Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Protest proti skorumpovanej partokracii spája rôznych ľudí. Od ľavicových idealistov, pravicových pragmatikov až po oportunistov rôzneho razenia. Dôležité je ale vedieť, za čo demonštrujeme. Nie je to primárne za zmenu systému, ale za zmenu postojov a myslenia. V piatok budeme protestovať proti nám samotným a zasadíme sa za lepšiu minulosť.
Slovensko bolo v roku 2011 v Global Competitiveness Index pred Rwandou a za Kolumbiou na 69. mieste a v Doing Business Index na 48. mieste, kde nás obe tieto krajiny predbehli. V oboch hodnoteniach sme sa minulý rok výraznejšie prepadli. Náš daňovo-odvodový systém je hodnotený ako 130. najlepší, hneď za Tanzániou. Krátko pred voľbami sa politici zviechajú v ťažkej morálnej opici a ich čiastkové riešenia a nápady, ako vylepšiť podnikateľské prostredie narážajú na všeobecnú skepsu. Možno by popri frázach o liberalizácii a debyrokratizácii mohli spomenúť aj náš najzávažnejší problém - chátrajúci sociálny kapitál a ponúknuť nejaké inovatívne nástroje na jeho obnovu.
Predstavte si svet, kde by sa o zakladateľoch napr. Grameen bank alebo Ushahidi, teda sofistikovaných a prospešných inovácií, písalo v médiách toľko, koľko sa teraz píše o osobách, ktoré figurujú v kauze Gorila. O osobnostiach ako Havel sa píše veľa až keď zomrú. Ale na rozdiel od smrti Kim Jong Ila, túto smrť napríklad finančné trhy a ich analytici ani nezaznamenali. Kierkegaard hovorí, že pôvodom zla je nuda a že ľudia si podvedome myslia, že konať dobro je ľahké, stačí sa len rozhodnúť. Na konanie zla, ale treba talent. A ten ľudí priťahuje a spolu s agresivitou vzrušuje, a preto sa ho toľko dožadujú. Sme totiž iba opice v zajatí nudy, jazyka a teraz aj technológii.
Shooty sa v nedávnej karikatúre pozastavuje nad tým, že každý je zrazu makroekonóm. V podstate nie je ďaleko od pravdy, lebo ekonómia je viac o psychológii, a preto vyžaduje, aby väčšina bola vždy presvedčená, že nahý cisár má predsa len nejaké šaty. Keďže aj ľavicoví ekonómovia, ako napríklad Krugman, s eurovalom nesúhlasia, asi to nebude najlepšie možné riešenie. Absurdný kruh sa uzavrel keď predstaviteľ eurovalu, hneď po jeho navýšení, odcestoval do Číny a požiadal ju o investície. Totiž je to najmä ona, ktorá stojí za súčasnými ekonomickými problémami.
Slovensko má jedinečnú možnosť formovať konečnú podobu eurovalu, a preto by sa verejná diskusia mala posunúť z otázky „áno/nie" do otázky „ako". Čína a krajiny Perzského zálivu budú ťažiť z výpredaja aktív krajín PIIGS, a preto by mal mať euroval skôr podobu ich štátnych investičných fondov a nákupy dlhopisov nechať radšej na ECB.
Dnes WikiLeaks a vraj aj jej konkurent OpenLeaks pokazili sviatky Pentagonu, keď uverejnili tajné materiály o väzňoch na Guantáname. Chcel by som zosumarizovať tieto nové zistenia a dať ich do kontextu transparentnosti politických strán, podnikateľskej a bezpečnostnej komunity a poukázať na škodlivosť konfliktu záujmov.
Už som na tému reforiem, ktoré sa dotknú živnostníkov, napísal dva články a nechcem sa opakovať aj napriek tomu, že vládne návrhy sú čoraz absurdnejšie. Nebudem obhajovať Schutza ani kritizovať Miklošovu ad hominem odpoveď. Chcel by som skôr poukázať na celkový kontext a na faktory ako kvalita vzdelania, povaha práce, informačná revolúcia a korupcia, ktoré majú tiež vplyv na štátny rozpočet.
