Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
... jej meno je mladosť. Jej meno je darujúca sa mladosť... Jej meno sú konkrétni mladí, ktorí svoj čas dávajú nezištne iným... núdznym, deťom, opusteným... a je ich veľa. Pár slov o nádeji, ktorú pre mňa a verím, že aj pre tento svet znamenajú.
Opustí nás Boh, alebo zostáva s nami v našich trápeniach? Nie sme často krát na "to" všetko sami? Možno si kladiete také otázky a možno nie... Kladiem si ich. Ak máte záujem, tak vám ponúkam jedno svedectvo. Jedného života, ktorý je z ľudského hľadiska veľmi ťažký, ale nie je prázdny na vieru, nádej a ani na lásku.
Aký je náš každodenný zmysel? Čím sú naplnené naše rozhodnutia, kroky, naša práca, činnosť? Čo nás posúva dopredu smerom k nádeji, ku dôvere, ku konaniu dobra, k láske... ? Pár slov o človečine.
Dnes sme ju nazberali. Plná voňavých lúčnych kvetov. Toľká pestrosť a farebnosť! Toľká... A tak mi to pripomenulo náš život s toľkými farbami, odtieňami...
V živote prídu chvíle, keď to nami "zatrasie", keď zrazu stojíme zoči voči "čomusi", čo nás úplne presahuje, čo nás dáva do kolien. Ako vtedy zareagovať? Čo nám vtedy zostáva?
Dakedy sa náš život môže podobať nekončiacej púti nocou. Prekážky, výčitky, pády, sklamania, prehry... Ale čo bude po "tomto"? Je za tým všetkým ešte niečo viac? Alebo... Pár slov o živote, o smrti, o nebi, v ktoré verím...
Dvanásti mladí ľudia. Chlapci a diečatá. Vysokoškolsky vzdelaní. Pracújúci. Inteligentní. Mladí... Prečo by mali rok svojho života darovať iným? O výnimočných mladých, ktorí spolu darujú iným dvanásť rokov nádeje, dobra a radosti. Pár slov o ich krásnom dare...
V posledných pár dňoch som mal dva veľmi zaujímavé rozhovory. Boli to dvaja mužovia, dvaja otcovia, dvaja hľadajúci a poctiví chlapi. Témami boli viera, ľudskosť a láska. Ak máte chuť, nech sa páči, zopár slov na podelnie sa o tom celom.
Radosť. Taká bežná, či drahá záležitosť? Ako sa rodí? Je presvedčením, darom, rozhodnutím sa, postojom, čím je v skutočnosti a ako sa prejavuje? Pár obrazov radosti...
Pred pár dňami sme sa videli po prvý krát. Budúci lekár, prišiel so svojím kamarátom už lekárom. Sedel som pred našim kostolom a vítal ľudí, keď ma pozdravili a dohodli sme si "pokec" pred tým, než pôjdu liezť... Pár slov o mužovi, ktorý zažil bolesť a nepoddal sa jej, práve naopak...
Dvaja mladí. Ona a on. Obyčajní? V mnohom hej... Vzácni? Tak to tiež... Pár slov o páriku, ktorý sa chystá povedať si svoje "áno" a o ich ceste...
Opäť by som sa s vami rád podelil s pár skúsenosťami od mladých. Zostávajú vo mne a rád by som ich sprostredkoval aj vám. Aspoň zopár slov...
Viete, niekedy máme príliš veľa vecí. Len tak pre seba. Príliš veľa času len tak pre seba. A k tomu aj príliš veľa starostí a len o seba... Zopár mladých skúsilo mať čas, veci a starosť o iných. Pár slov o nich. Pre tých z vás, ktorí máte chuť, nech sa páči.
Bolo to jedno "obyčajné" piatkové popoludnie. Ale ako to tak niekedy býva, prekvapenia si nás vedia nájsť. Opäť pár slov o mladých. O tých, ktorí veria v lásku a učia ma nej...
Stalo sa to už dosť dávno, ale stalo sa. Sila spoločnej modlitby, vzájomná podpora a opora, nádej a nie zúfalstvo zvíťazili... Pár slov o jednom zázraku.
Možno vám to niečo hovorí... Vždy je tým najkrajším byť šťastnými... Akosi na to rýchlo zabúdame... Starosti, trápenia... a iné, to všetko nás chce obrať o to jediné podstatné. O šťastie svoje a tých okolo nás... Pár slov o mladých i starších, ktorí v šťastie silno veria a úprimne po ňom túžia a aj sa oň usilujú...
Včera som dostal jeden telefonát. Jeden mladý muž, ktorého som poznal, skočil pod vlak... Prečo? Prečo? Možno som snilko, blázon a naivný, ale nedokážem prestať veriť v to, že láska a dobro nie sú len rozprávkou pre malé deti. A verím v to ako salezián, kňaz, rehoľník, muž... Verím napriek smútku, ktorý tak hlboko lomcuje v mojom srdci... Pár slov o nádeji, o živote, o bratstve a sesterstve...
Veríte ešte v radosť? Veríte v čistotu srdca? Veríte v nádej? Ja hej. Vidím ju v toľkých mladých ľuďoch, ktorí nezištne dávajú seba samých iným. Ako dar. Ako dar naplnený radosťou. Pár slov o radosti.
Bolo to práve včera. Mohol som vidieť aj bolesť aj smútok, ktoré oberajú o nádej a radosť. A vedľa nich tú silu, ktorá ich dokáže premôcť. Lásku. Dávajúcu sa. Slúžiacu. Pomáhajúcu... O tom pár slov.
Dnes by som sa s vami rád podelil opäť s niekoľkými príbehmi mladých, ktorých stretám na svojich cestách. Je to taká osobitná kategória, sú to speváci a hudobníci. Svoj talent rozvíjajú a vložili ho aj do rúk iných...
