"Chceme byť milovaní. Ak sa nám to nepodarí, chceme byť obdivovaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť obávaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť nenávidení a opovrhovaní. Jednoducho chceme v tých druhých prebudiť nejaké emócie, lebo duša sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu." (Hjalmar Söderberg, Dr. Glas) Zoznam autorových rubrík: Priatelia, Trochu filozofujem, Pokus o poéziu, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Gabriela Ištoková
O pálení mostov
Prečo ľudia pália mosty, prečo len sú takí sprostí? Požičala som si slová zo známej pesničky. Ale ako to je naozaj? Dajú sa mosty, ktoré nás spájajú zničiť? Alebo ich máme udržiavať v takom stave, aby sme sa raz mohli vrátiť? Priznám sa, neviem.
Gabriela Ištoková
Neber to osobne
To si mi povedal, vraj neber to osobne. Ale to, čo sa stalo, bolo až príliš osobné.
Gabriela Ištoková
Babove leto
Alebo ak chcete - babie leto. Bolo krásne ten minulý týždeň, že? Mne sa ho nepodarilo vychutnať si ho naplno kvôli nádche. Ale víkend to všetko nahradil.
Gabriela Ištoková
Pozbierané...
Nekonečné koľajnice. Pár vozňov za unavenou lokomotívou. Svet za oknami vlaku taký rôznorodý a predsa stále ten istý. Cesta, ktorou chodievam pravidelne už pár rokov.
Gabriela Ištoková
Nový začiatok
Sedím na balkóne s nohami v ponožkách vyloženými na parapetnej doske. Na očiach okuliare, lebo slniečko sa tak milo a nevtieravo, ale hlavne konečne, hlási o slovo. Nasávam jeho energiu. Po dňoch upršaných a zamračených konečne krásny deň.
Gabriela Ištoková
Vtedy a dnes
Autobusová a železničná stanica. Cesta zo stanice do práce. Hlavná ulica. Električka číslo 6 a cesta do podnájmu. Asi toľko som poznala z Košíc, keď som sem pred 5 rokmi prišla.
Gabriela Ištoková
Ako odísť?
Všetko, čo sa niekde začína, niekde sa aj končí. Nie je to inak ani so vzťahmi. Končia všelijako.
reklama
Gabriela Ištoková
Pomóóóc, asi starnem
Prešlo už pekných pár mesiacov, odkedy som si na tvári objavila pravé vrásky. Také tie, viete...mimické či ako sa im hovorí. A utešovala som sa tým dlho. Ja nestarnem, ja len "zúrivo" gestikulujem svalmi svojej tváre, t. j. usmievam sa, mračím, strúham grimasy (tak vraj tieto vrásky vznikajú).
Gabriela Ištoková
Prečo máme priateľov
Padá na mňa celý svet. A ja neviem, či mám ujsť alebo zostať.
Gabriela Ištoková
Upršaná nedeľa
Od rána prší a nepríjemný chlad v spojení s dažďom sa mi nedobrovoľne vkráda pod kožu. Dívam sa cez okno na zamračenú oblohu a do mojej duše sa vkráda tieň smútku a beznádeje.
Gabriela Ištoková
Cez okno
Sadla si na balkón. Chrbtom k celému svetu a čelom k oknu do svojho bytu. V ruke cigara a pred očami za oknom celý jej svet. To okno nebolo len obyčajným oknom, bolo to okno do jej duše.
Gabriela Ištoková
Také obyčajné naj...
...alebo tiež by som ich mohla označiť ako "moje naj". Tieto obrázky mi pripomínajú moju rodinu, neustále cestovanie medzi starým a novým domovom, zopár zážitkov z ciest, ale hlavne sú mi z určitých dôvodov blízke. Každý z nich teší moju dušu iným spôsobom, pri každom z nich sa mi vyjavia ľudia a s nimi spojené udalosti. Tieto obrázky nie sú najkvalitnejšie, najkrajšie či najzaujímavejšie. Sú naj takým iným spôsobom. Sú naj pre mňa...
