Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Dvanásti mladí ľudia. Chlapci a diečatá. Vysokoškolsky vzdelaní. Pracújúci. Inteligentní. Mladí... Prečo by mali rok svojho života darovať iným? O výnimočných mladých, ktorí spolu darujú iným dvanásť rokov nádeje, dobra a radosti. Pár slov o ich krásnom dare...
V posledných pár dňoch som mal dva veľmi zaujímavé rozhovory. Boli to dvaja mužovia, dvaja otcovia, dvaja hľadajúci a poctiví chlapi. Témami boli viera, ľudskosť a láska. Ak máte chuť, nech sa páči, zopár slov na podelnie sa o tom celom.
Radosť. Taká bežná, či drahá záležitosť? Ako sa rodí? Je presvedčením, darom, rozhodnutím sa, postojom, čím je v skutočnosti a ako sa prejavuje? Pár obrazov radosti...
Dnes sa vrátila s tábora, ktorý bol pre deti zo sociálne slabších rodín. Mala mnoho zážitkov. Mnoho slov o dobrote v ich srdciach, o nádeji a hlavne o tej najpotrebnejšej - o nezištnej láske... Pár slov o tom celom...
Dnes v deň, keď si môj otec pripomína svoje meniny, by som sa rád s vami podelil s jedným stretnutím. Bolo to pri stope. Bol a je to jeden otec. Myslím si, že jeho príbeh je hodný napísania...
Pred pár dňami sme sa videli po prvý krát. Budúci lekár, prišiel so svojím kamarátom už lekárom. Sedel som pred našim kostolom a vítal ľudí, keď ma pozdravili a dohodli sme si "pokec" pred tým, než pôjdu liezť... Pár slov o mužovi, ktorý zažil bolesť a nepoddal sa jej, práve naopak...
Dvaja mladí. Ona a on. Obyčajní? V mnohom hej... Vzácni? Tak to tiež... Pár slov o páriku, ktorý sa chystá povedať si svoje "áno" a o ich ceste...
Opäť by som sa s vami rád podelil s pár skúsenosťami od mladých. Zostávajú vo mne a rád by som ich sprostredkoval aj vám. Aspoň zopár slov...
Viete, niekedy máme príliš veľa vecí. Len tak pre seba. Príliš veľa času len tak pre seba. A k tomu aj príliš veľa starostí a len o seba... Zopár mladých skúsilo mať čas, veci a starosť o iných. Pár slov o nich. Pre tých z vás, ktorí máte chuť, nech sa páči.
Bolo to jedno "obyčajné" piatkové popoludnie. Ale ako to tak niekedy býva, prekvapenia si nás vedia nájsť. Opäť pár slov o mladých. O tých, ktorí veria v lásku a učia ma nej...
Stalo sa to už dosť dávno, ale stalo sa. Sila spoločnej modlitby, vzájomná podpora a opora, nádej a nie zúfalstvo zvíťazili... Pár slov o jednom zázraku.
Možno vám to niečo hovorí... Vždy je tým najkrajším byť šťastnými... Akosi na to rýchlo zabúdame... Starosti, trápenia... a iné, to všetko nás chce obrať o to jediné podstatné. O šťastie svoje a tých okolo nás... Pár slov o mladých i starších, ktorí v šťastie silno veria a úprimne po ňom túžia a aj sa oň usilujú...
Jednoduchých pár slov. Tak málo dakedy stačí... Aj včera som mohol stretnúť Ľudí. Mali otvorené srdce plné pokoja a radosti a túžbu žiť život pre iných ako dar. Dar krásny, dar radostný, dar stále nový. Pár slov o nich.
Včera som dostal jeden telefonát. Jeden mladý muž, ktorého som poznal, skočil pod vlak... Prečo? Prečo? Možno som snilko, blázon a naivný, ale nedokážem prestať veriť v to, že láska a dobro nie sú len rozprávkou pre malé deti. A verím v to ako salezián, kňaz, rehoľník, muž... Verím napriek smútku, ktorý tak hlboko lomcuje v mojom srdci... Pár slov o nádeji, o živote, o bratstve a sesterstve...
Veríte ešte v radosť? Veríte v čistotu srdca? Veríte v nádej? Ja hej. Vidím ju v toľkých mladých ľuďoch, ktorí nezištne dávajú seba samých iným. Ako dar. Ako dar naplnený radosťou. Pár slov o radosti.
Bolo to práve včera. Mohol som vidieť aj bolesť aj smútok, ktoré oberajú o nádej a radosť. A vedľa nich tú silu, ktorá ich dokáže premôcť. Lásku. Dávajúcu sa. Slúžiacu. Pomáhajúcu... O tom pár slov.
Dnes by som sa s vami rád podelil opäť s niekoľkými príbehmi mladých, ktorých stretám na svojich cestách. Je to taká osobitná kategória, sú to speváci a hudobníci. Svoj talent rozvíjajú a vložili ho aj do rúk iných...
Áno. Znova a zas o nich. Prečo? Lebo sú tu. Sú takí, akí sú a sú predovšetkým darom. Darom nám starším, darom svojimi snami, túžbami... Dnes pár slov o niekoľkých z nich... Ak máte potrebu a záujem, nech sa páči.
Dostal som zvláštny dar. Veľmi zvláštny. Červenú šatku. Prečo zvláštny? Lebo od maminy, ktorej jediný syn ju nosil na svojej hlave, kým žil... Červená šatka nádeje. Pár slov pre mamy, pre tých, čo ešte nezlomili palicu nad životom svojich drahých a ani nad svojim.
Nie. Nie je to len v ich vonkajšom výzore. Nie. Oni nie sú len otroci svojich pocitov, zápasov. Nie. V nich je viac. Je v nich túžba, nádej, sen, že tento život prežijú krásne, pekne s odvahou a v radosti. Znovu zopár slov o nich...
