Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Bolo to jedno krásne popoludnie. Mohol som stretať ľudí, ktorí sú otvorení životu, nádeji a radosti. Veselí a plní túžby byť tu pre niekoho. Za nich ďakujem, teším sa z nich a aspoň zopár riadkami sa túžim s tým celým podeliť.
Vidím vo vás nádej. Vidím vo vás odvahu a sny. Nielen vonkajšok, ale predovšetkým krásu a silu vášho srdca, vášho vnútra. Preto vám verím a ďakujem za vás.
Dávnejšie som ho nevidel. Už som sa s ním chcel dlhšie porozprávať ho, popočúvať ako sa má, či je spokojný, či sa mu darí...
Rád by som sa s vami podelil s jedným dňom svojho života. Bol troška zvláštny. Dalo by sa povedať, že som v ňom mohol zažiť všetky etapy. A cez všetky sa vinula stužka nádeje. Tú by som vám rád sprostredkoval svojím blogom.
Ako salezián a kňaz zažívam všeličo. Často krát je to také nepredvídateľne zaujímavé, že sa s tým rád delím. A to je aj teraz. O jednom mladom mužovi, o jeho nastávajúcej a ešte o jednom, či jednej...
Boli to zvláštne stopy. Pravdu povediac nerátal som ani z jedným. Oba však boli veľmi špecifické. Učili ma počúvaniu srdca otcov, ktorým záleží na ich synoch a majú ich radi.
Ako salezián kňaz sa stretám s nie malým počtom mladých. Sú odlišní, ale jedno ich stále spája. Túžia po šťastí. Tak veľmi veria v to, že prežijú krásny a šťastný život! A to ma uchvacuje. Preto by som opäť rád o nich a o ich snoch písal aj vám.
Hoci to píšem ako katolícky kňaz a salezián, verím, že môžem aj ako človek vyjadriť radosť z toho, že smrť nezvíťazila nad životom a že logika môjho bytia nie je postavená na smútku, výčitkách a ani beznádeji. Radosť z toho, že môžem veriť v Ježiša, ktorý je zmyslom môjho bytia. Pár slov o tom prečo...
Dnes je pre nás kňazov zvláštny deň, dnes si pripomíname to, prečo sme tu, čo je naším poslaním, našou úlohou. Dnes... Pár slov o tom, prečo som rád, že som dostal tento dar. Dar byť kňazom, saleziánom.
Bolo to zvláštne obdobie. Každý z týchto posledných týždňov zomrel niekto, kto bol drahý niekomu z mojich blízkych a teda aj mne. Pri každom jednom verím v Nebo. Pár slov ako poďakovanie za jednu z nich.
Mnoho krát sa ma spýtajú tú klasickú otázku, že čo vlastne robím a tak hovorím. Väčšinou len počúvam a teším sa z toho, že je tu toľko skvelých ľudí na tejto našej malej planétke... Pár slov o nich.
Pozdravil ma pri vstupe do nášho obľúbeného pubu. Sedel vonku, popíjal pivo a pofajčieval. Nepoznal som ho, ale potom zo mňa spontánne vyhrklo "Filip!" Nečakal som však, že sa ešte porozprávame o tom, o čom by som vám ponúkol aspoň zopár slov...
Bol to opäť raz jeden krásny deň. Bol spojený s jednou z mojich lások... stopovaním. Išli sme len tak, kam nás autíčka brali a stálo to za to. Tie stretnutia, rozhovory a hlavne vyžarujúca krása ľudskosti stáli za to.
Kladiem si otázku o našej ľudskosti. A častokrát ma úplne dostane to, že ona je skrytá v službe, v tom, že sa učíme byť si navzájom bratmi a sestrami a nie vlkmi, ktorí sa trhajú o kúsok kosti...
Aké je to nezištne slúžiť? Oplatí sa to ešte dnes? Kto nás to môže naučiť? Pár slov o mladých, ktorí napriek tomu všetkému, čo ich ubíja a cez všetku svoju krehkosť dokážu sniváť a konať reálne dobro pre iných, núdznejších.
Boli sme sa spolu prejsť. Niekde na jednom mieste pre niekoľkých známom, pre iných cudzom sme si sadli a zhovárali sa. O všeličom. O zmysle života, o snoch, o nebi... Pár slov pre vás z toho celého...
Píšem to ako salezián, kňaz, vychovávateľ a ich priateľ. Nie pre reklamu, pre slová, ktoré zmiznú, ale ako ten, ktorý verí v ich šťastie a verí v nich. Pár slov o tom, prečo. Pár slov o tom, ako sú nekonečne vzácni a dobrí.
Pred pár dňami bol u nás v meste pohreb jedného mladého muža. Predrogoval sa. Na jeho pohrebe bolo množstvo mladých. Jeho kamaráti. Prečo musel zomrieť? A ako sa k tomu postavíme my, ľudia, veriaci či menej? Obídeme to alebo sa rozhodneme spraviť niečo, čím môžeme aspoň zmierniť tieto skutočnosti a pomôcť aspoň niekomu?
Aké to je byť tu pre niekoho? Aké to je? Má to dnes zmysel, má to cenu? Oplatí sa to? Verím, že ak pomôžeme jednému človeku, hlavne mladému, či núdznemu, či trpiacemu, pomohli sme zachrániť jeden svet. Pár slov o jednej skupine chlapcov, ktorým nie je ľahostajný osud ich kamaráta.
Túto otázku som sa pýtal viac ako pätdesiatich mladých z rôznych rodín, podmienok, životných okolností. Je zarážajúca? Verím, že nie. Verím, že tu nie sme len tak náhodou, ale že je tu s nami nejaký zámer. A ten sa volá šťastný život tu i vo večnosti.
