Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
"Osobnosť bez role v živote neprináša žiaden efekt." Tento citát som našiel po dlhej dobe medzi svojími vecami. Pripomenul mi jedného mladého muža. Tie zranenia, hľadania... Dnes je už šťastnejší. Dnes už áno... Ale spomenul som si pri ňom aj na iného, ktorý tiež dlhú dobu hľadal svoju rolu, svoju tvár, svoju cestu... Pár slov o ňom.
Nedá sa mi nepísať o mladých. Hoci... Bolo by tých "hoci" veľa... Túžim sa s vami podeliť s niekoľkými krátkymi príbehmi s jedného neopakovateľného večera plného mladých, plného nádeje, plného života...
Zopár krát sme sa stretli. Ona a on. I po mnohých rokoch spolu. Cez všetko, čo ich stretlo, si zostali verní. Vlastne verní láske, ktorú sľubili Bohu už tak dávno... Pár slov o tých, ktorí nezanevreli na život, na lásku, na seba...
Niekoľko mladých ľudí. Čas, ktorý si ukrátia o svoje záľuby a rozhodnú sa ísť do ticha a modliť sa. Nie sú však smutní, nešťastní... práve naopak, odhodlaní zmenou seba meniť svet na kúsok krajší, na plnší na lásku, pokoj, nádej...
Čo z nich vyrastie? Akí z nich budú muži? Budú to manželia, otcovia, chlapi, muži, o ktorých sa ich ženy, deti, priatelia budú môcť raz oprieť? Aj tieto otázky hrali vo mne, keď sme chystali chlapčenský tábor... Pár slov o tom, že aj dnes sú medzi nami mladí muži, ktorí chcú byť darom pre tento svet a aj pre svoje rodiny.
Pozval nás na jeden tábor. Organizujú ho už roky. Tento rok bol hlavným zodpovedným. Mal okolo seba skvelých mladých ľudí, našu budúcnosť a kopu šťastných tvárí detí, ktoré sa tešili z každej chvíľky na tomto parádnom tábore. Pár slov na povzbudenie o mužovi, ktorý dovolil Bohu, aby zmenil jeho srdce.
Mladé. Plné života. A predsa okrem svojej mladosti naplnené ešte aj niečim iným. Túžbou po nebi, po láske, po radosti... po službe. Pár slov o niekoľkých mladých ženách, ktoré sú iné a predsa také vzácne a jedinečné.
Priateľ. Kamarát... Uf, hlavne človek, ktorý tu nie je sám pre seba. Je hasič, potápač... snaží sa zachrániť aspoň telesné pozostatky, keď už duša telo opustila niekam... O ňom zopár slov. O mužovi, ktorý čelí smrti s pokorou a odvahou.
Asi keby vedel, že o ňom píšem, vyhuboval by mi... Nestojí o chválu, ani o slová vďaky, ale je vždy tam, kde má byť. Aspoň som sa o tom spolu s našim mladými o tom presvedčil. O skutočnom dobre v človeku. V ňom. A teda zopár slov podelenia sa o človeku, ktorý je v tomto svete výnimočným darom.
Prečo? Nie je jednoduchšie sa znechutiť, nadávať, vzdať sa, klamať sám seba, žiť len pre seba a vo svojom fiktívnom svete? Nie je ľahšie byť sebecký, pozerať len na seba a zabúdať na druhých? Verím pevne, že nie. Verím, lebo som videl tých, ktorí sú darom a sú skutočne šťastní.
Našou vlasťou je nebo. Už tu sa učíme, čo to znamená. V to verím. V to, že sme povolaní ku šťastiu. Pár slov pre vás. Pár modlitieb...
Veríte v toto motto? Ja hej. Prečo? Dennodenne sa presviedčam o jeho pravdivosti. Dennodenne... Najmä, keď vidím ako ľudia a najmä mladí dokážu výjsť zo svojho egoizmu a darovať sa druhým... V službe. Pár slov o výnimočných mladých ľuďoch a o tom, že spoločne sme naozaj silnejší.
Bolo to v piatok po tábore. Sedeli sme spolu vonku. Obdivoval som Ťa. Toľká chuť žiť! Toľká nepoddajnosť tomu zlému osudu, čo Ťa túžil obrať o nádej, o vieru a hlavne o lásku! A práve dnes máš narodeniny... Slečna dospeláčka. Pár slov o jednej krásnej mladej žene...
... jej meno je mladosť. Jej meno je darujúca sa mladosť... Jej meno sú konkrétni mladí, ktorí svoj čas dávajú nezištne iným... núdznym, deťom, opusteným... a je ich veľa. Pár slov o nádeji, ktorú pre mňa a verím, že aj pre tento svet znamenajú.
Opustí nás Boh, alebo zostáva s nami v našich trápeniach? Nie sme často krát na "to" všetko sami? Možno si kladiete také otázky a možno nie... Kladiem si ich. Ak máte záujem, tak vám ponúkam jedno svedectvo. Jedného života, ktorý je z ľudského hľadiska veľmi ťažký, ale nie je prázdny na vieru, nádej a ani na lásku.
Aký je náš každodenný zmysel? Čím sú naplnené naše rozhodnutia, kroky, naša práca, činnosť? Čo nás posúva dopredu smerom k nádeji, ku dôvere, ku konaniu dobra, k láske... ? Pár slov o človečine.
Dnes sme ju nazberali. Plná voňavých lúčnych kvetov. Toľká pestrosť a farebnosť! Toľká... A tak mi to pripomenulo náš život s toľkými farbami, odtieňami...
V živote prídu chvíle, keď to nami "zatrasie", keď zrazu stojíme zoči voči "čomusi", čo nás úplne presahuje, čo nás dáva do kolien. Ako vtedy zareagovať? Čo nám vtedy zostáva?
Tá správa ma zronila.... Nečakal som ju... Môj otec... Už si Doma. A tak by som Ti chcel poslať Tam Hore zopár slov od Tvojho syna, saleziána, kňaza, blogera... Vždy si si našiel čas ich prečítať a vždy Ťa potešili, tak dúfam, že aj dnes, milý tati...
Dakedy sa náš život môže podobať nekončiacej púti nocou. Prekážky, výčitky, pády, sklamania, prehry... Ale čo bude po "tomto"? Je za tým všetkým ešte niečo viac? Alebo... Pár slov o živote, o smrti, o nebi, v ktoré verím...
