dalo množstvo inšpirácií. Rovnako ako on i ja milujem jedlo, on sa ho s radosťou vzdal, ja si teraz pri nákupoch v potravinách, pri prípave jedla uvedomujem, koľko energie dávam jedlu. To však, že Peter žije zo vzduchu, dychu, bolo pre mňa akoby vedľajším produktom toho, ako myslí. Všetko so všetkým súvisí.
Musela som prežiť utrpenie, aby som prišla k úžasnému poznaniu, ozvalo sa v telefóne. To mi jedna z mojich známych oznamovala, ako potrebovala najprv zažiť veľké bolesti, aby si uvedomila cestu k zdraviu a inšpirovala ďalších, ktorí žijú s Parkinsonovou chorobou. Počas jej telefonátu som mala niekoľkokrát v očiach slzy, niekoľkokrát som ich nechala spadnúť dolu tvárou. Úžasné slová úžasnej ženy.
Pilotka, pránik, víťazka medzinárodnej súťaže v tanci so psíkmi, žena na materskej dovolenke, riaditeľka školy, ochotníčka, astrologička, otec, ktorému zomrel syn... Celý rad výnimočných ľudí, ktorí mi v poslednom období prichádzajú do života rozdielnými cestami - sťaby náhodami a každý z nich nesie svoje veľké posolstvo. Posolstvo svojej školy života. A je jedno, či je na výslní spoločnosti, či sám vo svojom domčeku.
More má pre mňa aj v zime svoje čaro. Pláže sú prázdne, na vyvýšených hrádzach sa len sem-tam objaví nejaký bežec či cyklista. Slnko vstáva neskôr ako v strede Európy, a tak si v pološere vykračujem ráno bosá k majáku. Nohy si nechám omývať nepravidelnými čipkami morských vĺn. Mám meditatívnu náladu a len občas zazriem, ako domáci zababušení v mikinách na mňa nechápavo pozerajú. Tuším, že aj slnko už vstalo, no mračná ho clonia. Nie celkom. Wau, vykuklo, ale tak zvláštne.
Zakutrila som sa do veľkého pleteného šálu, schúlila na sedadle a chcela si ešte podriemať v autobuse, kým prídem do cieľa. Darilo sa to len chvíľu. Šofér totiž na zasneženej ceste zabrzdil tak, že stojaci sa posunuli o niekoľko miest dopredu, sediaci objali sedadlo pred sebou. Keď som sa pozrela dopredu, s vďakou som si pomyslela - chvalabohu, že brzdil.
Krása povznáša. To som si uvedomovala, keď som išla na novoročný koncert do Čajovne pod hviezdami v Liptovskom Mikuláši, kde hrali dvaja mladí muži. Folkový pesničkár Janko Svetlan Majerčík a koncertný majster Petr Hemmer. Gitara a husle.
„Môžem rozposlať mailom text, v ktorom píšeš o Štedrom dni v tvojej rodine? zaznela otázka v telefóne. „Jasné, ale vôbec neviem, o aký text ide. Ak sa ti však páči, pošli ho aj mne, zasmiala som sa, a tak sa mi mailom dostal jedálniček, správne jedálny lístok, Štedrého dňa v našej rodine, ktorý som napísala pred desiatimi rokmi. Bolo to aj pre mňa zaujímavé čítanie :-) so súčasnými poznámkami.
Nevyzeral na učiteľa, bol príliš nekonvenčný, oblečením aj dlhými vlasmi. Keďže sa však očakávalo, že na novembrovom festivale slobodného učenia Radi s deťmi, ľuďmi a sám so sebou v Banskej Bystrici sú najmä učitelia, otázka zaznela.
Celý deň horela u mňa sviečka. Za pokoj ockovej duše. Mal výročie smrti,no bežný deň mi nedal príležitosť na stíchnutie a spomienky na neho. Až keď dom zaspal.
Stretli sme sa na železničnej stanici v mestečku stredného Slovenska a príbeh, ktorý rozvila pre mňa neznáma žena, sa týkal žien jej rodu. Neskôr som vetu - Taký sa ešte nenarodil - počula od mnohých ďalších. Takmer rovnaké životné osudy s úplne rovnakým zakončením. Ten prvý je tu:
„U nás sex neexistuje, ani sme nikdy nehovorili o milovaní ako o súloži. Vieš, čo je súlož? Rozlož si slovo: sú - lož. Lož, klamstvo. U nás je milovanie, povedala priateľka a rozvíjala myšlienku ďalej s tým, že jej manželské milovanie je o hlbokom splynutí duší. „A každý deň ďakujem za tento krásny vzťah, za úžasného manžela, za všetko, čo spolu prežívame.
Ruština, angličtina, čeština sa v Račkovej doline v Západných Tatrách miešali so slovenčinou. To medzinárodný autorský seminár Sergeja Avdejeva a Galiny Gajovej otvoril svoje brány nielen pre Slovákov. Téma - Ako si vytvoriť vlastnú realitu, v ktorej sa splnia sny – pritiahla pozornosť viac ako päťdesiatky ľudí z Európy i Ázie.
