Jednou z vecí, ktoré je nutné vybalancovať je naša potreba mať život pod kontrolou a byť pri kormidle, a naproti tomu schopnosť nechať sa unášať a sedieť na sedadle spolujazdca.
Záleží v akej životnej situácii sa nachádzame a tiež záleží aj od toho, akí sme, pretože každému z nás je prirodzenejšie niečo iné.
Niekto z nás sa potrebuje naučiť, ako vziať život do svojich rúk a konečne nad ním prevziať kontrolu. Prestať pasívne čakať a konečne aktívne konať. Začať obrazne povedané klopať na dvere. Pýtať sa otázky, rozprávať sa s ľuďmi, hľadať riešenia a nové príležitosti. Jednoducho nečakať, že sa udejú zázraky, ale krok po kroku, tieto zázraky postupne vlastnoručne vyvárať.
Niekto iný sa bude nachádzať v opačnej pozícii a musí sa naučiť ako sa vzdať kontroly. Ako prestať všetko riadiť a konečne to nechať len tak. Veriť, že to zariadí. A že ho život dovedie na správne miesto, k správnym ľuďom a príležitostiam. Proste naučiť sa čakať a dôverovať, že to bude dobré.
Povedala som, že život mi pripomína surfovanie, ale potom, čo som teraz napísala mi skôr pripomína jazdu v aute. Ako sa musíme naučiť šoférovať.. aj byť spolujazdcom a dôverovať, že ideme správnym smerom.
