Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
Zlomená realitou. Bojovníčka, čo sa vzdala boja. Deň sa podobá dňu , ba čo viac, je zas o niečo ťažší. Ďaľšie bremeno, ktoré treba zdolať. Ďaľší cieľ, do ktorého treba doraziť. S odretými ušami, s boľavými nohami, s nadčasom v duši.
Politika je vraj huncútstvo bohatých , čo by vysvetľovalo, prečo mnohým veciam, čo sa dejú nerozumiem. Na jednej strane počúvam, ako bývalá vláda bola vládou stabilnou, ktorá dosiahla hospodársky rast v čase krízy. Vraj táto súčasná je vládou amatérov, ktorí nás zadlžujú viac ako predošlá vláda, hospodársky rast výrazne klesá a nezamestnanosť sa zvyšuje. Navyše tá predošlá bola vládou sociálnou.
Anička bola nenápadné žieňa, s dvoma chlapcami a jedným manželom, ktorý jej nerobil zrovna dobré meno. Kým nemal peniaze a vedel, že musí pracovať, aby ich dostal, dokázal zo seba vydať maximum. Akonáhle ich však dostal, maximálna bola suma, ktorú dokázal minúť za minimálny čas. A tak to, za čo celý mesiac chodil do práce, minul v priebehu troch až piatich dní. Anička to vedela. Vedela, že živiteľom rodiny je vlastne ona, takže si dokázala vážiť to, čo on mal v prioritách akosi prehodené.
K práci poštárky patrí aj doručovanie dôchodkov. Tí starší, ktorí už dôchodky poberajú, vedia, že tento deň je väčšinou dlho očakávaným a významným dňom. Ale, čuduj sa svete, stáva sa aj opak, a síce, že si dôchodci vôbec neuvedomia aký je deň a akosi na túto skutočnosť pozabudnú.
Ticho stislo kľučku na dverách a ja pozerám cez oči našich okien len-tak, do diaľky, a možno celkom blízko. Oči pozerajú, no nevidia realitu sveta, lež sa nechajú unášať tichou hudbou noci a cvrčkov - fidlikantov.
Stála a hľadela na papierik. Čakala ako sa zafarbí a netušila, či ju viac znervózňuje fakt, že to trvá tak dlho, alebo obava, že opäť uvidí rovnaký výsledok. Prečo čakanie robí zo sekundy večnosť ? Potriasla papierikom, či proces neurýchli. Už, už sa začína čiaročka sfarbovať. Negatívne. Zasa nič. Po toľkých vyšetreniach, po toľkých nervákoch, všetko zbytočné...
29.jún. Odmalička sa v našej rodine k tomuto dátumu viazali otcove meniny. Vždy žartoval, že on oslavuje len popoludní, pretože dopoludnia oslavujú nositelia mena Peter. Časom tým dvom pribudla ešte do tretice žena – Petra. V tom čase som však ja tušila, že raz, keď si založím vlastnú rodinu, budem oslavovať od rána až do večera, pretože môj manžel alebo syn bude nositeľom hrdého mena Peter. Toto meno sa mi odjakživa páčilo, pretože znelo tak kráľovsky. Azda za to môžu aj moji priatelia a známi , ktorí toto meno nosili a samozrejme platonické lásky nevynímajúc.
Nedávno sme oslávili deň otcov a dozvedeli sa kto sa stal víťazom ankety Otec roka. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že úloha otca v našej spoločnosti už nie je jednoznačne vyhradená len na zabezpečovanie rodiny, ale má rovnocenný rozmer ako úloha matky. Dnešná doba už pozná oteckov na materskej dovolenke alebo otca ako vychovávateľa detí. Možno aj táto skutočnosť ovplyvnila návrh Občianskeho združenia Právo detí na oboch rodičov, ktorí sa rozhodli osloviť Rudolfa Chmela /Most-Híd/, podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, s myšlienkou umožniť otcom rozhodovať o ich ešte nenarodenom dieťati. /http://najmama.aktuality.sk/clanok/227152/potrat-len-so-suhlasom-otca-nenarodeneho-dietata/
Voda, vodička, neodmysliteľná to tekutina pre nás život. Berieme ju ako samozrejmosť, kým tečie, ale akonáhle sa s ňou udeje dáka zmena, je oheň na streche . Slabý tlak vody, žltá až hnedá voda a nedajbože žiadna. A každoročná odstávka teplej vody slúžiaca na prečistenie a údržbu kotolne. Priznávam, že práve toto je pre mňa najhoršie obdobie, ak pravda nie je iná možnosť ako dodržať hygienické návyky bez nepohodlného zohrievania v hrncoch.
