Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Ak sa opýtate priemerného občana našej krajinky, kto to je Ivan Petranský s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vám nebude vedieť odpovedať. Pravdepodobne preto si na poslednej tlačovke šéf ÚPN vedľa seba posadil Jána Čarnogurského. Toho už priemerný občan pozná trochu lepšie. A zdá sa, že mu to prinieslo želaný výsledok.
Z Matice slovenskej vyšla kritika vlády, ktorú neskôr sama odvolala, že kabinet mlčal pri odhalení sochy Masarykovi, ale prekáža mu len Ďurčanského busta. Aj takéto výkriky ukazujú, čo by malo byť úlohou ÚPN, ktorú jej vedenie nezvláda.
Úsilie mladých historikov prekročilo svoj rubikon inštaláciou busty Ferdinanda Ďurčanského na mestskom námestí v Rajci. Zdôvodnili ju v charakteristike jeho osobnosti aktivitou v prospech slovenského národa v povojnovom neoľudáckom exile. Aktívna účasť na demontáži parlamentnej demokracie, protižidovskej legislatíve a budovani totalitného ľudáckeho režimu je hodná v stanovisku historika pracujúceho toho času v Ústave pamäti národa len okrajovej zmienky. Sloboda názoru sa posunula do novej roviny...
Pamätné tabule, busty, zľahčujúce vyjadrenia, zdanlivo nevinné konferencie a spomienkové slávnosti na uctenie predstaviteľov totalitných režimov pribúdajú. Cez prepisovanie histórie sa môžeme prepracovať k prekrúcaniu prítomnosti.
Tento text som sa rozhodol zverejniť so súhlasom autora na mojom blogu z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že s jeho obsahom súhlasím. Druhým dôvodom je to, že text tohto listu je rovnako zaujímavý pre poslancov koaličných aj poslancov opozičných. Je vôbec možné, že kandidát ako je Dobroslav Trnka má reálnu šancu na to, aby bol zvolený na generálneho prokurátora po tom, ako sa odprezentoval krátko po nezvolení? Či potom, ako verejne uvažoval, že jeho slová o trtošení a pregrcávaní neboli vulgárne...? Zároveň si myslím, že ak bude D.T. zvolený za GP, nijako dramaticky to stav slovenskej demokracie nezmení. Ako vo svojom nedávnom príspevku (SME 10. 5. 2011) písal Grigorij Mesežnikov: Trnka by nebol jediným človekom, diskvalifikovaným na plnenie ústavnej funkcie, ktorý napriek všetkému takúto funkciu dnes vykonáva. Bohužiaľ, bolo by o jedného takéhoto činiteľa viac... Reformy v rezorte spravodlivosti budú snáď pokračovať aj s takouto "chybičkou" krásy. Nie je jediná... K dokonalosti má aj slovenská demokracia ešte ďaleko. O dôvod viac sa o ňu zaujímať.
Čísla získané zo sčítania ľudu môžu byť zaujímavé, ale aj bez nich dokážeme povedať, aké Slovensko naozaj je. Hovorí o tom naša každodenná skúsenosť.
O tom, ako sčítanie ľudu bude vyznaním osobnej viery a presvedčenia písali nedávno slovenskí biskupi svoj pastiersky list. Niektorých tento list rozplakal, iných iritoval, mnohých naštval. Aký mám na tento fenomén názor a aké sú moje pocity pri diskusiách na túto tému som sa pokúsil vyjadriť tu.
Uplynul necelý mesiac odvtedy, čo sa v katolíckych kostoloch na Orave, Liptove a na Spiši čítal čudný pastiersky list. Čudný preto, lebo pri vymenúvaní historických okolností vysviacky prvých slovenských biskupov v roku 1921 tendenčne hodnotil obdobie 1. ČSR a zároveň zamlčal dôležité historické skutočnosti. Do diskusie o jeho obsahu sa odvtedy zapojili občania, autor zmieneného pastierskeho listu ako aj historici.
