Mária Kohutiarová
Ticho
Mám srdce na lietačkové dvere. Nezastavia sa snáď nikdy. Stále niekto vchádza, vychádza, nakukne, opýta sa, žiada, prosí, kričí, potrebuje... hneď, prosím!
Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Mám srdce na lietačkové dvere. Nezastavia sa snáď nikdy. Stále niekto vchádza, vychádza, nakukne, opýta sa, žiada, prosí, kričí, potrebuje... hneď, prosím!

Ja mám. Ale už to dlho nie je happy obrázok zo šlabikára.

Tohto roku sme na vianočný pozdrav všade pripisovali jednu našu obľúbenú formulku, ktorá vždy ohlasovala svetu, ze sa naša rodinka rozšíri.

Ležia na najrušnejšom mieste našej domácnosti. Všetkým na očiach, stovka, nejaké dvacky a drobné...

Keď po revolúcii nastal boom, "naj" módou pôrodníc bolo stať sa Baby friendly hospital. Tých desať pravidel k získaniu tohto titulu má svoje opodstatnenie, a považujem ich za dôležité.

Pred pár hodinami si ma znovu urobil tetou. Nestalo sa tak prvý raz, a predsa ma tento tvoj príchod dostal úplne inak...

Odohral sa dnes v drsnom, surovom počasí. Ja ako hlavný aktér som sa nepredvídane na pokyn notárky vybrala s dvoma malými deťmi a kočíkom prekonávať prekážky pri zápise k prijímaniu 2% dane. Čo som zažila a zistila?

Drobno a husto prší. Ja s mojimi špuntami vyrážam v tomto počasí na turné po úradoch a bankách, ktoré sa nedajú už odložiť. Idem bez dáždnika a švejkovsky sa pokúšam udržať dobrú náladu v mojom mužstve, keď nás doháňa sympatická staršia pani.

Naozaj to neviete? Istá "bohuznáma" /zatiaľ, to sľubujem/ firma to vyriešila veľmi "diplomaticky".

Dostala som list. Taký veledôležitý s najdôležitejšími informáciami množený počítačom a tlačiarňou. Čo ma na ňom rozosmialo, bolo to oslovenie.

Teraz pred Vianocami majú naše deti toho plné šuplíky. Sedia nad nádhernými obrázkami farebných katalógov a vzdychajú.

Čo by ste urobili na mojom mieste, keby vám túto otázku položil váš desaťročný syn ráno pred šiestou hodinou s absolútne čistým pohľadom?

Dnes, keď som dorazila ráno do centra, ma napadlo, že už dávno chcem ponúknuť nášmu šikovnému ujovi Jožkovi brigádu u známych. Veď aktivačný príspevok nie je žiadne terno.

To bola otázka z pokafranej písomky mojej dcéry, štvrtáčky základnej školy. Ale vďaka tomu som sa všeličo dozvedela.

Rano. Jednym okom registrujem cas. Je 5.36 a moj zakonity uz pobehuje po izbe v pripravnej faze odchodu do prace. Vyliezam. Nemam sancu.

Toto sa ma dnes opýtal Jaro, manžel mojej kamarátky, keď mi doviezol späť požičanú krásnu zelenú vaničku, z ktorej už ich malá Terezka vyrástla.

Keď je človek "zabacilovaný" ako ja teraz, nevychádza a sedí doma, lepšie sa mu premýšľa. Ale možno by som na tieto dva príbehy myslela aj tak...

Prišiel môj čas. Milujem toto sychravé obdobie, čo zalieza nielen pod nechty, ale až kdesi do duše. A práve v tomto čase mi najviac chutí túlať sa po cintorínoch.