Autorka v júli 2012 zomrela. Blog nechávam na jej pamiatku. Dcéra Katka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ostala som doma úplne sama. Deti sa mi rozutekali po svete a moja sobášna polovička mi vzala dokonca aj môjho nemého priateľa, jazvečíka Bobinka a odišla za rodinou do českých luhov a hájov. Náhle začali na mňa padať steny bytu a moje rozhodnutie bolo síce nečakané, ale pevné: idem do krízového centra! Veď im už niekoľko rokov anonymne pomáham najmä s obnoseným šatstvom od príbuzných a známych z celej Bratislavy...
Že sa môžu po mnohých rokoch spolužiaci stretnúť a zažiť okrem vychvaľovania či nekonečného spomínania aj veľkú dávku recesie - vrátane futbalového zápasu so ženským mužstvom, to som pochopila až po stretnutí manželových spolužiakov z vojenskej školy v Liptovskom Mikuláši, ktorí tam pred viac ako tridsiatimi rokmi maturovali.
Doslova mi dnes vyrazil dych článok právnika a historika Daniela Šmihulu, ktorý bol v SME uverejnený pod názvom: TURIZMUS A MY. Jeho obsah je podľa môjho názoru poriadna kopa blábolov a mohol ho napísať jedine človek, ktorý nerozumie problematike cestovného ruchu nielen na Slovensku, ale kdekoľvek na svete.
Pred viac ako desiatimi rokmi som dostala po jednej operácii pľúcnu embóliu. V noci som sa zobudila na nepríjemný pocit, že vôbec nemôžem dýchať. Akosi som sa dovliekla do ošetrovne, kde som v posledných okamihoch pred bezvedomím pochopila, že je so mnou veľmi, veľmi zle. Keď bežali s mojou skoro bezduchou telesnou schránkou na rozheganom nemocničnom vozíku na áro - v myšlienkach som úpenlivo vysvetľovala ponožkám na mojich nohách, ktoré som v tej chvíli vnímala ako jediné spriaznenkyne na druhom konci vozíka, že nesmiem odísť z tohto sveta, lebo ma doma čakajú moje tri deti...
Personou non grata sa môžete stať kdekoľvek, napr. i v zamestnaní – a to zo dňa na deň. Dôvodov je naporúdzi niekoľko: buď nezvládaš svoju prácu, si fluktuant, intrigán či lajdák – ale môžeš byť aj nesympatickým alebo nepohodlným pre zamestnávateľa i preto, že si príliš kritický. V poslednom čase však začína byť nepísaným dôvodom pracovného vyhadzovu aj vyšší vek zamestnanca alebo nutnosť jeho pracovnej stoličky pre iného...
Z úplne prozaického dôvodu: už štvrtý rok tam žije jedno úžasné dievčatko - a to moja dospelá dcérka. Preto si aj londýnsky digitálny kolorit prezerám častejšie, ako iné fotky. Akosi sa mi pritom zdá, že je Evička ku mne bližšie a ja k nej ...
a l e b o: Ľudia s poruchami učenia nemusia byť hlúpi.... S každým dieťaťom sú z času na čas dajaké problémy. Keď ale u vašej ratolesti diagnostikujú poruchu učenia, pripravte sa na dlhoročnú trpezlivú a dôslednú výchovu (pri ktorej vám budú tiecť občas aj nervy). Iba tak sa však môže vaše dieťa časom zaradiť medzi bežných dospelákov. Viem o čom hovorím, veď doma máme syna s takouto diagnózou.
Izrael nepatrí v posledných rokoch medzi príliš navštevované destinácie. Väčšinou tam chodia služobne biznismani - alebo Slováci, ktorí tam majú príbuzných či priateľov.
Každý piatok o 11. hod. začnú stúpať akcie starožitností, módneho tovaru, ale napodiv aj bezcenných harabúrd na bratislavskej burze! Slovenská Wallstreet má tvar obrovského kruhu a keď si ju chcete dôkladne obzrieť z oboch strán, zbavíte sa na tisícmetrovej vyhliadkovej obzeračke dokonca i nadbytočných kilojoulov a vaša peňaženka bude ľahšia o desiatky, stovky a niekedy aj tisícky... korún.
