Takmer dvadsať rokov pre štát nie je veľa. Dosť dlhá doba na to, aby provizórne riešenia boli potvrdené demokratickými teda ľudovládnymi rozhodnutiami. Mám v prvom rade na mysli volebný systém. Pre prvé slobodné voľby do parlamentu bol vybraný pomerný systém. Bez ohľadu na to, či je alebo nie pre slovenské podmienky najlepší, pravdou zostáva, že ja ako občan a my všetci ako občania, sme ho neodsúhlasili. A ak prvé voľby do parlamentu bolo možné považovať za demokraticky prejav vôle v hraniciach bezprostredne porevolučného obdobia, všetky ostatné voľby čo nasledovali po nich už, podľa mňa, tento punc nemajú. Mali by ho, ak by bol pomerný systém posvätený vôľou ľudu, teda referendom. Najlepšie po predchádzajúcej odbornej a verejnosti prístupnej diskusii. Argument, že volebný systém je prijatý už tým, že sa na ňom voliči zúčastnia, neobstojí. V období pred rokom 1989 bývala na voľbách 99 % účasť. A napriek tomu, vtedajšie voľby neboli demokratické. Aké je však naše referendum? Teda referendum po slovensky.