Vo Francúzsku nedávno vzbudila pozornosť kniha Des gens tres bien dovtedy nekontroverzného autora Alexandre Jardina. Píše v nej o tom, ako si uvedomil, že jeho starý otec bol popredným štátnym funkcionárom francúzskej štátnej moci, ktorá spolupracovala v období republiky Vichy s nacistickým Nemeckom. Tento autor dovtedy ľahkého žánru sa stal zo dňa na deň terčom ľavicových aj pravicových médií či nadstraníckej publicistiky a literárnej verejnosti. Prelomil tabu, o ktorom francúzska spoločnosť nechce hovoriť, počúvať ani čítať.
Je chyba, že na Slovensku zatiaľ za zločiny komunizmu nebol nikto stíhaný. Napriek tomu nie je najšťastnejší nápad, aby bol zverejnený zoznam všetkých sudcov, ktorí boli členmi KSČ. Ak by sme sa obmedzili iba na nich, bola by to neprípustná skratka.
Ako sa konštruktívne správať v dnešnej spoločnosti a byť hrdý na to, že som kresťan? Je to prijateľný a v slovenskej spoločnosti realizovateľný kompromis? V posledných dňoch ma k uvažovaniu na túto tému upozornili myšlienky, ktoré vyjadril Anton Srholec a jedna blogerka.
S moslimami sa posledné dva roky stretávam v parkoch, na plavárni, v električke, pred domom. Je ich veľa. Oveľa viac ako som ich stretával doteraz. Ženy nosia šatky, závoje, sem tam burky. Elegantné, moderné, luxusné ale aj strohé a jednoduché. Alebo aj žiadne.
Chodíme po parku. Odhadujem, že ako otec, občan so slovenským pasom a kresťan som tu momentálne s mojou ratolesťou v menšine. Ortodoxné židovky majú vlasy zakryté typickými šatkami. S niektorými z nich sú aj ich muži.
Vznik Československa je vždy povinnosťou pozrieť sa na slovenské spoločensko-politické reálie. Skutočné úvahy renomovaných autorov či metafyzické reflexie na Slovensku zaváňajú elitárskym intelektualizovaním. Vraj je potrebné vyjadrovať sa jednoducho.
Neviem či to stojí za tých pár riadkov čitateľom tohto blogu, no jeho pisateľ by si pripadal blbo, ak by sa pri pohľade na dianie okolo kandidátov na generálneho prokurátora po návrate Mikuláša Dzurindu z USA nezapojil do e-debaty.
Analógia z Talianska či Nemecka hovorí, že Kohla aj Andreottiho stiahli pod "vodu" korupčné "nejasnosti". Dôsledky pre kresťanskú demokraciu v Taliansku boli zničujúce. Nespamätala sa z toho dodnes.
Je už tak trochu rečníckou otázkou, akú úlohu má na Slovensku seriózna diskusia a slušnosť. Prečo uvažovať v rámci súvislostí, prečo brať do úvahy iné mienky. Nežná revolúcia bola odignorovaná Paškom a Ficom, ktorí si ju nevšimli pre zaneprázdnenosť kachličkovaním či štúdiom angličtiny pred vtedy bežným študijným pobytom zväzákov a komunistov v USA.
Niekedy sa ma zmocní nával bezmocnosti a pocitov s tým súvisiacich. Po návrate z rodinnej dovolenky som večer 30. augusta kontroloval elektronickú poštu. Potom som si pozrel slovenské spravodajstvo. Našiel som správu o bratislavskom zabijakovi z Devínskej Novej Vsi. Chodievam tou cestou v nedeľu do kostola. Ja, naša Lea a moja drahá. Prešiel mi po chrbte studený mráz.
Ak sa právnici a niektorí komentátori domnievajú, že poslanecká imunita sa skončí vo chvíli, keď sa parlament rozhodne na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní príslušného poslanca imunity zbaviť, je naozaj pozoruhodné ako sa témy imunity drží najväčšia opozičná strana na čele s docentom práva.
Slovensko dozrieva. Ľudsky, občiansky, civilizačne. Kde-tu síce vstupujú do spoločenského diskurzu nečakane ľudia, ktorí by mali radšej na verejnosti mlčať, ale to sa asi deje všade. Ale takto? Naplno?
