Kariéru začínal ako radový policajt, neskôr bol referentom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorý bol predchodca Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Odkiaľ po voľbách v roku 2006 odišiel do Slovenskej informačnej služby (SIS) a šéfoval technickej sekcii. Jozef Rehák, prezývaný Dodo sa do policajného zboru vrátil po štyroch rokoch, v roku 2010, s pečiatkou odborníka na spravodajskú techniku.
Jediný policajný útvar, ktorý oficiálne využíva spravodajskú techniku na získavanie informácií vrátane odpočúvania, a ktorý sa zároveň zaoberá sledovaním, je Útvar zvláštnych policajných činností (ÚZPČ). Ide o servisné pracovisko, ktoré vykonáva odpočúvania aj pre iné zložky štátu, čo vlastne znamená, že disponuje informáciami, o ktoré je záujem v politike, biznise ale napríklad aj v podsvetí.
Funkciu mu sľubovali pred voľbami
Obžalovaný Rehák vo svojej výpovedi povedal, že ponuku viesť tento útvar dostal ešte predtým, ako bolo vôbec jasné, kto zostaví vládnu koalíciu. „Asi v marci 2010 ma zavolal pán Vaľo do hotela Gate One, na stretnutí bol aj exriaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Krajíček. Vaľo na stretnutí povedal, že ak vyjdú voľby v júni 2010, či by som bol ochotný nastúpiť, na post riaditeľa ÚZČP, a nastúpil som v októbri,“ povedal, rovanko vypovedal aj ako svedok po zákonom poučení na súde s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.
Vplyvné policajné pozície obsadili aj spomínaní Ján Vaľo a Peter Krajíček. Vaľo sa stal prvým viceprezidentom zboru a Krajíček dostal miesto šéfa Úradu boja proti organizovanej kriminalite a ministrom vnútra bol v tom čase Daniel Lipšic, aktuálne špeciálny prokurátor.
Práve prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na exfunkcionára polície Jozefa Reháka obžalobu v kauze Judáš.
„Od Róberta Lališa mám informáciu, že Rehák s Petrom Koščom boli kamaráti a tie pozície, ktoré Rehák zastával na polícii alebo SIS, mu zariadil Košč,“ vypovedal v procese s Rehákom na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici bývalý člen mafiánskej skupiny sýkorovcov Martin Bihari. Okrem pôsobenia v zločineckej skupine pod vedením Róberta Lališa alias Kýbla sa priznal aj k vraždám.
Peter Košč alias pán X je podnikateľ v oblasti bezpečnosti a tiež spolupracoval so spravodajskou službou, v súčasnosti je na úteku a je na neho vydaný zatykač. Súdia ho v neprítomnosti pre údajný úplatok vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi výmenou práve za upratanie Rehákovej kauzy ešte v roku 2016. Pôvodne ju riešila NAKA, no nedostala súhlas z inšpekcie, ktorá jej musela odobriť stíhanie príslušníka policajného zboru. Košča s Kováčikom súdia v samostatnom konaní. Kľúčovým svedkom je prominentný kajúcník Bernard Slobodník. Policajný prezident Štefan Hamran opakovane označil pána X za kľúčovú postavu vojny v polícii.
Pripomeňme, že dcéra Jána Vaľa získala od Petra Košča pozemok v jeho susedstve v Pezinku. Vaľov syn zase niekedy v roku 2010 dostal miesto na ÚZPČ a pôsobil v časti útvaru, ktorý sa venoval sledovaniu, no rady polície po krátkom čase opustil.
Kauza Judáš
Vráťme sa však k Jozefovi Rehákovi. Z elitného policajného útvaru odišiel prvýkrát už na konci roka 2011 opäť do SIS. Späť prišiel v apríli 2013, rezort vnútra vtedy viedol Robert Kaliňák, prvý policajný viceprezident, pod ktorý ÚZPČ patrí, bol dnes už nebohý Milan Lučasnký. Rehák do civilu odišiel na konci júna 2020.
V decembri toho istého roka ho vyšetrovateľ NAKA obvinil v kauze Judáš. Podľa obžaloby spolupracoval so zločineckou skupinou sýkorovcov od roku 2000 až do roku 2011 a v období rokov 2014 až 2015 a od augusta 2018 až decembra 2019 bral úplatky v súvislosti s prípadmi dnes už zosnulého expríslušníka SIS Františka Böhma.
Ako prebiehalo dokazovanie na súde si môžete prečítať tu a tu.
O záverečnej reči prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry si môžete prečítať tu.
O záverečnej reči obhajoby si môžete prečítať tu.
Rozsudok
Obžalovaný ani jeho obhajca na súd v pondelok (24.júla) neprišli. Samosudca Ján Giertili vyhlásil rozsudok. Jozefa Reháka uznal vinného vo všetkých bodoch obžaloby a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výške 11 rokov vo väznici s najmiernejším stupňom stráženia, tiež trest prepadnutia majetku a trest zákazu činnosti - vykonávať verejnú funkciu päť rokov. Rozsudok nie je právoplatný, Rehák môže podať odvolanie, rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR.
Sudcu presvedčili výpovede svedkov, pričom nešlo podľa neho o jediného „kajúcnika“ ale celú reťaz svedeckých výpovedí, hoci aj osôb, ktorí sa priznali k vlastnej trestnej činnosti, no zo svojich tvrdení neuhli a ich výpovede sa navzájom podporujú. Poukázal na to, že Rehák konal v rozpore so služobnou prísahou a nešlo pritom o nejakého radové policajta, pôsobil na mieste, ktoré si vyžaduje špeciálne postupy, ktoré sa týkajú utajenej činnosti polície. Poľahčujúcou okolnosťou je, že doposiaľ je Rehák bezúhonný a podľa Trestného zákona mu hrozil trest päť až 12 rokov.
Policajný prezident o Lipšicovi nehovorí
Zaujímavé je, ako na prepojenia Reháka s Koščom, Kováčikom ale aj Lipšicom, ktoré vyšli najavo na verejných hlavných pojednávaniach, kde sú obžalovaní prví traja menovaní, reaguje inak vždy veľmi citlivý policajný prezident Štefan Hamran.
„Prezident Policajného zboru informuje verejnosť a novinársku obec k medializovaným prípadom v rozsahu a spôsobom v súlade s § 6 Trestného poriadku a to výhradne o tých skutočnostiach, o ktorých rozhodnú a súhlasia orgány činné v trestnom konaní /príslušný vyšetrovateľ,“ odpovedali z komunikačného oddelenia policajného prezídia.
Povedané ľudskou rečou, Štefan Hamran sa o trestných konaniach vyjadruje vždy len v takom rozsahu, aby nesťažil alebo rovno nezmaril ich vyšetrovanie. Podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku sú OČTK za týmto účelom povinné utajiť niektoré informácie, no ako dodávajú z komunikačného oddelenia, policajný prezident vždy a všetko aj tak vopred odkonzultuje s daným vyšetrovateľom.
„Požiadali sme o súčinnosť pri spracovaní odpovede na vami položené otázky vecne a miestne príslušný útvar, ktorý uvádza: Vo vami uvedenej veci k otázkam súvisiacim s trestnými konaniami v štádiu, kedy boli tieto vedené na NAKA nad rámec už v minulosti poskytnutých informácií príslušnými vyšetrovateľmi sa nebudeme vyjadrovať. Ku skutočnostiam týkajúcich sa konaní, alebo úkonov v konaniach vedených pred súdmi, alebo inými orgánmi je potrebné sa obrátiť na dotknuté orgány,“ odpísali z komunikačného oddelenia policajného prezídia.
Keďže výpočet konkrétnych káuz, konkrétnych ľudí a konkrétnych prepojení, o ktorých policajný prezident pravidelne a častokrát až s chorobnou potrebou rozpráva v rozhovoroch s výlučne vybranými novinármi, celkom určite zmenia tento blog na článok o Štefanovi Hamranovi, a keďže toto nie je mojím cieľom, poviem len, že na vyjadrenie postoja vo vzťahu k obyčajnej dôvere voči špeciálnemu prokurátorovi, ktorý navyše nie je ani obvinený, netreba radu či súhlas od vyšetrovateľa. Niekedy stačí obyčajný zdravý rozum a odvaha.
A keď ju šéf polície náhodou pozbiera, mohol by sa vyjadriť aj k tomu, čo hovorí na pletky manželov Bárdyovcov s rodinou Petra Košča. Je totiž známe, že hovorkyňa policajného prezídia, ktorá sa inak v priebehu pár týždňov ocitla v pracovnom kolektíve komunikačného oddelenia úplne sama, a jej manžel, šéfredaktor portálu Aktuality.sk, si nechali postaviť na záhrade altánok od brata pána X.
