Katarína Maliková
Reč srdca je všade vo svete rovnaká
Celkom malé postrehy obyčajnej Slovenky.
romantická Zoznam autorových rubrík: Okamihy, Pouličná zmes, Aaach, život, Muži?, Navždy, Sníčky, Piesňové texty, Východniarske rozhovory, Nedeľná chvíľka poézie, Poviedky na nedeľu
Kráčali uličkou, odetí v bielom, maličkí a nevinní. Len krídla im nenarástli. V hrdle mi zrazu ostal tichý pocit a moje slová pre nich, aby si nechali aspoň kúsok z tej čistej bielej, ostali len malým súkromným odkazom. Zo spomienok sa mi na okamih predral piskľavý detský hlas.
Občas si s nami do mesta vyrazí aj kamarátkin starší syn Samo. Vždy si spomeniem ako sa mi rátalo, keď ma niekam zobrali dospelí a chvíľu ma tak naozaj brali medzi seba.
Bol to na pohľad nerovný zápas, ale o to statočnejšie a s obrovským odhodlaním bránil svoje územie a život v ňom.
Cesta autobusom MHD je pre mňa zakaždým ako nutné zlo. Ale táto bola iná. Možno mi mala pripomenúť vetu, ktorá je vždy argumentom číslo jeden: "Nikdy nevieš, koho stretneš."
Nie, dnes nie. Dnes ma nezlomíš, dnes sa Ti len tak nevzdám. Určite nie bez boja.
"Keby ste boli ešte raz malé deti." Prekvapila ma touto vetou minule moja mama. Vlastne som čosi tušila už skôr.
Keď sa stretnú zraky, vždy si rada vychutnám tú zvláštne krásnu spoluprácu očí, myšlienok, odkazov a prianí. Takú celkom náhodnú, nečakanú, keď nemám na výber, keď sa priamky pretnú a chvíľu sa ticho rozprávajú.