sona hruzikova
Tak ticho, ako sa len dá
Ticho nelieči, ale bolí.
"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík: dušou, úlomky, spolu, hrach o stenu, Súkromné, Nezaradené
Na stoloch letáčiky propagujúce nadchádzajúcu antifašistickú akciu, na parkete hajlujúce tupé hlavy nacistické. Aj takto to môže vyzerať v jednom starom slovenskom podniku pekárenského charakteru.
Nie som zrovna lesná žienka. Už nejaký čas sa stotožňujem s tvrdením, že zvieratá patria do prírody a ľudia do kaviarní. No keď za oknami začne kraľovať jeseň, ťahá to do prírody aj moju maličkosť.
To, k čomu som sa rok odhodlávala, sa včera stalo realitou. Je zo mňa hrdá obyvateľka nitrianskej Klokočiny.
Nie, skutočne si neželám každé ráno vidieť rozmliaždený 11-týždňový plod.
Projekt Divé maky si získal môj obdiv vo chvíli, kedy som sa o ňom dozvedela. Milujem divé maky ako kvety. Jakub Klimo sa postaral o nádherné fotky deciek zapojených do programu. A samozrejme, najviac ma oslovila samotná myšlienka projektu. Pre tých., ktorí nevedia, ide o podporu talentovaných rómskych detí.
Yesterday I saw the sun shining... Thinking about you dnes počula už tridsaťkrát. Mala rada Norah Jones, páčil sa jej spev, aj meno Norah. A najmä koniec tohto songu, tú pasáž po poslednom refréne. Tá bola vážne dobrá. A text? Veľa jej nehovoril, nemala nikoho špeciálneho, nad kým by chcela premýšľať.
O tom, že mám emócie. Dokonca aj tie pozitívneho a absolútne ľudského charakteru.
Včera som v týchto priestoroch objavila blog bývalej spolužiačky z gympla. V najnovšom článku rozoberala, prečo je úžasné byť ženou. Áno, je to skutočne skvelé radiť sa k zástupkyniam nežnejšieho pohlavia. Ale bez existencie mužov na tejto planéte by to nebolo ono.
„Boženkáááááááááááááááááá...“ zaznie o pár hodín hlasný výkrik na celú Nitru a dvaja ľudia si padnú do náručia.
Základnou funkciou rozmnožovania je zachovanie rodu. U druhu hopo sapiens sa pri pohľade na najmladších príslušníkov rodu o ňom môžeme dozvedieť veľa prekvapujúcich a doteraz netušených informácií.
Dnes ráno som zistila, že bez nej nedokážem stopercentne fungovať. Stále ju potrebujem. S ňou sa zdá byť všetko krajšie. Svet je farebnejší... Elektrina.
V minulosti som nikdy netúžila po novinárkej kariére. A doteraz nie som stopercentne presvedčená o správnosti môjho rozhodnutia stať sa študentkou žurnalistiky. Časom sa však štúdium pre mňa stalo výzvou a čoraz viac ma fascinuje, koľko možností na uplatnenie so sebou novinárčina prináša.
Dostala som od muža. Mala som 5 rokov a môj tatko mi dal facku. Bola som vtedy taká protivná, že by som ju dala aj sama. Ale už 15 rokov som nepocítila bolesť, ktorú by mi úmyselne spôsobil niekto iný. A to si nemyslím, že mám šťastie. Pre mňa je to normálne a úplne prirodzené.
Rôzne združenia, kluby a spolky nikdy neboli pre mňa. Nie že by zmyslom môjho života bolo za každú cenu sa odlišovať, ale nejako mi nebolo súdené patriť k priemeru. Až prišlo kruté zistenie, že to, o čom som si myslela, že ma robí výnimočnou, ma, práve naopak, spája s veľkým množstvom mojich rovesníčok. Mnoho mladých žien o sebe prehlasuje nasledujúce veci, až sa z toho stáva akási generačná diagnóza. Mňa to postihlo tiež, lebo: