Dávid Králik
bk
V živote by som nepovedal, že budem tak namäkko. Som si fakt pripadal, ako hlavná hrdinka tristošesťdesiateho dielu argentínskej telenovely, ktorej akýsi Jose Antonio práve oznámil, že ju skutočne ľúbi :o)
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

V živote by som nepovedal, že budem tak namäkko. Som si fakt pripadal, ako hlavná hrdinka tristošesťdesiateho dielu argentínskej telenovely, ktorej akýsi Jose Antonio práve oznámil, že ju skutočne ľúbi :o)

"David, bude dnes palace cinemas (čítaj palace cinemas :o)?" "Jasné, prečo?" odpovedal som bezstarostne. "A pridáš sa k nám, k našej skupine?" "Ja?" preľakol som sa. "Jasné, ty budeš mother, ok?" A tak som teda povedal, že "ok" a bol som "mother"...

"Zajtra si prineste hračky a sladkosti," znel strohý oznam na tabuli, ktorý si spolu so zadaním domácej úlohy poznačili moji žiaci do svojich malých slovníčkov.

Vchádzam do triedy. Namiesto obvyklého miesta vpredu si to zamierim do poslednej lavice. Ticho si sadnem a pozorujem nového učiteľa. Je fakt dobrý.

Neisto kráčam k prednej lavici. "Samko, žiacku!" Natiahnem ruku, aby som si vzal požadovaný dokument, no ruka obíde naprázdno. Raz, dvakrát. Znervózniem. Napokon sa mi to predsa len podarí a tackavo sa vraciam späť pred triedu.

Túto tému som nemal odjakživa rád. Učiť sa o prihlúplych rastlinkách a ich "čachroch" s kyslíkom a oxidom uhličitým. Koho by už len toto mohlo baviť? Moc som sa na dnes netešil. Ja totiž nerád učím témy, ktoré ma nebavia.

Na mojich hodinách je často rušno, niekedy až príliš. Dnes bolo hrobové ticho. Nikto nepreriekol ani slovka, dokonca ani ja.

Schyľovalo sa ku koncu vojny, môj otec mal každú chvíľu prísť na svet a jeden z posledných deportačných vlakov opustil stanicu. Neviem koľko v ňom bolo ľudí a neviem ani to, čím sa títo ľudia previnili, že ich fašisti poslali na smrť. Viem len toľko, že jedným z tých ľudí bol môj starý otec...

„Uvedomuješ si, že práve toto je ten chodník, ktorý vedie Temným hvozdom a keby si ho nechal, dovedie ťa až k Osamelej hore alebo ešte ďalej a do horších končín?“ (J.R.R.Tolkien)

„Ocko, dnes som sa celý deň v škole hlásila.“ Zhrozene som na Verušku pozrel a v ďalšom okamihu aj vyletel: „Jeminenku, to prečo??? Čo si sa zbláznila? Veď sme sa včera nestíhali veľmi pripraviť!“

„Dobré ráno, mohol by som si na chvíľu požičať Adama?“ „Čo zas vyviedol?“ Adam, je živý štvrták, ktorý kde - tu čosi vyparatí, preto ma protiotázka kolegynky vôbec neprekvapila. Rýchlo som ju uistil, že je všetko v najlepšom poriadku a vyšiel aj s Adamom von zo štvrtáckej triedy.

Som uťahaný ako pes. Ideme s deckami na tréning a práve, keď parkujem, ozve sa vzadu hurónsky rehot.

...my vždy prehrávame...celkom ako v siedmich statočných...lenže tam vyhrali farmári...u nás, pištoľníci :(

Je to zvláštne, ak stojíte uprostred svojej triedy a ste viac-menej zbytočný, lebo tam miesto vás (m)učí ktosi omnoho zaujímavejší a vzdelanejší, než vy...

ale nechcem podporovať systém, v ktorom je hlavnou motiváciou dieťaťa k (m)učeniu známka...

"Kde má zas Džordžo tú ruku?" pýtam sa nešťastne. "Veď ho musím dať dokopy, aby v pondelok učil!"

Pred našou školou sa dnes objavil nový predajca Nota Bene. Taký typický bezdomovec. Prešedivé vlasy a fúzy, silné dioptrické okuliare, hrubá bunda, akiste pozostatok z nejakej stavebnej brigády a "nabubraný" výraz tváre.