Možno Hamran začal už voči nej konanie o prepustení zo služobného pomeru. Pred pár týždňami totiž vyhlasoval, že ak by mal jeho podriadený s Petrom Koščom také kontakty, ako napríklad riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný, pre daného policajta by to znamenalo okamžitý odchod zo zboru.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic o Dodovi mlčí
Špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi som v súvislosti s kauzou bývalého riaditeľa policajného útvaru, ktorý má na starosti odpočúvanie a sledovanie a aj v súvislosti s prípadom Dušana Kováčika a Petra Košča zaslala tieto otázky:
Prečo ste si vybrali v roku 2010 do funkcie riaditeľa ÚZPČ práve Jozefa Reháka?
Kto a kedy Vám na neho poskytol referencie?
Ako je možné, že Ján Vaľo, ktorého ste v roku 2010 dali do funkcie 1. viceprezidenta PZ aj s Petrom Krajíčkom, ktorý sa zase stal riaditeľ ÚBOK-u ešte pred voľbami v roku 2010 ponúkali funkcie na základe odporúčania bližšie nešpecifikovaných priateľov?
Nie je to podobná situácia, ako keď do funkcií za vlád SMER-u dosadzoval ľudí napríklad Norbert Bödör?
Nebola to tiež nejaká trafika?
Ak to nie, je minimálne podobná situácia, tak ako to vnímate Vy? Ako to bolo s ponúkaním funkcie ešte pred voľbami?
Prečo ste ako advokát vstúpili, ako splnomocnec poškodených do konania v kauze sýkorovcov, práve v čase, keď tí začali vypovedať na dnes obžalovaného Jozefa Reháka (Po zatknutí Bihariho, ktorý začal s OČTK spolupracovať a zatknutí Lališa, ktorého postoj nebol v tom čase jasný – pozn. autorky) ?
Kto Vás oslovil na toto zastupovanie?
V minulosti ste pre Plus 7 DNÍ a aj pre Nadáciu Zastavme korupciu na festivale Pucung potvrdili schôdzky a stretnutia s Petrom Koščom u neho doma aj za prítomnosti Vladimíra Pčolinského, Bernarda Slobodnika a Dušana Kováčika. Peter Košč však hovorí o inom čase a inom motíve stretnutí, ako Vy. Ako si to vysvetľujete?
Neboli tie stretnutia niečo podobné, ako tie na poľovníckej chate či na 6. poschodí v Transpetrole? Ak nie, prečo? V čom to bolo iné?
Kto vlastne rozhodol o tom, že stretnutie bude práve u Petra Košča doma?
Prečo ste sa nestretli u Vás v advokátskej kancelárii či v úrade u vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika?
Na Pucungu ste sa vyjadrili, že „legenda hovorí, že zo stretnutí existuje nahrávka...“, čo to znamená legenda?
Od koho, kedy a ako ste sa o nahrávke dozvedeli?
Podali ste pre nelegálne nahrávanie trestné oznámenie?
Ak nie, prečo? Ak áno, ako bolo vybavené?
Prečo prokurátorka Martina Kellerová, ktorá je na špeciálnej prokuratúre na stráži, súhlasila na hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde vo veci obžalovaného Dušana Kováčika a Petra Košča s vykonaním dôkazu - nahrávky, ktorá spochybňuje kľúčového svedka Bernarda Slobodníka, keď následne dozorový prokurátor Michal Šúrek označil tento dôkaz za nezákonný a žiadal, aby na neho súd neprihliadal?
Urobili ste v tejto súvislosti voči prokurátorke Martina Kellerovej nejaké opatrenia?
Kto a kedy rozhodol, že práve ona bude na uvedenom pojednávaní zastupovať dozorového prokurátora?
Z Úradu špeciálnej prokuratúry na otázky ani po deviatich pracovných dňoch nereagovali. Aj Daniel Lipšic sa však verejne vyjadruje k rôznym kauzám a podozreniam a hodnotí najrôznejšie nominácie a prepojenia. O tých svojich mlčí a zjavne nemá potrebu ich komentovať.
