Renáta Holá
Niektoré dni treba pretrpieť...
Včera som zas mala zlý deň, nulový. Zas sa mi nič nechcelo, nič ma nebavilo, nič ma nezaujímalo. Cítila som, že nežijem, len prežívam.
Som normálnou matkou a manželkou, ktorá sa od roku 2000 potýka s vlastnými psychickými potiažami. Zoznam autorových rubrík: Rodičovstvo, Psychika, Z dovolenky, Kde bolo,tam bolo..., Drobnosti, Práca, Myslím si, Pocitovky, Súkromné, Nezaradené
Včera som zas mala zlý deň, nulový. Zas sa mi nič nechcelo, nič ma nebavilo, nič ma nezaujímalo. Cítila som, že nežijem, len prežívam.
„No, Renátka, ako prešli Vianoce?" pýta sa ma psychiatrička hneď po tom, čo ma usadí v jej ordinácii. „Dobre, veľmi dobre, bola som akoby v eufórii, mala som lepšiu náladu, vôľu do práce, viac energie...," hovorím popravde.
Schizoafektívna porucha je porucha myslenia a vnímania. Sú pre ňu typické zmeny nálad. Veľmi ľahko sa stane (hoci dodržiavate liečbu), že normálny stabilizovaný stav vystriedajú depresie alebo stavy mánie. O depresii som sa už neraz zmienila. A stavy mánie? Jeden z nich som zažila nedávno.
Boli tu zasa tie hrozné dni. Znova ma vo dne v noci prenasledovali stavy depresie - únava, nechuť do akejkoľvek činnosti, len potreba ľahnúť si do postele. Je to ako keď vás hrozne bolí zub alebo chytá chrípka.
Prečo? Prečo mám túto psychickú chorobu (schizoafektívnu poruchu)? Čo je jej príčinou? Dedičné sklony? Čo je príčinou „inej" chémie mozgu? To sú otázky, ktoré som si neraz položila.
Únava - večne prítomná. Najmä doobeda. Hocičo robím, je stále tu - únava nôh, rúk, všetkého svalstva, celého tela.
Pred dvoma týždňami som bola na kontrole. Požiadala som psychiatričku, či by sme neznížili lieky, čo užívam. Myslím hlavne na antidepresíva. Beriem dvoje. Jedny na obed, druhé večer. Je to potrebné?
Keď som bola hospitalizovaná na psychiatrii prihovorilo sa mi mladé dievča: „ Teta, zavolali by ste na toto číslo mojej mame, či by za mnou v sobotu prišli?" „Pravdaže, Ivetka," súhlasila som, lebo som vedela, že Ivetka v nemocnici nemá telefón. „Stačí, keď mamu prezvoníte, ona vám zavolá naspäť," snažila sa Ivetka, aby ma to nič nestálo.
Viem, že rodina psychicky chorého to s ním nemá ľahké. Musí znášať všetky jeho nálady, všetky jeho stavy. „Pamätáš sa ako si sa mi vyhrážala,
Ráno ma zobudil manžel: „Pôjdeme alebo si chceš ešte pospať?" „Nie, nechcem, už si ma aj tak zobudil."
Moja družka, choroba, s ktorou žijem je zákerná. Tvári sa, že ustúpila, že tu vôbec nie je a ona číha v úzadí. Striehne a čaká. Čaká na svoju príležitosť. Uvediem príklad:
Viem, že rodina psychicky chorého to s ním nemá ľahké. Musí znášať všetky jeho nálady, všetky jeho stavy. Striedajúce sa pocity úzkosti, beznádeje, strachu, pocity viny a hnevu, striedajúce sa stavy únavy, apatie, mánie, depresie...
„Trpezlivosť nie je schopnosť čakať, ale schopnosť udržať si správny postoj počas čakania. (Joyce Meyer-Bojisko v mysli)
Silvester a Nový rok som strávila doma na priepustke. Večer na Nový rok som sa znova ešte na pár dní vrátila na uzavreté oddelenie psychiatrie.
Je nedeľa večer a ja z liekovky vyberám poslednú tabletku. Na stôl prenášam z domácej lekárničky krabičky s liekmi a po jednom lieky začínam dávkovať do liekovky.
Bola som v nemocnici na psychiatrii 18-sty deň a mala som pocit, že je načase odísť domov.
Mám vraj najľahší typ schizoafektívnej poruchy -dozvedela som sa naposledy od svojej psychiatričky. Človek s depresívnou formou schizoafektívnej poruchy trápi sám seba. Aspoň nejaká výhoda. Okolia sa vraj moje emočné výkyvy nedotýkajú tak výrazne ako je to u manického alebo zmiešaného typu.
„Viete, pani doktorka, príčinou tej únavy, čo občas pociťujem, môže byť aj moja psychická choroba, vďaka ktorej som invalidná, hovorím endokrinologičke. ,,Viete, že to, že ste psychicky chorá, na vás vôbec nevidno, pokračuje doktorka.,,To ma teší, je to dobre stabilizované.,,Pani doktorka vás dobre lieči. Len lieky - rovnako ako tie na štítnu žľazu - treba brať pravidelne.„Viem, nemôžem ich vysadiť.
Bol to jeden z tých horších dní. Večer som bola strašne vyčerpaná a plne na mňa doľahla ťažoba mojej choroby. Cítila som, že nie som v poriadku a mrzelo ma, že rodina má so mnou len starosti. Mala som dojem, že som im len na príťaž, že by im isto bolo lepšie bezo mňa. Zrazu mi slzy stekali po tvári a ja som ľutovala, že vôbec som.
Som v nemocnici tretí deň. Je 12.12. Zistila som si to podľa kalendára v spoločenskej miestnosti. Je to taký ten s prúžkom a okienkom na dátum. Vždy ho niekto správne posunie.