Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Nasledujúca vláda bude zrejme oveľa menej hovoriť o „reformách“ ako tá doterajšia. V zásade panuje presvedčenie, že sa toho už urobilo dosť a národ je už zo samotného výrazu pomerne unavený. Rozhodne tu sú však minimálne tri oblasti, ktoré budú zdrojom neustálych neistôt a potreby vládnych zásahov.
Americká invázia do Iraku vyvolávala už od začiatku mimoriadne silné reakcie aj medzi ľuďmi, ktorí by mali byť voči vládnej politke aspoň navonok lojálni.
Tu sú. Ceľom, samozrejme, bolo upozorniť predovšetkým na odpovede, ktoré by taký typický čitateľ SME, myslím, na prvý pohľad považoval za samozrejmé – a pritom sú nesprávne. Debaty o hospodárstve založené na čistej „intuícii“ sú veľmi rozšíreným (nielen) slovenským zlozvykom, takže toto je malý príspevok k práci s dátami namiesto s domnienkami.
Dnes sa bude točiť okolo témy produktivita. (Kvíz po krátkom čase z blogu stiahnem, keďže ide len o krátkodobú zábavku pre skalných čitateľov, podobne, ako som stiahol a stiahnem predošlý, ktorý teraz na chvíľu opäť zverejňujem.) Odpovede o pár hodín.
Pre jednotlivcov či skupiny, ktoré sa na Slovensku vyhlasujú za “ľavicové” či “sociálne orientované”, je charakteristické to, že sa v zásade snažia vyhýbať diskusiám o fungovaní hospodárskych mechanizmov. S ani nie príliš veľkou dávkou irónie by sa dalo povedať, že “sociálne cítenie” je obyčajne floskulou zakrývajúcou radosť z pohodlného ignoranstva. To, čo sa na Slovensku označuje ako „ľavica“, je v podstate konzervatívny program odporu voči akýmkoľvek zmenám v pravidlách spoločenského spolužitia.
Vo vnútri SDKÚ sa podľa všetkého už dobojovalo medzi, asi dosť rozumnou, snahou mať voľby v júni (či júli) a názorom, že je bezpečnejšie počkať do jesene, s KDH odobreným neakceptovanými demisiami alebo bez, to je už jedno. SDKÚ má pri šikovne zvolenej kampani jeden tromf, a tým je pomerne viditeľné hospodárske oživenie.
Vo svete je, bohužiaľ, rôznych komunistických pohrobkov viac, ako by sme si želali. Ich činnosti pomáha fakt, že marxistická tlač často uvádza ako hrdinov modernej doby ľudí, ktorí svojimi ľavicovými výlevmi špinili dokonca aj Spojené štáty, hoci v nich prežili minimálne časť svojho života. Pre poriadok tu uvádzam niekoľko mien ľudí, ktorých meno by podľa mňa v slušnej slobodnej spoločnosti nemalo byť vyslovované, typických anti-Američanov s komunistickými tendenciami.
Poznaj svoj idol. Na dnes trochu uvoľnenia. Kvíz by mal by byť dosť ľahký, väčšina otázok sa dá uhádnuť už podľa kontextu. Kto bude mať plný počet bodov? Odpovede uverejním neskôr. Príjemnú zábavu.
Tento článok by pokojne mohol byť o geniálnych manažérskych mozgoch. Nemám na mysli celebrity ako Bill Gates či Peter Drucker, ale skôr hlbokých inovátorov základných manažérskych procesov, ako bol štatistik W. Edwards Demming, či Robert McNamara a ostatní “whiz kids” z jeho skupiny z Harvardu. O kope slávnych ekonómov od Kuznetsa, cez Galbraitha, až po Solowa. Mohol by byť o skvelých univerzitách, špičkových firmách. To všetko Štáty mali a majú. Ale o tom článok nebude. Bude skôr diskusným príspevkom k lacným mýtom o tom, ako USA majú “lepšiu ekonomiku” ako Európa.