Včera som pozrela na dátum v kalendári a začala som počítať. 22 rokov. Vtedy po prvýkrát som prekročila brány podniku ako nový oficiálny pracovník a so mnou moji rovesníci. Všetci vyučení ako chemici – operátori, jedna trieda amrákov. Nám, dievčatám sľubovali, že skončíme všetky ako laborantky, ale akosi sa plány zmenili a do labákov sa dostali len niektoré. Nám ostatným zostali monterky a prevádzka.
Včera som písala, že máj je v našej rodine bohatý na oslavy menín a narodenín. Takže po dedkovi mala narodeniny babka, tentokrát však otcova mama. Pre tých, ktorí sa obávajú, že som sa rozhodla po jednom opisovať všetkých členov našej početnej rodiny musím napísať, že nie. Týmto dvom ľuďom som to však akosi zostala dlžná. Aj keď, nikdy nehovor nikdy :-D
Máj je pre mnohých mesiacom lásky. Pre našu rodinu bol jedným z mesiacov, v ktorom sa najviac oslavovalo. Ďaľším rozmnožovaním síce takých mesiacov pribudlo, ale stále máj zostáva na prvých miestach . Dnešný pohľad do kalendára mi pripomenul detstvo. Dnes by mal totiž narodeniny môj dedo.
Zorka bola celkom správna baba. Pohodová, usmiata, brala veci s optimizmom, nechýbal jej zmysel pre humor, spravodlivosť, ale vedela sa aj nahnevať. Skrátka, zamilovaniahodná bytosť. Hoci to imponovalo viacerým mužom, nikomu nedovolila prekročiť hranicu kamarátstva. Až raz.
Pri svojej poštárskej praxi sa mi stáva, že sem-tam dostanem nejakú maličkosť. Väčšinou sú to firemné perá, ktorých nikdy nie je dosť, ale aj iné reklamné predmety, kalendáriky, vzorky a podobne. Ale úplne najradšej si spomínam na jeden darček, ktorý som dostala ešte pri zaúčaní .
Ako dieťa som vyrastala s deckami s telesným postihnutím. Boli to úplne normálne ľudské bytosti, handicapované svojím postihnutím, ale s veľkou túžbou žiť a veľkými i malými snami, ktoré túžili v živote naplniť. Tieto decká žili so svojím postihnutím od malého veku, takže ho brali ako niečo prirodzené, čo jednoducho patrí k ich životu. Naučili sa prekonávať svoje bariéry a dokázali často veci, nad ktorými zdravému človeku zostali len údivom roztvorené oči a obdiv.
Podľa wikipédie je konflikt záujmov zväčša u verejných činiteľov, ktorý vzniká uprednostňovaním ponúk a záväzkov zo strany priateľov, kamarátov, kolegov či rodinných príslušníkov, kedy súčasne odmietajú dohody so vzťahovo neutrálnymi osobami, ktorých ponúkaný produkt je ale rovnako kvalitný alebo ešte aj kvalitnejší. Pri klientelizme je zameranosť na budovanie osobných záväzkov, vzťahov, konexií a známostí tak výrazná, že funguje na úkor kvality a ekonomickej úspornosti odvádzanej práce.
/na úvod jedna poznámka pre oggira – pracovný postup v článku nenájdete /:-D Moji rodičia sa brali z lásky. Že tomu vážne bolo tak svedčí aj fakt, že mali svadby hneď dve, jednu v kostole a druhú na Mestskom úrade. Sedem mesiacov po svadbe prišiel na svet môj brat, čo je ďaľším dôkazom , že láska tam bola celkom určite. A tak naši síce nemali vlastný dom, stromy snáď tiež len rodičovské, ale syn sa vydaril a bol neodškriepiteľne ich, pretože si ho dodnes pletú s otcom.
Prišla úplne nenápadne. Videla jeho beznádej a podala mu ruku. Pocítil pevný stisk tej malej a na pohľad drobnej dlane. Vraj človek, čo Ti podá ruku dokáže Ťa podržať. A ona prišla od toho dňa častejšie a stále rovnako nenápadne napĺňala jeho dočasnú prázdnotu.
Aké ste mali detstvo ? Býva väčšinou prvá otázka psychoterapeuta. Vždy som sa tomu smiala, kým som neprišla na to, že táto skutočnosť naozaj človeka podstatne ovplyvňuje, či už negatívnym, alebo pozitívnym spôsobom.
Žijeme zvláštnu dobu. Povedala by som extrémnu. Na jednej strane dav nezamestnaných, čo sa márne snažia nájsť si prácu a deň po dni zľavujú zo svojich nárokov, pokiaľ im to dovoľujú okolnosti. Každý má totiž iné minimum na prežitie, iné schopnosti prispôsobiť sa požiadavkám, alebo možnosti, či schopnosti sa rekvalifikovať.
