Píšem o živote a plnokrvných ľuďoch. Postavy skladám z uveriteľných čriepkov, aby vyzerali ako živé. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Katka bola vo vinici so starou mamou, bola piatačka. Vyšla na vrchol vinice. V hĺbke videla cestu, dvíhal sa tam kúdol prachu. Tade prešiel koč. Som tu na svojom hrade, popustila fantáziu. Rozprávka sa práve začala.
Študentský film je fenomén. Počúvala som legendy o tom. Na Šupke nakrúcali všetci. Porozprávam vám niečo, ale nepýtajte sa, čo je pravda...
Skončila sa starodávna pieseň. Ľudia si ju odovzdávali ústnym podaním a menila sa od človeka k človekovi, ostalo z nej len to, že láska zvíťazila nad smrťou a obetavosť s vernosťou bola odmenená. Akosi takto to bolo...
Nepoviem vám, kde to bolo, ani pod akým názvom sa podujatie konalo, lebo usporiadateľ by sa naštval, že čo prezrádzam.
Stávajú sa veci, dosť neuveriteľné veci. Len sa človek uškrnie, potom sa usmeje a napokon sa rozosmeje. Aj toto patrí k takým.
Je ľahké milovať, je také isté ľahké aj zomrieť? To si mysleli ľudia, ktorí si tú pieseň spievali pred tisíce rokmi. Spievajú sa aj teraz také piesne?
Rada pozorujem ľudí, mužov, ženy, deti. Pár pozorovaní vám chcem sprostredkovať. Muži, nech sú v hociktorom veku, zdravý záujem o ženy majú v sebe.
Útržky starodávnej piesne hovoria o bohovi smrti, ktorý príde. Ako sa to stane, koho dušu si vezme? Dá sa niečo zmeniť na predurčenom osude?
Kamenný vodopád pri hrade Šomoška. Je zvláštny a úchvatný, ale mňa uchvátila dramatická, nezabudnuteľná príhoda, v ktorej bolo rýchle konanie, s pomalým myslením.
Osud šťastnej dievčiny vyzerá dobre, ale len na prvý pohľad. Útržky starodávnej piesne hovoria o hroznom tajomstve. Aké tajomstvo to je a koho sa týka?
Môžeme obdivovať pre niečo zviera? Veď ľuďom sa nevyrovná. V ničom. Alebo len v máloktorých činnostiach. A teraz našu sučku obdivujeme.
Ukončila púť, našla muža a nerada odchádzala, ale musela oznámiť otcovi, že žije a splnila jeho želanie. Stretla dobrého syna vznešeného kráľa a rodinu, ktorú spája vzájomná láska a dobro
Celý svet sa pýta, prečo arabskí teroristi, tak túžia po samovražde. Rozoberme situáciu, dôvod po dôvode
Vytúžený koniec cesty bol pri zvláštnom strome. Čarokrásna príroda s omamnou vôňou a mladý muž, ktorý bol vznešený aj v sukni z trávy, dával tušiť niečo mimoriadne.
Veľa občanov si nemyslí, že je to dobrý nápad. U nás Filipínčanov dokopú niektorí ľudia len tak, z pasie a preto, že môžu, nie je to považované za vraždu.
Putovanie už nebolo na úžitok, stalo sa životu nebezpečným. Dobré slovo je zadarmo a predsa sa ním šetrí, dokonca svätí pustovníci boli zatrpknutí a neradili, iba karhali.
Po príjemných a užitočných stretnutiach kráľovskej pútničky, prišli zlé zážitky, neprajní pustovníci. Vznikala pieseň, ktorej útržky sú v texte zvýraznené... Púšť jej pripravila skúšku.
Pred tisíce rokmi sa indický kráľ rozhodol, že jeho dcéra bude putovať, aby ju bohovia doviedli tam, kde na ňu čaká muž, jej určený. O putovaní vznikla pieseň... Chápeme, že o láske, ale smrť dáva tušiť tragédiu.
Pred tisíce a tisíce rokmi, v zemi zvanej India, keď bohovia chodili po zemi a miešali sa do ľudí, sa spievala jedna pieseň. Ústnym podaním sa v nej všetko menilo, ostala len podstata, že láska premohla smrť.
...a predsa sa mu vždy vyhla. Vybudovala si neskutočnú karieru, za pomoci vplyvných a bohatých mužov.
