Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Niekedy zostanem šokovaný z toho, že je to možné. Prečo? Prečo dostávam tak veľa dobra, hoci si ho vôbec nezaslúžim? Život je jeden neopakovateľný dar a som zaň veľmi vďačný. Rád by som vám ponúkol dnes jedno vianočné prianie, čo mi včera urobilo veľkú radosť.
Neviem ako vy, ale niekedy ani nedokážem vnímať všetky tie krásne zázraky a tých krásnych mladých, ktorí majú v sebe toľkú krásu a dobro, že sa mi nedá za nich neďakovať... Tak by som vám opäť raz znovu ponúkol dôvod na nádej a vďačnosť. Ak máte záujem, tak nech sa páči.
Sú medzi nami ľudia, ktorí robia dobro "len tak"? Alebo... Sú medzi nami ľudia, ktorí túžia tešiť iných "len tak pre radosť" alebo ani nie? Opäť som bol raz svedkom toho, že sú... O jednej z nich znovu pár slov na potešenie, povzbudenie a inšpiráciu.
Čo napĺňa váš život? Je to pokoj, nádej alebo je tam skôr zúfalstvo, sklamanie a strach? Viete sa tešiť z krásnych vecí okolo seba, ďakovať a prosiť o požehnanie pre svojich drahých? Ako salezián a kňaz by som sa s vami opäť podelil o pár slov naplnených dobrom zo strany mladých a ďakoval tak za nich.
Rád by som vám len dal do pozornosti hlasovanie EP ohľadom jednej veci. Neviem, či môžem a či je to v mojich silách pomôcť, ale skúsim... Je to veľmi dôležité a verím, že nikdy nie je neskoro spraviť dobrú vec.
Dnes som bol na chvíľu v nebi. Dá sa to už tu? Hej, ak vám to príde naivné, tak v pohode. Nebo je tam, kde zvíťazí láska nad nenávisťou, otroctvom a strachom. Zopár slov o tom všetkom...
Kto je dobrý a kto je zlý? Dá sa to rozlíšiť? A podľa čoho? Túžim vám podať skutočných mladých, ktorí hoci by mohli byť zlí, rozhodli sa stávať sa dobrými. V rozvíjaní svojich darov, v hľadaní svojej cesty, vo vstávaní... Ak máte záujem o pár - verím - povzbudivých slov, nech sa páči. A v podstate asi aj môj posledný blog na tomto webe. A tak aj ďakujem, že som tu mohol takmer desať rokov písať a verím, že aspoň zopár z vás - hoci som katolícky kňaz, salezián a umelec - aspoň troška potešil.
Dlho som nič nepísal. Nie žeby nebolo o čom, či skôr o kom, ale prestal som nejako "cítiť" tento priestor. Rád by som vám však dnes ponúkol zopár slov. Ak vás potešia, budem len rád.
Čo myslíte, ste šťastní? Vedeli by ste o sebe teraz povedať, že ste šťastní? Čo vám v tom bráni? To nie je otázka od niekoho, kto sa chce tváriť múdrejší, lepší, zbožnejší, lebo... Pokojne si uvedomuje svoje obmedzenia, ďakuje za zázraky a dúfa... Pár slov o nádeji, o tom, že cesta života môže byť krásnym dobrodružstvom.
Niektorí ľudia vám vojdú pod kožu. Nedokážete ich nemať radi. Nedokážete im neveriť. Prosto, vidíte v nich To viac. To, čo v ich srdciach je ukryté pred nimi samotnými. A keď to krôčik po krôčiku začnú objavovať, máte chuť plakať od radosti a vďačnosti zároveň... O jednej z tých, ktorá sa stáva sama sebou a zároveň krásnym darom pre iných je aj týchto pár slov...
Aké to je zomrieť? A aké to je žiť? V týchto dňoch sú to otázky, čo mnou hýbu... Dnes pri slávení svätej omše som si uvedomil, že mi chýbaš. To pohladenie, tých pár slov, úsmev... Prosto Ty, sám. Aké to je byť v nebi?
Opäť by som sa s vami rád podelil s pár podnetmi, ktoré mnou tak viac hýbu... Ľudskosť, dobrota srdca, nádej... Sú možné? Sú tu? Sú prítomné v životoch našich mladých? Niekoľko myšlienok, svedectiev o kráse života ako daru pre iných.
Nosí sa to dnes? Dennodenne sme konfrontovaní s tým, že je to zlé, že okolo nás chýba ľudskosť, dobrota a nádej, že je lepšie mať, ako byť... A predsa rád by som sa s vami podelil o tom, že sú mladí a nielen, ktorí veria v hodnotu dávania sa a darovania bez očakávania a vlastnenia.
Dnes je to otázka, ktorá bolí, trápi... Keď sa s nimi stretám, príde mi ich v mnohom ľúto. Je im oberané detstvo, hravosť... To krásne, čo mnohí z nás zažili, ony o tom už len počujú. O cudnosti, hanblivosti, obetavosti, kráse... Nenosí sa to. Poznám však mnoho krásnych dievčat a mladých žien, ktoré sa rozhodli aj vo svojej krehkosti veriť v To viac. Pár slov o nich, o dievčatách, ktoré slúžia núdznejším.
Mali sme včera spolu stretko. Je to chvíľa, keď sa učíme niektoré veci, tie podstatné. Kto je Boh. O čom je život. Ako dobre prežiť dni, ktoré nás čakajú a tak... Na konci sa zvyčajne ideme spolu pomodliť. Poďakovať za nich, za tých pobláznených pubertiakov, ktorí chcú prežiť dobrý život. Pár slov povzbudenia.
Asi presnejšie by bolo napísať v kom... Neviem, či to je vo veciach. Stále viac sa mi vidí, že veci ich potešia, ale nenapĺňajú. Že im na krátky čas prinesú potešenie, ale nie radosť. Túto dostávajú, ak sa otvárajú iným v službe.
Dávno som už nevidel takú krásnu ženu. Vyžarovala z nej neha, dobrota, prijatie... Toľká krása sústredená v jednej nádhernej žene! Koľké utrpenie však musela prekonať... Ktovie. Jej pokoj však bol prežiarený nebom. O jednej krásnej starenke a o nádeji...
Medzi nami kráča mnoho mladých, ktorí túžia byť darom pre svojich rovesníkov, pre svoje rodiny, pre mladších od nich. Toto je realita. Dobro je skutočnosť a oni v ňu veria a aj ju žijú. Len zopár slov pre vás, verím, že na povzbudenie.
Dnes máš svoje narodeniny. Už toľké... Lenže dnes Ti nezavolám, nepoprajem všetko dobré s tým, žeby som počul Tvoj hlas. Dnes už nie... Si Doma, si v nebi. Si Tam, kam si túžil prísť. Si... Aspoň zopár slov Ti tam túžim poslať, milý tati.
Koľko dobra sa dá vidieť každý jeden deň! Koľko nádeje... radosti, odvahy, snov... U mladých i starších. Tá línia medzi dobrom a zlom pretína naše srdce a my sa učíme stávať sa sami sebou. Zopár slov na povzbudenie od tých, ktorých som včera mohol stretnúť...
