spiritual coach, poradca v ťažkých životných situáciach Zoznam autorových rubrík: ako to vidím ja, rada pečiem, Súkromné, cestovanie
Výpredaje. Aké vzrušujúce slovo. Filozofické lamentovania chlapca za mojím chrbtom v otočných dverách do Avionu o tom, v akom konzumnom svete žijeme a kam ako národ spejeme, keď toto je pre nás vrchol kultúry ako stráviť nedeľné popoludnie. Na záver jeho suché konštatovanie, že vlastne ani on nie je iný, čo by tu inak robil. Môj úsmev a vnútorné konštatovanie, že občas ideály narazia na realitu. A toto ani nebol taký tvrdý úder, iba zmena postoja.
Nikdy som ešte nepiekla s vanilkovým luskom. Prišiel mi ako taká snobská surovina, drahá, nepotrebná a tak som si skvelo vystačila s vanilkovým cukrom. Tento recept som však chcela vyskúšať tak, ako sa má. Zainvestovala som. Ak tak neurobíte aj vy, nič sa nestane, koláčik to bude aj tak fajný.
Môj drahý má k zelenine postoj rodeného pacifistu. Ak ona nechá jeho na pokoji, on si ju tiež nevšíma. Je ochotný zjesť zeleninový šalát, ak k nemu dostane vyprážaný rezeň a za tento skutok je na seba náležite hrdý. Keď sa dozvedel, že dnes budem variť musaku a opísala som mu čo do toho ide, krútil nosom, že vraj je tej zeleniny na neho priveľa. Ale podľa mňa tam je aj kopa syra a to mäso tam nakoniec je tiež. A ja som konečne využila korenie, čo som si priniesla z dovolenky v Grécku.
Jeseň je plná vôní a chutí. A aj keď sa ovocie dá kúpiť počas celého roka, ja preferujem konzumáciu ovocia z klimatického pásma v ktorom žijem a v období keď reálne dozrieva. Takže teraz je tá správna doba nakúpiť slovenské jabĺčka, hrušky a sladučké hrozno (a stať sa bojovníkom ak chcete byť in, ale ja som fakt pacifista). Ak tých jabĺk nazbierate, či nakúpite priveľa, tak z nich môžete upiecť aj takýto chutný a jednoduchý koláč. A nezabudnite si pozrieť video na konci.
Tak. A stalo sa to, čo som myslela, že sa nestane. A ak, tak som ticho dúfala, že sa to stane až v októbri, keď dolietam lety z lásky za mojim drahým do Paríža. A nie. Pekne krásne mi to SkyEurope urobila, keď som sa ticho vytešovala, že presmerovala lety z Viedne do Bratislavy a ja ušetrím 15 Eur za autobus. Neušetrila ...
U nás doma sa často pieklo. V stredu lekvárové buchty, k tomu vždy fazuľová polievka z veľkej strakatej fazule z rezancami, v sobotu večer vianočka, aby bola v nedeľu na raňajky a k nedeľnému obedu bublanina. Vždy rovnaká a predsa iná, podľa toho, čo v záhrade práve dozrelo. Aj keď stravovanie možno bolo stereotypné, s odstupom času to vidím ako jednu zo životných istôt môjho detstva. Dnes som upiekla jednoduchý slivkový koláč, recept to je rýchly a lacný, takže aj keď si ich nenatrháte zo stromu na záhrade, momentálne ich zoženiete hocikde za pár centov. Človek má rôzne asociácie, ja keď vidím slivky, spomeniem si na scénu z filmu Anglický pacient, v ktorom Julliete Binoche opisuje ich sladkú chuť.
Leto, to je pre mňa napríklad aj vôňa leča. Varím klasické s klobásou, vajíčkami a troška štipľavé. K tomu ako dezert vychladený sladučký melón. Pred pár rokmi som však objavila kúzlo ratatouille, čo je vlastne francúzska obmena nášho leča, bez klobásy a vajec, zato s cukinou a baklažánom. Takže nech sa páči, zoznámte sa.
Ako by asi dopadli Rómeo a Júlia, alebo Jack a Rose z Titanicu, ak by boli prežili? Ak sa povznesiem nad fyzické stránky ich zmeny, ktorá je vekom nevyhnutná, zostáva tu otázka, prekonali by iba prostredníctvom lásky všetky tie prekážky, ktoré im do cesty stavia život? Bola by ich láska stále rovnako silná a čistá? Je možné, že na kvalitný vzťah stačí iba milovať toho druhého?
Keď som dnes išla domov počas ďalšej hrmavice padol mi na hlavu konár. Zdalo sa mi to vkusné doplnenie aj tak mizerného dňa, ktorý sa zavŕšil mojimi mokrými na telo nalepenými letnými šatami kvalitne ofŕkanými od prechádzajúcich áut. Byť dámou v tejto situácii zdá sa byť nemožné. A tak trúc si ranu na hlave som otvorila dvere na byte.
Ročné dieťa, ktoré ešte len bľaboce, rozoznať je výrazne iba tri slová, mami, tati a pívo. Obedujú pri vedľajšom stole a ja z nedostatku inej zábavnej činnosti počas dovolenky pojedám zmrzlinu a pozorujem ľudí naokolo. Mladý manželský pár okolo tridsiatky, češi, aj keď na to akej sú národnosti vôbec nezáleží, výhodou je, že im rozumiem.
