Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Áno. Znova a zas o nich. Prečo? Lebo sú tu. Sú takí, akí sú a sú predovšetkým darom. Darom nám starším, darom svojimi snami, túžbami... Dnes pár slov o niekoľkých z nich... Ak máte potrebu a záujem, nech sa páči.
Dostal som zvláštny dar. Veľmi zvláštny. Červenú šatku. Prečo zvláštny? Lebo od maminy, ktorej jediný syn ju nosil na svojej hlave, kým žil... Červená šatka nádeje. Pár slov pre mamy, pre tých, čo ešte nezlomili palicu nad životom svojich drahých a ani nad svojim.
Nie. Nie je to len v ich vonkajšom výzore. Nie. Oni nie sú len otroci svojich pocitov, zápasov. Nie. V nich je viac. Je v nich túžba, nádej, sen, že tento život prežijú krásne, pekne s odvahou a v radosti. Znovu zopár slov o nich...
Sú iní. Majú svoje postoje. Svoju hudbu, reč, vyjadrovanie sa... Niekedy sa zdajú až protivní. Niekedy a dosť často bez nálady, bez chuti žiť, a predsa je v nich toľko krásy, toľko dobra, toľko nádeje...
Mala to byť len obyčajná cyklotúra, len klasická návšteva a len normálne sobotné popoludnie... Malo to tak byť. Lenže dostali sme znova tak veľa. Pár slov o láske, bolesti a hlavne nádeji. Nádeji ukrytej v srdciach mladých.
Poznáte ich. Sú aj medzi vami. Nie sú ničím zvlášť výnimoční. Hádam len v jednom sú iní. Túžia žiť svoj život nielen pre seba. Učia sa stávať darom. Dať kus svojej krásnej mladosti tým, ktorí potrebujú. O nich zopár viet.
Niekoľko pekných príkladov toho, že dnes je tak veľa mladých ľudí, ktorí svoj život neprežívajú, ale žijú. Veria v krásu svojich snov a s trpezlivosťou za nimi kráčajú. A nezabúdajú ani na iných. Pár slov o nich.
Niekedy sa ľahšie vidí to zlé ako to dobré. Zlomiť palicu, nedať šancu, nádej... Poznáte to? Tak ľahko vieme opustiť cestu života, nádeje a lásky a vzdať sa... Pár slov o tých, čo sa nevzdávajú.
V týchto dňoch prišla na Slovensko jedna zvláštna návšteva. Je to jeden muž. Ten, ktorý tak veľmi miloval. Daroval svoj čas, svoj talent, svoje peniaze, svoje všetko "zreničke svojich očí", mladým. Pár slov o ňom. O mužovi veľkého srdca.
Už je to nejaký ten čas, čo sa poznám. Je to aj nejaká doba, čo je v zahraničí. Smutná? Ani nie... O jej sne vám túžim ponúknuť zopár slov. Je ale asi dosť odlišný od snov mladých v jej veku.
Pred pár dňami sme spolu s našimi mladými boli slúžiť iným mladým, ale ako to tak v živote býva, dostali sme viac, než sme darovali my. Pár slov o tom všetkom.
Dnes by som sa chcel s vami podeliť s jedným príbehom jedného muža. Človeka, ktorý mi bol vzorom v mnohom. Asi najviac vo svojej pokore a vo viere v mladého človeka.
Na našich cestách sa stále niečo deje. Raz je to tichý šum a raz sú to hlučné chvíle. Ale aj jedno aj druhé je pekné. V našom pastoračnom centre to bol tento týždeň hluk, ale nie hluk, ktorý rozbíja, ale radostný krik viac než stovky mladých pár slov o tom všetkom.
Niektoré okamihy sú také obyčajne neobyčajné, že v srdci zanechajú toľko pekného dobra, nádeje i pokoja. O jednom zázraku, o jednej peknej radosti bude aj týchto pár slov.
Buď sa na situácie nášho života pozeráme ako na niečo bežné, obyčajné, čo ide ako tak alebo sa učíme veriť v to viac, v nádej, veriť v zázraky a v to, že Boh je tu a je medzi nami.
Pred pár dňami sa mi dostal do rúk citát od A. de Saint-Exuperyho z knihy Citadela. Je veľmi jednoduchý, ale nesmierne hlboký. Priateľ je ten, ktorý nesúdi. Pár slov o priateľstve a rodine.
Vyzeralo to na obyčajných pár slov. Prišiel ma poprosiť o modlitbu za svojich kamarátov, aby vyhrali v jednom dôležitom zápase. Je ich kapitán. Má ich rád a veľmi si prial, aby to spoločne dokázali. Lenže nakoniec sme si porozprávali oveľa viac. O živote, o smrti, o láske i nádeji. Pár slov pre vás...
Málokedy stretnem vo vlaku zhovorčivých ľudí. Je to asi aj tým, že veľmi vlakom necestujem. Včera som inú možnosť nemal. Ale to stretnutie s jednou rodinkou naozaj stálo za to. Pár slov o nádeji a láske.
Mnoho sa hovorí a píše o kňazoch akí ú a koľko toho robia. Mnoho... Niekedy sú to chváloreči, inokedy tvrdá kritika. Dnes ja, ako jeden z nich muž, ktorý sa učí byť tu pre druhých v duchu don Bosca chcem napísať o nich pár slov... O mojich spolubratoch v službe.
Je zvláštne, že v dnešnej dobe tak zameranej na úspech a sebarealizáciu existujú osoby mladšie, či staršie, ktoré svoje srdce veľkodušne dávajú iným. O jednom staršom pánovi s úplne mladíckym srdcom bude týchto pár riadkov...
