Riadim sa mottom o Božích mlynoch. Verím, že sa krútia. A nik pred nimi neutečie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ak by ste hľadali najväčšieho politického pokrytca na území Českej republiky, nemali by ste veľkú námahu. Tento honor si vyslúžil šéf sociálnych demokratov Jiří Paroubek, ktorý dva roky dokázal vodiť celý národ na čele s novinármi pekne za nos. A samozrejme aj vlastnú manželku, tá stala na čele oklamaných.
Na ten deň si pamätám veľmi dobre. Mal som 9 rokov, bol štvrtok 19. júna 1986, krátko pred koncom školského roka. Otec mal ako lekár nočnú službu, mama zavárala v pokročilom štádiu tehotenstva jahody. Obkresľoval som si Piqueta, maskota futbalových majstrovstiev sveta. Bol podvečer, keď prišlo k najhoršiemu.
Pred nedávnom som mojmu veľmi blízkemu človeku gratuloval k tomu, že aj napriek neskoršiemu veku dokázal získať magisterský titul. Absolvoval vysokú školu aj napriek tomu, že do dochodku mu chýba už len zopár rokov.
Tentoraz nebudem zvracať nad slovenskom futbalom, hoci pred malou chvíľou mi všetko jedno nebolo. Dozvedel som sa, že jeden z najvačších talentov slovenského futbalu spred 10-tich rokov - Marek Krejčí - už nie je medzi nami. Havaroval a naposledy vydýchol. Tentoraz to však nebolo po šprinte za loptou...
Kolega ma viezol krátko pred polnocou z práce, keď ho v sústredenej jazde vyrušil mobilný telefón. Preľakol sa, lebo bolo už neskoro a on nečakal žiaden hovor. Obavy sa naplnili.
Príbeh osemročného Ondru z českého mestečka Kuřim pohol žlčou celého národa. Chlapček, ktorý bol vaznený vyše pol roka doma v tmavej komore, mal sluchový hendikep. Súc zviazaný na kozlíka (ruky spútané s nohami za chrbtom) jedol torzo potravy zo zeme ústami. Trpel, lebo jeho stvoriteľka ho neporodila zdravého. Jeho matka (28) pritom študovala diaľkovo sociológiu na jednej z moravských vysokoých škol.
Nech už ide s tými rečami do r.ti. Je to riadny ch... Už sa to nedá počúvať, celý zápas, riekol jeden druhému. A ten druhý: Upokoj sa, nechaj to tak. Prvý sa však nedal: nech si to napíše do novín, ak vobec vyjdú!.
Mea Culpa, že som nezaregistroval príchod novodobého spasiteľa do štruktúr Dopravného podniku mesta Bratislava, pána Záhradníka. Mea maxima culpa. Keď som sa to z diskusie pri mojom prvom článku o MHD v našej metropole dozvedel, už som nebral situáciu tragicky, ale skor komicky.
Už dlhšie sa hotujem na tento blog, počas písania ktorého sa bude čikútať nielen pracovníkom bratislavského DP (dopravného podniku)... MHD využívam často, kedže byť motorizovaný v našej metropole s miliónmi áut a priúzkymi cestami tretej kategórie znamená predovšetkým čeliť mnohým nástrahám.
Súc obklopený mnohými reklamami o vysokorýchlostnom internete, ich náraste v slovenských domácnostiach, boji konkurenčných firiem, ktoré vám ho dodajú pomaly za smiešny peniaz, som sa zamyslel nad budúcnosťou printových médií.
Vážim si každé povolanie! Obdivujem tých, ktorí musia vo včasné ráno vstávať, aby sme mali čerstvé pečivo, chlieb, obdivujem tých, ktorí nás v noci zachraňujú (lekári, hasiči, policajti), skladám klobúk aj pred tými, ktorí v pote tváre fyzickou prácou zarábajú mizerne nízke peniaze.
