Pomaličky sa zakráda do voňavého ticha presýteného myšlienkou. 33xrok a stále je občas mladá. Hudbu musí, rada posedí s Wildom a ostatnými. Plakala pri Breaking the waves. Keď sneží spomalí. Neodolá dobrému pivu. Keď bežať tak dlho a ďaleko... Zoznam autorových rubrík: Myshlím, Čítam-Cítim-Žijem, Virturtuálne rozhovory, Vypadnuté z denníka, Z okna oproti, Nezaradené
Bolo to nádherné. Ezylejské.Unášajúce podmanenie. Nekonečnosť absolútneho odovzdania privinutá chvíľou, krátko trvavým okamihom.Blaživé, strhujúco obbnažujúce.Tak príjemne neopustiteľné a sladkoústo prenikavé.Oslobodenie v splynutí.
Napísali ste už scenár? Zahrali si hlavnú, úhlavnú či aspoň vedľajšiu rolu? A čo komparz? Ale ako divák pôsobíte bežne, nie? Kritik! A sme doma, veď kto už by dnes chcel byť útlocitný...
Dnes ma zrámovala motorka. Som v poriadku, niekoľkohodinový stand-by režim vykryl potreby bežného dňa, kým som sa dala do gala vybehanej dráhy.
Raz, na Nový Rok to bolo, kamarát rečie nám kamarátom: „Blíži sa polnoc. Je čas hodnotiť.“ A ja som bez váhania roztancovala svoj bláznivý zážitkový šanzón, nedaj bože sa zobrať vážne, zamyslieť sa, zas na niečo prísť a osmutnieť...“Žížala! (prezývka vyplývajúca z môjho iného mena) Vravím hodnotiť a nie rekapitulovať!“Dnes sa hodnotiť nebude, bude sa tancovať. Tak.
Aký bol víkend? Príjemný, ´aj keď zase kostná múčka´...Tak chcem alebo nechcem byť ako Ony? Mám či nemám byť ako Ony?Ach.Rozpoviem bližšie ale myslím, že ostanem...A nechám tomu košeľu, nechce sa mi úplne...
Začal sa deň. Zasa. Asi tam budú mať niekde hniezdo. Priletia hladné každé ráno ako také kukučky a už len ham ham ham, papááááť.
Koľko ich máš na perách? Hodvábne dotyky pier, dokonalý prejav zblíženia a blízkosti. Keď ich všetky dnes nerozdáš, prenesieš si ich do nového dňa ako neprevolané minúty? Či nepredvolané minúty šepkajúcej túžby? Topievaš sa v hĺbke bozku alebo len prekreslíš chuť svojich pier na druhé ako pôsobivé grafity svojej chuti?
Jedna krásna víla mi pripomenula nádhernú pieseň...Spomenula som si, ako sme raz mali na angličtine napísať esej o počasí...som trdlo, aha:
Tak takto sa to skončiť nemalo! Takto nie!!!Trasiem sa, nevnímam slzy, mám v bruchu dieru, v hlave tupé húúú...
Prší.Prečo to zas robíš? Lebo prší...Neoblbuj metaforou, oblbovala si tou smiešnou baretkou, keď si mala 10...Dážď čistí dušu....Tak dobre.
Sú krásne...túlavé mačky. Mesto spí, ja nie, ešte chvíľu chcem počúvať to ticho...
Asi som stále dieťa...alebo ním nechcem nebyť...neviem ním nebyť...chcem ním byť...som...aspoň kúsok...
Sú chvíle, keď človek prichádza bližšie k sebe. Unesie ho príjemný pocit súzvuku a zdieľania seba samého. Ocitne sa v najjemnejších pavučinách seba samého a v opojnom uvoľnení sa necháva uniesť až do splynutia. Niekedy len pár sekúnd...
Tak sa stretli. Každý na správnom mieste, každý presne v správny čas.
Úžasné príbehy, keď nezavriem oči…Či zavriem? Jazda elinou číslo napríklad aj 12, knihu nevyberám, nech sa Obratník Raka aj v taške obráti…
Pouličné lampy, patrónky ticha noci nežne si svietia a nevtieravo načúvajú dokonalej nekonečnosti skrytej do melódie zaľúbených bláznov schovávajúcich svoj svet pod sklopené viečka. Nevinné a túžobné zimomriavky neznámych okoloidúcich.....
Niekedy mám pocit, že sme už zabudli vychutnávať. Život začal letieť prirýchlo a my si ani neuvedomujeme, že nám vejú vlasy. (Igor: „Nech ti vejú vlasy!“ Ach, si taký zaneprázdnený, aj tak dúfam, že vejú...). Len tak sa zastaviť, nechať myšlienky ťarbavo sa tmoliť všetkými smermi a bahniť si v príjemnom pocite bez zadných vrátok, ktorými nekontrolovateľne vypadávajú úlomky z pôžitku. Zádrapčivé myšlienky a nevítané výčitky odfúkne príjemná bezstarostnosť a túžba nepustiť sa okamžiku...