Chcem reagovať na článok bloggera Dušana Gumana, v ktorom sa pozastavuje nad morálkou a zlým používaním pojmov. Pán Guman pri argumentácii oprášil Sväté písmo a priniesol závan hlbokého Poľska. Nebudem ho prvoplánovo kritizovať, chcem len priniesť iný pohľad. Jeho názory môžu byť prospešné pre mládež, ale zároveň dokážu veľmi uškodiť napríklad ženám po tridsiatke.
O WikiLeaks sa toho popísalo už dosť. Môj článok nemá za cieľ obraňovať Juliana Assangea a nechystám sa ani hlbšie analyzovať zverejnené diplomatické depeše. Chcem poukázať na oveľa škandalóznejší fakt nedostatočnej ochrany citlivých dát zo strany štátu a úplnej nepripravenosti bezpečnostnej komunity čeliť súčasným hrozbám. Zatiaľ čo naháňame teroristov po horách, ignorujeme najzávažnejšiu hrozbu súčasnosti - organizovaný zločin.
Minister Figeľ odmietol úvahy o výstavbe diaľnic pomocou čínskych kontraktorov z dôvodu príliš nízkej ceny a udržania zamestnanosti v stavebníctve. Ak by cena diaľnic naozaj záležala na hodinovej mzde stavbárov, tak by som s ním súhlasil. Lenže v tomto prípade ide o čistý populizmus. Švajčiari povedali, že ani oni by si nemohli dovoliť tak drahý tunel, akým bol „tunel" Branisko. A to zarábajú najviac v celej Európe. Figeľ má teraz príležitosť nezadlžiť celé generácie a podstatne urýchliť výstavbu diaľnic. Ale záujmy ľudí, čo stoja za veľkými stavebnými firmami a bankami sú mu zjavne prednejšie.
Nedávno bol Ondej Dostál pokarhaný feministkami za svoj nesúhlas, aby podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny mal v kompetencii aj rodovú rovnosť. Lekárka a vedkyňa Daniela Ostatníková vo výbornom rozhovore podporila tradičnú rodinu a vysvetlila dôležitosť hormónov v rodových otázkach. Oľga Pietruchová zasa vidí politiku ako „pánske huncúcstvo". Treba si uvedomiť, že pravda je niekde uprostred a oveľa komplikovanejšia, než by sme chceli pripustiť.
Eduard Chmelár provokatívne navrhuje zrušiť armádu a dáva za príklad Kostariku. Jeho článok je podnetný príspevok do diskusie a nemožno mu uprieť isté rácio, ale Chmelár nedotiahol svoju analýzu do konca a stále operuje s naivnou predstavou o dobrom štáte, ktorému len treba určiť nové priority a hodnoty a budúcnosť bude svetlá.
Človek mal posledné roky pocit, že Nobelova cena za mier by sa pokojne mohla premenovať na cenu za PR. Tento rok sa cena dostala do správnych rúk a pre zmenu neprospela čínskemu PR. Samozrejme, vždy ide o politiku. Ale podporovať disent a kritické myslenie v každej oblasti je až životne dôležité. V dnešnom prepojenom svete neexistuje niečo ako „vnútorná záležitosť" tej ktorej krajiny. Vedeli ste napríklad, že aj čínska „politika jedného dieťaťa" prispela ku globálnej finančnej kríze?
Nedávno sa na sociálnych sieťach v našich končinách objavilo „11 pravidiel Billa Gatesa pre život", kde hovorí školákom, čo potrebujú pre život, ale škola ich to nenaučí. Hovorí sa tam, že život nie je spravodlivý, treba tvrdo pracovať, poslúchať autority a nevysmievať sa „šachistom" (nerds), lebo je veľká šanca, že budete pre nich v budúcnosti robiť. Lenže svet sa zmenil. Školáci sa síce bez technológie nezaobídu, ale mali by sa naučiť rešpektovať Číňanov a moslimov, lebo najskôr pre nich budú v budúcnosti pracovať.
