Som naivná romantička krížená s racionálnou pragmatičkouhľadajúca aj v tom najväčšom darebákovi niečo dobré.Rada používam iróniu a sarkazmus,preto neberte všetko čo napíšem tak úplne vážne. Zoznam autorových rubrík: ...ja som vám to hovorila, postrehy, príbeh, úvaha, úsmevy zo života, to smutnejšie zo života, krutá realita, fikcia, fejtón, Súkromné, Nezaradené
V tomto predvianočnom hektickom zhone si dávam každé ráno záväzok,že sa celý deň nerozčúlim,budem k ľuďom zhovievavá a budem sa na všetkých okolo seba usmievať.Dodržať ho,je niekedy nad ľudské sily.
Zhrnula som si pár informácií,ktoré sa ku mne dostali náhodou v tom istom čase.Aká je v súčastnosti priemerná mzda a ako sa od toho odvíja plat poslancov v parlamente. A nech rozmýšľam ako rozmýšľam,veľa vecí v tomto spojení pre mňa nemá logiku.
Mužom som sa už prihovárala,teraz prosím o trochu pozornosti vás moje milé.
Táto udalosť vo mne zanechala kopu horkosti,cítila som neuznanie,nepochopenie a krivdu,a ja som to vážne myslela dobre.
Venované môjmu dedovi,najlepšiemu neprofesionálnemu komikovi.Bol to recesista,flegmatik a babkonasierač v jednej osobe.Vďaka nemu mali Vianoce môjho detstva neopakovateľné čaro,lebo dedko si práve toto obdobie vyberal na predvádzanie svojej šou.
Je lepšie nič nemať.Keď človek nič nemá,nemajú mu čo zobrať ,tým pádom je relatívne v bezpečí.Ak sa človek snaží,niečo si nahonobí,ľudia si to všimnú a závisť na seba nedá dlho čakať.
Už je to zasa tu.My ženy sa na to tešíme ako malé deti.Krásne si vyupratujeme,prevoniame a vyzdobíme byt,vás mužov blížiace sa sviatky poväčšine otravujú.Pribudne vám kopa starostí,ako je zháňanie kapra,stromčeka a neposlednom rade nákup darčekov.Teda minimálne jedného pre svoju najdrahšiu,lebo tie ostatné radšej nakúpi aj za vás ona sama.Možno oceníte pár mojich rád,aj keď sa nechcem vnucovať.Čítajte pozorne a vyberte si podľa uváženia čo sa vám hodí.
Niekto chodí za zábavou do divadla,do kina, na koncert.Ja sa chodím baviť do predajní obchodnej siete Lidl.Netvrdím,že pravidelne,ani túto zábavu cielene nevyhladávam.Neviem prečo ona vyhladáva mňa.Do hlavnej úlohy v mojom prípade život dosadil predavačky.
Prechádzala som sa po cintoríne,spomínala na tých, čo už vtlačili mincu do hrsti Cháronovi,aby ich previezol na druhú stranu rieky a v duchu som sa s nimi rozprávala.Zastavila som sa pri nenápadnom hrobe.Neboli na ňom žiadne kvety a ani žiadne svetielko nesignalizovalo,že by si bol niekto spomenul na ľudí v ňom ležiacich.Položila som na ten hrob sviečku,napriek tomu,že tam ležala mnou najnenávidenejšia učiteľka,postrach môjho detstva,nočná mora.
Poznáte to.Štípanie v nose,tlak v hlave,slziace oči.Prvé príznaky toho, že sa vo vašom organizme niečo deje.Nenávidím to.Každá choroba ma nevýslovne otravuje.Mením sa vtedy na nervóznu fúriu a obdivujem svoje okolie,že ma dokáže tolerovať,pretože ja neviem vydržať sama so sebou.A tak zahajujem frontálny útok proti votrelcom v mojom tele a verím,že vyhrám prvé kolo.Ak sa mi to nepodarí,porazenecky zaleziem do postele,nechám sa obskakovať a rozmaznávať zbytkom rodiny a odsoplím a odkašem si najmenej týždeň.
Slová do nadpisu som si požičala z jednej starej českej pesničky.Vlastne je to hovorené slovo kde v pozadí hrá hudba.Je to vyznanie otca svojej spiacej dcérke zo strachu, že ju raz stratí ak do jej života vstúpi ON.
Pozriem sa na otca a vidím,že niečo nie je v poriadku.Odpovedá mi z cesty.Je dozorientovaný.Prvé čo ma napadne je odmerať mu teplotu.Kým drží teplomer,zmeriam mu tlak.Teplota skoro 40 stupňov,tlak tiež nie v norme ak k tomu vezmem do úvahy vek 75 rokov,dôvod na volanie lekára.
Viete koľko energie je v takom obyčajnom objatí dvoch ľudí?
Dlhšiu dobu som už necestovala autobusom a dúfam,že zasa dlhšiu dobu nebudem.A z duše nemám rada ignorantov!Že akých konkrétne? Mobilomaniakov.
Toto bude príbeh o prasati,ktoré sa radšej dobrovoľne rohodlo skoncovať so životom,ako čakať na chvíľu,kým skončí na tanieri vo forme klobás,jaterníc a rezňov. A ešte aj o cigánskej cti.
Po ulici kráča malý chlapec.Pod bundou skrýva poklad.Príjemne hreje predstava, ako ho doma ukáže mame,ako sa poteší,pochváli ho.Radosť mu trochu kazí ten hlodavý pocit, že kradol.Vracia sa v pravidelných intervaloch ako bolesť zuba.Zaháňa ho,ale pocit sa nedá.Je intenzívny,prenikavý.Možno sa ho zbaví ,ak to čo ukrýva odovzdá mame.
Mám rada absurdné situácie.Korenia život.Asi nič nie je náhoda a čo sa má stať sa stane.Niekedy nad tým zaplačeme ,inokedy sa zasmejeme.V tomto prípade som nevedela. či plakať alebo sa smiať.
