Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Opäť by som sa s vami rád podelil s pár podnetmi, ktoré mnou tak viac hýbu... Ľudskosť, dobrota srdca, nádej... Sú možné? Sú tu? Sú prítomné v životoch našich mladých? Niekoľko myšlienok, svedectiev o kráse života ako daru pre iných.
Nosí sa to dnes? Dennodenne sme konfrontovaní s tým, že je to zlé, že okolo nás chýba ľudskosť, dobrota a nádej, že je lepšie mať, ako byť... A predsa rád by som sa s vami podelil o tom, že sú mladí a nielen, ktorí veria v hodnotu dávania sa a darovania bez očakávania a vlastnenia.
Mali sme včera spolu stretko. Je to chvíľa, keď sa učíme niektoré veci, tie podstatné. Kto je Boh. O čom je život. Ako dobre prežiť dni, ktoré nás čakajú a tak... Na konci sa zvyčajne ideme spolu pomodliť. Poďakovať za nich, za tých pobláznených pubertiakov, ktorí chcú prežiť dobrý život. Pár slov povzbudenia.
Dávno som už nevidel takú krásnu ženu. Vyžarovala z nej neha, dobrota, prijatie... Toľká krása sústredená v jednej nádhernej žene! Koľké utrpenie však musela prekonať... Ktovie. Jej pokoj však bol prežiarený nebom. O jednej krásnej starenke a o nádeji...
Medzi nami kráča mnoho mladých, ktorí túžia byť darom pre svojich rovesníkov, pre svoje rodiny, pre mladších od nich. Toto je realita. Dobro je skutočnosť a oni v ňu veria a aj ju žijú. Len zopár slov pre vás, verím, že na povzbudenie.
Dnes máš svoje narodeniny. Už toľké... Lenže dnes Ti nezavolám, nepoprajem všetko dobré s tým, žeby som počul Tvoj hlas. Dnes už nie... Si Doma, si v nebi. Si Tam, kam si túžil prísť. Si... Aspoň zopár slov Ti tam túžim poslať, milý tati.
Koľko dobra sa dá vidieť každý jeden deň! Koľko nádeje... radosti, odvahy, snov... U mladých i starších. Tá línia medzi dobrom a zlom pretína naše srdce a my sa učíme stávať sa sami sebou. Zopár slov na povzbudenie od tých, ktorých som včera mohol stretnúť...
"Osobnosť bez role v živote neprináša žiaden efekt." Tento citát som našiel po dlhej dobe medzi svojími vecami. Pripomenul mi jedného mladého muža. Tie zranenia, hľadania... Dnes je už šťastnejší. Dnes už áno... Ale spomenul som si pri ňom aj na iného, ktorý tiež dlhú dobu hľadal svoju rolu, svoju tvár, svoju cestu... Pár slov o ňom.
Nedá sa mi nepísať o mladých. Hoci... Bolo by tých "hoci" veľa... Túžim sa s vami podeliť s niekoľkými krátkymi príbehmi s jedného neopakovateľného večera plného mladých, plného nádeje, plného života...
Zopár krát sme sa stretli. Ona a on. I po mnohých rokoch spolu. Cez všetko, čo ich stretlo, si zostali verní. Vlastne verní láske, ktorú sľubili Bohu už tak dávno... Pár slov o tých, ktorí nezanevreli na život, na lásku, na seba...
Niekoľko mladých ľudí. Čas, ktorý si ukrátia o svoje záľuby a rozhodnú sa ísť do ticha a modliť sa. Nie sú však smutní, nešťastní... práve naopak, odhodlaní zmenou seba meniť svet na kúsok krajší, na plnší na lásku, pokoj, nádej...
Čo z nich vyrastie? Akí z nich budú muži? Budú to manželia, otcovia, chlapi, muži, o ktorých sa ich ženy, deti, priatelia budú môcť raz oprieť? Aj tieto otázky hrali vo mne, keď sme chystali chlapčenský tábor... Pár slov o tom, že aj dnes sú medzi nami mladí muži, ktorí chcú byť darom pre tento svet a aj pre svoje rodiny.
Pozval nás na jeden tábor. Organizujú ho už roky. Tento rok bol hlavným zodpovedným. Mal okolo seba skvelých mladých ľudí, našu budúcnosť a kopu šťastných tvárí detí, ktoré sa tešili z každej chvíľky na tomto parádnom tábore. Pár slov na povzbudenie o mužovi, ktorý dovolil Bohu, aby zmenil jeho srdce.
Mladé. Plné života. A predsa okrem svojej mladosti naplnené ešte aj niečim iným. Túžbou po nebi, po láske, po radosti... po službe. Pár slov o niekoľkých mladých ženách, ktoré sú iné a predsa také vzácne a jedinečné.
Priateľ. Kamarát... Uf, hlavne človek, ktorý tu nie je sám pre seba. Je hasič, potápač... snaží sa zachrániť aspoň telesné pozostatky, keď už duša telo opustila niekam... O ňom zopár slov. O mužovi, ktorý čelí smrti s pokorou a odvahou.
Asi keby vedel, že o ňom píšem, vyhuboval by mi... Nestojí o chválu, ani o slová vďaky, ale je vždy tam, kde má byť. Aspoň som sa o tom spolu s našim mladými o tom presvedčil. O skutočnom dobre v človeku. V ňom. A teda zopár slov podelenia sa o človeku, ktorý je v tomto svete výnimočným darom.
Prečo? Nie je jednoduchšie sa znechutiť, nadávať, vzdať sa, klamať sám seba, žiť len pre seba a vo svojom fiktívnom svete? Nie je ľahšie byť sebecký, pozerať len na seba a zabúdať na druhých? Verím pevne, že nie. Verím, lebo som videl tých, ktorí sú darom a sú skutočne šťastní.
Našou vlasťou je nebo. Už tu sa učíme, čo to znamená. V to verím. V to, že sme povolaní ku šťastiu. Pár slov pre vás. Pár modlitieb...
Veríte v toto motto? Ja hej. Prečo? Dennodenne sa presviedčam o jeho pravdivosti. Dennodenne... Najmä, keď vidím ako ľudia a najmä mladí dokážu výjsť zo svojho egoizmu a darovať sa druhým... V službe. Pár slov o výnimočných mladých ľuďoch a o tom, že spoločne sme naozaj silnejší.
Bolo to v piatok po tábore. Sedeli sme spolu vonku. Obdivoval som Ťa. Toľká chuť žiť! Toľká nepoddajnosť tomu zlému osudu, čo Ťa túžil obrať o nádej, o vieru a hlavne o lásku! A práve dnes máš narodeniny... Slečna dospeláčka. Pár slov o jednej krásnej mladej žene...
