Mária Kohutiarová
Jin a jang
Doba sa mení a tak sme sa všeličo v rámci emancipácie a nutnosti naučili.
Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Doba sa mení a tak sme sa všeličo v rámci emancipácie a nutnosti naučili.
Udržať naše osadenstvo v dobrej nálade, bezkonfliktnom stave a zároveň v nich udržať pracovné návyky je drina hodná osobitného ocenenia - trebárs aj nejaká Nobelovka by padla...
Možno si o mne pomyslíte svoje. Myslite si. Je mi dobre aj tak, keď sa priznám, že tie peniaze - ani groš deravý! - nie sú moje. Ja ich ozaj iba... počítam.
Začína sa to vždy celkom nevinne: túžbou vlastniť čo len jedno jediné geneticky blízke vydanie svojho ja. Čím je ten optimizmus väčší, tým viac kópií - vedome či omylom - vzniká.
Neviem prečo majú naše deti radi otázky o časoch, ktoré nechcem už vrátiť. Aj toť nedávno mi zas takmer zabehlo.
Malé oravské mestečko. A v ňom mladé žieňa s chlapčekom, ktorý má Downow syndróm.
Pred pár dňami som písala článok o školstve z dvoch pohľadov - na škôlku a na školu.
Zahlásil mi dnes doobeda môj modrooký syn, ležiaci zmožený horúčkou na posteli. Na očiach položená vreckovka, ruky bezvládne ovisnuté vedľa sedemročného telíčka.
Je neskorá noc. Pred chvíľou som v náručí niesla Mikuláša. Stúlený a rozospatý. Cesta na záchod a späť. Záchrana pred ekologickou haváriou v posteli a v duši.
...alebo ďalší pokus o novoročné dieťa u nás a reakcie na to...
Mať dobrého učiteľa je lepšia výhra, ako študovať na prestížnej zahraničnej univerzite. Mne sa to stalo.
Bola som na kurze prvej pomoci. Ponúkam zážitky, pocity a myšlienky z priameho prenosu.
Už mi to za chvíľu hrozí. Zatiaľ ma hrozí pohľad na Učebnicu pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia.
Niežeby som nikdy nebola vlastníčkou týchto premilých prílepkov povahy a nie celkom ideálnej výchovy. Ale každý normálny dospelý človek sa má predsa hýbať dopredu.
Trvá mi to tak tri dni každý mesiac. Aj keď môj drahý vraví, že nepozná slovo "nemožná".
"Jéj, ako dobre vyzeráš!" Vyhŕkne na mňa kamoška, keď ma stretne s mojím rákošom v meste.
Kopem svoju cestu životom. Trošku priďaleko, ako som rátala, ale nefrflem. Nikdy som nebola z tých, čo si vyberajú miesto, kde otlačia svoju stopu.
Mám 9-ročnú dcéru. A prvý raz v živote pocit, že som stará.
Zahlásila dnes poobede naša Dorotka. A tak naša debata zároveň splní sľúbenú splátku dlhu: dozviete sa, ako sa bavíme veciach, ktoré sú ešte stále pre mnohých tabu s deťmi.
Náš čochvíľa 11-ročný syn nepatrí k prieskumníkom života. Je typický vedec, odtrhnutý od reality. Takže každá priama otázka smerujúca k realite, je šokom.