Veľkonočné pondelky mali pre mňa vždy čaro. Voňavka karafiát za 8 Kčs z jednej z drogérii, injekčná striekačka fasovaná z nemocnice, ružové 50-tky či modré dvacky len za to, že ste niekomu nasrkali za krk pramienok teplej vody. Potom hostina zložená z tradičných ingrediencií - východniarsky syrek, klobása, cvikla, vajíčko, varená údená šunka. Obišli ste známych, dospelí si dali kalíštek, dva. Deň sa končil ponorom do učební, lebo ďalší deň bol už školopovinný...
Na tento blog som sa prihlásil pred dvoma mesiacmi, čisto z pragmatických dovodov. Za celý ten čas som prečítal stovky textov, krásnych, amatérskych, prebraných, vymyslených. Nad jedným som však zostal úplne paf.
Sedím v práci za počítačom, a vtom začujem z chodby detský výkrik: Tati, tati.... Nepatril mne, lebo moje milované ratolesti sú momentálne veľmi ďaleko odomňa. Vybehnem z kancelárie a tam párik krásnych detí. Mohli mať 2-3 roky? Bola to nevšedná situácia, lebo v mojej práci pobehujú len vystresované moderátorky, nedočkaví redaktori, spotení kameramani, nahluchlí zvukári a prefajčení strihači.... Všade, kde sa pozriete, zacítite televízny stres...
Bolo hnusné, odporné piatkove ráno, vonku mrholilo, bolo čosi pred pol deviatou a ja som spoločne s ďalšími ponáhľajúcimi sa spoluobčanmi čakal na jednej z dúbravských zastávok na toľko očakávanú osemdesiattrojku. Spoj, ktorý ma mal odviezť do práce, do ktorej som už v tej chvíli meškal 30 minút.
Plakať nad rozliatym mliekom nemá zmysel. Ale niekedy sa inak nedá. Plače sa aj vtedy, keď už to mlieko vyschne a na podlahe nezostane po ňom ani stopy. Problém je, že tá stopa zostane v srdci a ťaží ako balvan.
V médiách sa pohybujem už dlhšie, toto je štrnásta sezóna. Napísal som kilometre textov, natočil hodiny šotov, reportáží,publicistík, s mikrofónom v mikrokontakte som strávil mesiace čistého času. Nedávno som bilancoval svoju prácu, niektoré novinárske veci mi vyšli, iné nie. Na niektoré som pyšný, iným som nedal všetko, čo som mohol dať.
Len tak náhodou som si prezeral nominácie na blížiacu sa OTO 2006 a tak ako každý rok, aj teraz som len nemo zistil, že osobností nepribúda. Opakujú sa tie isté mená. Na jednej strane, poviete si fajn. Celebrity si držia svoju výkonnosť, no na druhej strane, kto pozná pomery v mediálnej oblasti, vie, že samotné nominácie sú trápnou fraškou. A výsmechom. Výsmechom tým, ktorí sú o dvesto konských dĺžok pred prípadnými víťazmi.
Kedysi dávno bolo problémom získať modrú knižku. Teda vec, vďaka ktorej ste nespoznali mazľavé mydlo, nedreli ste na mazákov, nečistili rajóny, nenechali sa buzerovať, nerobili ste zo seba gašparov, nestrieľali do terčov, nemali chemické poplachy, nečakali na balíkový prísun jedlej potravy.
Denno denne to hlásali naše najčítanejšie noviny - Rudé právo a Pravda. To heslo mali v záhlaví! Tak ako majú titulku dnešné TOP noviny - kto sa s kým vyspal, kto koho zapichol, kto sa kde psychicky zrútil. Vtedy išlo len o to, aby sa proletári spájali. Vtedy nebolo v móde, s kým a kam chodí proletár, či sa po nociach opíja v bare, či nie je namočený v korupcii alebo nevie dokázat nadobudnutý majetok.
