Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík: Irán 2018 - krajina inflácie, Myanmar 2019 - domov budhizmu, Transsibírska magistrála 2020, Gruzínsko & Arménsko 2019, 60 dní v Kanade (2017), Cestovateľské jednorázovky, Múdrosti, Opustené miesta, Post-covidová Čína 2023, Japonsko 2024
Kutaisi nám včera poriadne zdvihlo adrenalín svojou dopravnou infraštruktúrou, ale ukázalo nám aj neopísateľný pokoj čajovej plantáže. Dnes nám Gruzínsko ukáže, ako vyzerá zhmotnená depresia.
Rozmýšľali ste nad tým, čo by ste mohli robiť, keby ste šmarili s prácou? Napríklad zobrať sa do mesta, kde je každá druhá budova opustená, cesty vyfrézované až na zeminu (okrem kanálov) a začať tam pestovať čaj? Prečo nie?
Marrakéš, africké mesto, do ktorého sa vieš dostať asi najlacnejšie a najľahšie zo všetkých. Známe je hlavne trhmi s čajovými sadami, obrazmi a keramikou. Aby si o svoje pripravené peniaze neprišiel, musíš si dávať pozor. Načo?
Učebne, dielne, bazén, telocvičňa, internát ... toto všetko tu ostalo po 31. decembri 2013 na pospas osudu. Vtedy Stredné odborné účilište železničné ukončilo svoje pôsobenie. Čo z neho ostalo dnes?
Kráčame po “Obchodnej”, no nie sme v Bratislave. Je sobota ráno. Nikde nie je nikto a všetko je zavreté ako po vojne. Okrem notoricky známych fastfood-ov. Nachádzame tu len zvratky z piatkovej noci.
Už som sa poflakoval kade tade. Od panenských švajčiarských lesov cez všade prítomné skládky plastu v juhovýchodnej Ázii až po černobyľskú zónu. Jazero Geamana ale radím ekologicky k tým najhorším veciam, čo som kedy videl.
V Trnave ešte stále stojí niekedy výnimočné vlakové depo. My sme sa naň boli pozrieť, no dnes tu nachádzame už iba ruiny ako z apokalyptického filmu.
Do Yangonu sa nám teda moc nechce a letíme odtiaľ domov až o dva dni. Hlavne preto ostávame po včerajšom výlete člnom ešte jeden deň na jazere Inle. Tentokrát sme sa ale rozhodli pre zážitky na súši. Pôjdeme stopom. Nevedno kam.
Predchádzajúce dni sme si užili mimo turistických oblastí. Do jednej z nich sa dnes vraciame - jazero Inle. Čo ponúka, že sem chodí po Bagane najviac turistov, či nás tu budú mať len za chodiace peňaženky a prečo sa zaľúbim.
Po výlete na myanmarský vidiek sme sa rozhodli ostať v okolí Mandalay ešte jeden deň, predtým než odídeme na Inle Lake. To sme ešte netušili, ako nám tento deň skomplikuje zvyšok výletu.
V predchádzajúcej časti nás autobus vyložil pred hotelom v Mandalay. Druhé najrušnejšie mesto Myanmaru nás víta parnou saunou zadarmo, vďaka večernému dažďu. Napodiv aj veľkou tmou, ale to hneď nebadám.
Po motorkárskom bláznení v Nay Pyi Taw sme sadli na autobus smerom do mesta Bagan. Nečakali sme ale, že cesta do a z najturistickejšieho mesta krajiny bude taká náročná.
Z Yangonu sme sa presunuli do hlavného mesta Nay Pyi Taw. Človek by očakával, že v hlavnom meste to bude najviac žiť. No opak je pravdou, vítajú nás zväčša prázdne ulice. Najlepší čas naučiť sa jazdiť na motorke.
Po pár dňoch strávených v Bangkoku sme sa presunuli do neoficiálneho hlavného mesta Myanmaru - Yangonu. Je to najviac rozvinuté mesto krajiny, no napriek tomu na nás už z lietadla pozerala neosvetlená silueta večerného mesta.
Juhovýchodná Ázia. Pre väčšinu ľudí Thajsko, Bali a možno Vietnam. Na okraji tejto oblasti sa ale nachádza krajina, ktorá ma zaujala oveľa viac - Myanmar, resp. Barma (angl. Burma).
Opustených 5 hektárov rekreačnej oblasti čaká na svoj osud. Sauny, bazény a tenisové kurty už asi nikto nepoužije. Ako areál vyzerá po 13 rokoch, čo ho navštívili poslední rekreanti? Poďte sa so mnou pozrieť.
Často sme nespokojní s tým, kde žijeme, že musíme ráno vstávať do práce a že musíme 15 minút stáť v kolóne. Takmer nikdy si ale neuvedomujeme, že to je tak super. Iní by za to položili život. Cestovanie nám to môže ukázať.
Najmenej navštevovaná krajina Európy - Moldavsko. Podľa mnohých tam nie je nič, no to je uhol pohľadu. Pre mňa to je najviac tajomná krajina Európy. Prečo ju teda navštíviť a čo všetko sa tam dá zažiť?
Naša cesta Iránom sa pomaly blíži ku koncu. Ostáva nám presun zo Shirazu do Teheránu, kde nás už čakajú naši priatelia, tzv. Sadeghi a Mahdi. Irán ale nezostane nič dlžný svojej povesti a prekvapuje nás do posledných minút.
Od mesta Shiraz sme očakávali, že bude najviac náboženským mestom na našej ceste. O to viac nás prekvapilo, keď sme boli ponúknutí vínom a marihuanou. Zároveň sa naše predstavy o náboženskom meste naplnili. Ako to je možné?