Začali mi padať vlasy. Kaderníčka povedala, že to je v pohode, že je jar a ja pĺznem. Tak to sme doma už dve, ale zatiaľ som vyhrávala nad Mafiou iba v dĺžke mojich vypadaných „chlpov“, teraz jej konkurujem aj v množstve. Povedala, nech si kúpim ampulky vichy v lekárni, nech si vtieram. V lekárni mi povedali, že ampulky sú mi nanič, nech jem tabletky. Že to mám zo stresu. Super, zo stresu mi už odišiel žlčník, teraz sú už na odchode aj vlasy. Tabletky som si kúpila. Obsahujú B-čko, asi mi nepomôžu a vlasy mi vypadajú úplne, ale aspoň mi to posilní nervovú sústavu a nebude mi vadiť, že som plešivá.
Tak som si uvedomila, že som vlastne ešte nikdy nezverejnila žiaden recept a keďže ma cez víkend pochytila obsesia (rozumej posadnutosť) muffinmi, tak Vám ponúkam zopár receptov.
Slovenské národné múzeum sa opäť pochlapilo. Urobilo prekrásnu výstavu plnú vnemov, zážitkov a duchovnej sily. Len mi niekto mal povedať, že si mám zobrať vibramy a nie štekle, pretože prechádzať sa v džungli, alebo zliezť Mont Everest v lodičkách nie je len tak niečo. (Najhorší nebol výstup, ale zostup do základného tábora.)
Dlho som si lámala hlavu nad tým, čo darovať priateľovi k narodeninám. V hlave mi vyrevoval Žbirka a jeho „Kúp mu knihu!“ tak ma zblbol, že som kúpila nové vydanie Proroka od Chalíla Džibrána, ktoré je vskutku prekrásne. Ale stále to chcelo niečo viac – nejaké omračujúce prekvapenie, ktoré mu urobí radosť. A vtedy ma to napadlo. Nafotím umelecké erotické fotografie, také, čo na nich nič intímne nie je vidieť a pritom sa všetko dá domyslieť.
Jar s maskou leta prišla nečakane. 5. apríla sme sa rozhodli využiť prvé slnečné dni a tak ako väčšina Bratislavčanov sme sa vybrali na Železnú studničku, Kačín a Kolibu, najdostupnejšie miesta, kde sa môžete prejsť v lese a nadýchať čerstvého vzduchu.
Vždy som chcela bývať v Ružinove. Niekde na Pošni, alebo na Trávnikoch, kde všetky ulice majú mená ako kvetiny – Azalková, Nevädzová, Sedmokrásková... je to kúsok od centra a bytovky sú maximálne 9 – poschodové. Všade sú detské ihriská a stačí ak zájdem kúsok od cesty už budem obklopená stromami, v predzáhradkách kvitnú tulipány a narcisy a nad hlavami poletujú vtáci a ráno ma budú budiť trilkovaním... no a potom som tu začala bývať.
V obchode je to tak. Môžete byť národný, vlastenecký, mať dobré vzťahy s predávajúcim, ale keď vám raz niekto ponúkne rovnaký tovar za nižšiu cenu nebudete dlho premýšľať, čo je pre vás najdôležitejšie. S tou milou predavačkou môžete predsa zájsť na kávu, ale momentálne je výhodnejšie nakúpiť v Maďarsku, Poľsku, Česku či Rakúsku.
On je muž - pred kúpou nového matraca zváži ponuku na trhu, porovná kvalitu verzus cenu, naštuduje druhy a ich výhody, zohľadňuje svoju váhu a dobu na akú matrac kupuje. Po dôkladnej analýze prostredníctvom internetu sa vyberie do vopred vytypovanej predajne, aby si na vlastné oči overil tovar, ktorý chce kúpiť. Ona je žena - rovno sa vyberie do IKEA, kde sa váľa po matracoch a skáče z postieľky do postieľky ako Snehulienka. Keď zistí, že ju niečo tlačí do boku ako princeznú na hrášku, vylúči pružinové matrace.
Janka bola moja spolubývajúca na izbe v nemocnici. Má 36 a žije v byte s dvomi malými synmi a mužom, ktorý má už dva roky mladú cicušku. Nerozviedli sa preto, lebo žijú v byte, ktorý patrí vojsku a tak čakajú, kedy ho budú môcť odkúpiť, aby obaja nedaj Boh neprišli po rozvode o nejaký majetok. Právnička jej to poradila a tak žijú vedľa seba, komunikujú iba skrze deti a ani sa nezdravia. Janka mala v poslednej dobe problémy so žlčníkom a tak sa rozhodla zájsť k lekárovi, ten jej dal číslo na chirurga a ona sa objednala na kliniku jednodňovej chirurgie na operáciu. V sobotu mala prvý sex s frajerom, s ktorým sa stretáva štyri mesiace a v nedeľu si dala na obed pečenú kačku, čo piekla jej mamka. Víkend ako maľovaný.
Toto je rozprávka môjho detstva a nechce sa mi veriť, že má dnes 40 rokov.
