Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Jednou z radostí behania po širokom svete je napríklad objav, že svet kinematografie je veľmi, veľmi rozsiahly. Vo svete sa robí kopa vynikajúcich filmov a je radosť nájsť si spôsoby ako sa k nim dostať. Nemať na výber iba z kasových trhákov.
Ako označujú sociológovia prelomovosť v ľudských podmienkach? Dnes je to obyčajne pomocou predpony post. Vznikajú z toho nebezpečne nadužívané pojmy, ktoré používajú slabí sociálni vedci na označenie čohokoľvek a novinári na okorenenie príspevkov, ktoré vlastne žiadne nové informácie neprinášajú. Neužitočné používanie týchto pojmov by sme však nemali zamienať s neužitočnosťou ich samých. Opíšem tu v krátkosti tri výrazy, ktoré sú až príliš módne, no skutočne zachytávajú fascinujúcu zmenu základných životných rámcov, v ktorých sa dnešný jedinec vo vyspelej spoločnosti, na rozdiel od generácie jeho rodičov, pohybuje.
Každá sféra ľudského života dnes potrebuje svoje hviezdy. Akademická sféra ich má tiež. Ľudia, ktorí prišli s nejakým jednoduchým konceptom. Ten zaujal verejnosť. Z akademikov sa stávajú hviezdy, hoci, úprimne povedané, často ide o značne povrchné tézy.
Myslenie nie je magický akt tvorenia niečoho z ničoty. Na myslenie máme vždy nejaké vzorce. Čím menej sa nad vlastnou mentálnou činosťou zamýšľame, tým sú tieto vzorce chudobnejšie.
Ľudia si radi zanadávajú. Keď sa vytvorí vo verejnom povedomí nejaký vďačný terč, zvezie sa naň hocičo, aj úplne nezaslúžené veci.
Sú dve mestá, ktoré pokladám za svoje najobľúbenejšie na svete. Praha. A Banská Štiavnica.
Pôvodne to mala byť Kréta. Do úvah o tom, či tam nebude na prelome júla a augusta príliš teplo, príliš draho a podobne, mi skočil známy, ktorý pracuje v Čiernej hore. „Príď sem, je tu nádherne.“
Minulým príspevkom som považoval tému sociálny štát za aspoň načas uzavretú, ale ...
Ľudia sa tak radi škatuľkujú. A čím sú menej ponorení do riešenia nejakých technickýh problémov, čím je slabšie ich vzdelanie, týkajúce sa fungovania spoločnosti, tým viac ich to tiahne k zapájaniu sa do diskusie pomocou jednoduchých nálepiek. Moja nálepka býva: ľavičiar.
Diskusie ohľadne sociálneho štátu (teda poskytovania verejných statkov v oblasti zdravotníctva, zabezpečenia v období staroby či počas nezamestnanosti, a v širšej definícii aj poskytovania vzdelávania) sú veľmi často zbytočne zmätočné, a to kvôli dvom veciam. Po prvé, ľudia si z takýchto čŕt verejného života urobia akési pozitívne alebo negatívne fetiše, a nie sú ochotní sa baviť o tom, ako veci vlastne fungujú. Podstatné pre nich je, že majú hocijaké výrazy, ktorým ktosi dal priateľský alebo nepriateľský obsah, a môžu sa zapojiť do hádzania blata na protivníkov vo verejnej aréne. Po druhé, pochopenie logiky fungovania sociálneho štátu si žiada osvojenie základných princípov ekonomického myslenia, čo niekedy býva problém.
Teoretický pohľad s historickým kontextom. Pozor, dlhý článok.
Nikto neprejavil záujem tipnúť si, kto by tak mohol byť autorom spomínaných výrokov.
Po dlhšom čase opäť jeden kvíz pre skalných fanúšikov blogu.
Zaujímavý vývoj, na ktorý už dlhšie upozorňujem: v USA sa tvorí akýsi dvojkoľajný vládny režim. Na jednej strane je tu agresívna prezidentská administratíva. Na strane druhej veľa profesionálov - vojakov, spravodajcov, byrokratov - ktorí čoraz dôraznejšie blokujú excesy Bieleho domu. Jav pomerne nezvyčajný, keďže USA, podobne ako iné vyspelé krajiny, majú silnú tradíciu vládneho úradníctva, ktoré je aspoň navonok silne lojálne voči špičkám exekutívy.
Oficiálna britská vládna politika je silne orientovaná na udržiavanie zvláštneho vzťahu s USA. Nielen britská verejná mienka je však silne proti rôznym americkým praktikám. Veľký záujem už dávno vyvolalo zverejnenie námietok generálneho prokurátora voči pravdepodobnej nelegálnosti vojny v Iraku. Poznámky britského generála o tom, že povinnosťou britských ozbrojených zložiek je sledovať spoločné strategické ciele, ale zároveň pôsobiť na Američanov ako civilizačný faktor, spôsobili pred pár mesiacmi pekný rozruch na oboch stranách Atlantiku. V týchto dňoch zverejnil svoje negatívne názory dokonca bývalý šéf hlavnej britskej rozviedky, MI6.
V minulom článku som znovu načal tému “USA a svet”. Prečo vlastne?
V týchto dňoch bol opäť raz publikovaný prieskum verejnej mienky, ktorý ukazuje, že Európania považujú Spojené štáty americké za jednu z najvážnejších bezpečnostných hrozieb vo svete. Ľudia spájajú bezpečnostné riziko v podobe USA v prvom rade s vojnou v Iraku a inými vojenskými dobrodružstvami. Faktom však je, že pre svet ako taký predstavuje súčasná politika Spojených štátov dve oveľa naliehavejšie hrozby.
Typické frázy, ktorými si ľudia pomáhajú v politických diskusiách a výdatne sa nimi živia novinári. Pritom sú často zavádzajúce.