Nastáva v Európe konečne hospodárske oživenie? Za posledné mesiace vykazuje eurozóna opäť mierny rast a zatiaľ nenastáva očakávané významnejšie spomalenie v Británii. Pokračuje rast v nových členských krajinách. V skutočnosti sú však odborníci pri pohľade na makročísla skôr skeptickí. Hospodársky rast ťahá export, predovšetkým do Číny. Domáci dopyt, najmä vo veľkých ekonomikách eurozóny, stagnuje. Navyše: pokračuje trend presúvania práce mimo Európu a tento je ešte urýchlený snahami veľkých firiem o znižovanie firemných dlhov, kvôli rastúcim úrokovým sadzbám. A, ako povedal v decembri pre Financial Times viceprezident Európskej centrálnej banky Lucas Papademos, výskum ECB ukazuje, že v eurozóne je z hľadiska inflácie bezpečná nezamestnanosť nad 8 percent. Pri poklese pod túto hranicou ECB hospodársky vývoj priškrtí cez limitvanie peňažnej zásoby. Au.
Článok v dnešnom Guardiane upozorňuje na verejnú debatu, ktorá sa včera spustila v Nemecku po zverejnení údajov ukazujúcich, že táto krajina má najvyšší pomer bezdetných žien na svete.
Máme krásny rok 2006, globalizovanú svetovú ekonomiku a tak všetci sledujeme, čo sa deje v rôznych častiach sveta, aby sme získali nejaký matný dojem, čo môžeme čakať aj z hľadiska vývoja, napríklad, slovenského hospodárstva.
Máme ešte stále viac-menej začiatok nového roku, tak som sa rozhodol rozbehnúť s niečím ľahším, ale poučným. „Kačice“ sú jednoducho nepravdivé mediálne správy, často sa takto označujú zvlášť senzačné informácie „Vraždiace kačice“ – môj termín - majú ostrejší zobák. Vznikajú z túžby ľudí báť sa, z potreby samoregulačných mechanizmov spoločnosti mať mobilizačné symboly, podporenej nutnosťou predávať správy a zabaliť zložitú realitu do nejakého úhľadného a jednoduchého balíčka. Na svoje si občas prídu aj profesionáli – PR zamestnanci, tajné služby a podobne. Na začiatku často býva čiastočka pravdy, ktorá sa nafúkne do obludných rozmerov.
Vedecká činnosť nebýva na Slovensku práve najlepšie platená. Okrem toho, medzinárodné skúsenosti tak či tak nie sú na zahodenie. Pre tých, ktorí majú záujem nájsť si prácu vedeckého pracovníka alebo aspoň niečo, čo zahŕňa silný prvok výskumu, ponúkam ako inšpiráciu malú vzorku možností.
Dva významné medzinárodné procesy sa v týchto dňoch nachádzajú na mŕtvom bode a oba zčasti závisia od spôsobov riešenia Spoločnej poľnohospodárskej politky Európskej únie (Common Agricultural Policy – CAP). Na jednej strane sú tu rokovania o reforme rozpočtu EÚ, z ktorého vyše 40 percent tvoria práve prostriedky na CAP. Na strane druhej sa práve teraz v Hongkongu koná summit rokovaní o svetovom obchode (Doha round). A už teraz je jasné, že sa v ďalšej liberalizácii obchodu nepokročí, práve kvôli otázke európskej podpory domáceho poľnohospodárstva. Kritika, ktorá na CAP smeruje z rôznych strán, je možno zčasti oprávnená. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ide o v zásade úspešný mechanizmus. CAP vznikla ako spôsob riešenia potravinovej bezpečnosti európskych krajín a v tomto smere ostáva stále veľmi efektívnym nástrojom.
S prichádzajúcimi voľbami sa SMER snaží zakusnúť do vlády vzývaním „škandinávskeho modelu“ ako alternatívy politiky dnešnej vlády. Inšpirovať sa zaujímavými mechanizmami vládnutia vo svete určite nie je na škodu. Problém nastáva, ak po otázke, čo konkrétne ma niekto pod „škandinávskym modelom“ na mysli, nastáva trápne ticho, prerušené nanajvýš nejakou vetou typu „štát sa stará o občanov“.
V predošlých vstupoch som stručne zhrnul niektoré neuralgické body nového dôchodkového systému, najmä tej jeho časti, ktorá sa týka sporenia na dôchodok cez individuálne účty v súkromne spravovaných fondoch. Táto problematika nijako nestráca na aktuálnosti tým, že systém sa už začal rozbiehať. Naopak, evidentne sa bude vynárať počas predvolebného boja. SMER sľúbil, že reformu v niektorých bodoch zmrazí. Po precedensy netreba chodiť ďaleko – v roku 1999 konzervatívna vláda Viktora Orbána korigovala dôchodkový systém tesne predtým zavedený socialistami – priškrtila napríklad plánovaný rozsah kapitalizačného piliera.