Slovenskí konzervatívci sa v poslednom čase správajú ako malé deti, ktorým niekto zobral hračku. Začínajú čoraz častejšie používať primitívnu ľavicovú argumentáciu a schémy namiesto normálnej citlivej diskusie. Ak konzervatívec v každej druhej vete použie slovo „homolobby", tak sa veľmi nelíši od tých, čo nevedia svoj názor prezentovať bez slov ako „kapitalista", „fašista" a „neoliberál". Možno má Juraj Draxler pravdu, že na Slovensku neexistuje ľavicová inteligencia, lenže ani s kresťanskými konzervatívcami to nie je ružové. Koľko kriku by sa ozývalo z .týždňa, keby si premiérka vybrala za poradkyňu pre rodinnú politiku napríklad Oľgu Pietruchovú?
V súčasnosti denne čítame kritické články o WikiLeaks, organizácii a službe pre tzv. whistleblowerov, ktorá stojí za zverejnením tajných dokumentov o vojne v Afganistane. Rovnako neprejde deň bez článku o Facebooku, či už pozitívnom alebo naopak kritizujúcom nedostatky v zabezpečení ochrany súkromia používateľov. Preto je namieste zamyslieť sa nad úlohou, ktorú hraje dnes technológia v udržaní bezpečnosti. Z Facebooku majú často paranoju občania a z WikiLeaks zasa politici, no obe sú prospešné z viacerých dôvodov, ktoré sa pokúsim priblížiť.
Ivan Mikloš na svojom blogu obhajuje navrhované zvyšovanie daňového zaťaženia pracujúcich. Veľmi ma nepresvedčil, ale v článku žiada novinárov, aby priniesli alternatívne návrhy. V duchu komunistického hesla, že sa pripúšťa iba konštruktívna kritika a musia byť vždy prezentované alternatívy, zodvihnem hodenú rukavicu a po dvoch kritických článkoch prinesiem nové nápady ako naplniť štátnu pokladnicu. Keďže ústrednou témou tejto vlády je boj proti korupcii, tak by bolo vhodné, aby sa popri hovorení ficovín tento boj prejavil aj reálnymi príjmami pre štát. Potom sa môžeme baviť o rušení „neodôvodnených výnimiek".
Niektoré nápady tejto vlády majú to čaro, že aj z libertariánov dokážu urobiť pomaly presvedčených marxistov. Vždy keď otvorím v tieto dni noviny, tak mám pocit, že sa so mňa stáva netvor. Ale moje racionálne jadro dokázalo napriek tomu priniesť niektoré inovatívne návrhy v oblasti daní. Nadišiel čas na degresívnu sadzbu dane a možnosť slobodne neparticipovať na sociálnom a zdravotnom poistení.
Keď som čítal článok o tom, že v záujme solidarity a spravodlivosti budú platiť živnostníci a lekári do štátnej kasy viac, tak ma skoro naplo. Takú spŕšku orwellizmov som už dlho nečítal. Pri takej úrovni demagógie, akú predviedol Mikloš s Mihálom, vyzerá Fico ako šesťročný školáčik, ktorý chce zahovoriť prvé prasiatko, čo dostal v škole. Milí ľavičiari a pravičiari so sociálnym marketingom, treba si uvedomiť, že zdanenie príjmov nikdy nemôže priniesť solidaritu a rovnosť.
Naša verejnosť má novú zábavku a v tejto reflexívnej dobe definuje politickú kultúru cez príklad darovanej fľašky Mira Beblavého a „transparentné zneužitie" zlého zákona Richardom Sulíkom, ktorý chcel prenajať kancelárie poslancom SaS v Liberálnom dome. Ľudia ako Shooty chvália Beblavého a kritizujú Sulíka. Ja to vidím inak, Sulík je buran a k nemu „no comment", ale snaha definovať politickú kultúru je nebezpečná hra a vedie do slepej uličky. Treba si uvedomiť, že spoločenská morálka stojí často v opozícii k osobnej etike a je potrebné uvažovať o pojmoch ako amorálna etika, morálne šťastie a zamerať sa na kontext a jednotlivé situácie.
