„Viem, že až raz uvidím svoje dieťa, bude to pravdepodobne to najkrajšie, čo kedy uvidím. Ale keďže dieťa nemám, tak odpovedám, že najkrajšie, čo som doteraz videla, je láska v živej podobe. Nesmierne ma fascinuje koľko lásky je medzi starým rodičom a jeho vnúčikom. Starý rodič má obrovské srdce, ktoré akoby nerobilo už nič iné, iba čakalo na toho malého človiečika, ktorý chce byť zahrnutý touto láskou. V ten moment sa svet na chvíľku zastaví a všetko do seba odrazu zapadne.
Zbožňujem to. A hovorím si, prečo ešte neexistuje nejaký program, kde by sa spojili starí ľudia, ktorí už nemajú nikoho alebo sa o nich už nikto nechce starať s malými deťmi, ktoré už tiež nemajú nikoho, alebo sa o nich tiež u nik nechce starať. Veď to by bolo dokonalé! Navzájom by sa liečili, láskou. Možno si teraz predstavujem akýsi druh utópie, ale takto funguje moja myseľ, keď vidí lásku v živom prenose.
Čiže najkrajšie čo som kedy videla je, keď sa ľúbia bytosti, ktoré sú na opačných koncoch životnej krivky. Jedna sa už skoro lúči s týmto svetom, tá druhá na tento svet práve prišla. Jedna už videla a zažila všetko, druhá sa ešte len rozkukuje. Fyzicky ich delí takmer jedno storočie... no keď sa stretnú, ich duše sa tešia, lebo sú rovnako šantivé a rovnako láskyplné."