Zajtra je Medzinárodný deň detí - a ja ich mám doma tri, hoci sú už riadne odrastené. Keď sa všetci zídeme, tak ma občas provokujú, aby som zaspomínala, čo všetko povyvádzali - a predstavte si, že to vedia počúvať stále dookola! Niektoré veľké decká sa za svoje detské neresti hanbia, ale tie moje našťastie nie.
Nieto azda človeka, ktorý by nemal svoje tajné želanie. Nuž a mojej cestovateľskej duši sa konečne splnil vytúžený sen - vidieť Afriku a v nej Saharskú púšť - chýbal už iba východ slnka nad ňou. Keď som sa však ocitla až kdesi v púštnej osade, neváhala som naprogramovať svoj organizmus a budíček na skoro ranných päť hodín a s kamerou, foťákom a malou dušičkou som sa osamotená vybrala do púšte, aby som si zvečnila saharské ranné zore. Hoci ma mnohí upozorňovali, aby som sa po Afrike netúlala sama, lebo sa s mojimi svetlými kučerami a modrými očami môžem dostať do nečakaných situácií, túto príležitosť som si nemienila nechať ujsť.
Rozmýšľam, koľko som mala v mojom pracovnom živote šéfov, resp. šéfiek, lebo už veľmi dlho pôsobím na tzv. voľnej nohe. Ale hoci som v posledných rokoch externe spolupracovala s rozličnými spoločnosťami, v podstate sa pohybuje aj v mojom súčasnom živote akýsi zmluvný šéf. Napodiv, zvykáme si na seba v „pracovnom manželstve už neuveriteľný siedmy rok. Prečo nám naše neformálne partnerstvo tak dlho vydržalo? Lebo sa fyzicky vídame iba sporadicky; pracovné záležitosti si totiž dokážeme odkomunikovať telefonicky alebo mailovo. Nech žijú informačné technológie!
Keď som pred pár týždňami videla v televízii zábery z otvorenia národného divadla, mala som dosť rozporuplné názory. Trocha mi totiž pripomínalo otvorenie Istropolisu spred niekoľkých desiatok rokov. V osobnom kontakte však nové národné divadlo vyzerá ako krásna, hrdá a sebavedomá nevesta - ktorá vie, čo chce a patrične to dáva najavo. Naproti tomu súčasný Istropolis pôsobí ako nešťastná starenka v 30 ročnom kostýme, ktorá by síce chcela byť dôstojnou a elegantnou dámou - ale čo má robiť, keď jej pridelili taký úbohý dôchodok...
Skoro dva mesiace mi trvalo, kým som zvládla zapeklitý prípad falošného poistenia mojej dcérky Evičky v zdravotnej poisťovni UNION, ktorá žije paradoxne už štvrtý rok v Londýne. Verte alebo nie, ale podarilo sa mi to aj vďaka článku, ktorý som napísala pragmaticky a úplne otvorene, s uvedením všetkých inštitúcií a mien, ktorých sa tento prípad týkal. Lebo dovtedy sa so mnou málokto chcel na túto tému baviť.
EUROVÍZIA 2007 opäť bez nášho zástupcu... Sobota večer: čo budeme v TV pozerať? Rodinná rada sa väčšinovo zhodla: pesničkovú Eurovíziu. Upozornila som ostatných, že zo Slovenska tam zrejme nikto nebude, ale nechceli mi veriť. Veď Česi mali pred niekoľkými týždňami veľkolepý semifinálový program, v ktorom súťažilo o účasť v Helsinkách veľa sólistov i skupín. Skupina Kabát síce postúpila, ale v eurovíznom finále ostala pred dverami. Škoda, lebo pesnička to bola zaujímavá.
Ani neviem, koľkokrát ma v živote fyzicky okradli. Kuriózne mi raz odopli v pražskej električke z ruky hodinky, keď som sa držala stropovej tyče. Niekoľkokrát mi v mladosti vybrali peňaženku z kabelky, raz dokonca v Berlíne v deň odchodu z trojmesačného pobytu. V peňaženke som mala vtedy všetky peniaze, cestovné lístky a miestenky - s tými bol najväčší problém, lebo bola sezóna. O niečo neskôr mojim deťom občas šlohli v školskej šatni zimné topánky alebo vetrovku, takže museli ísť v zime domov v papučkách alebo vo svetríku... A už nehovorím, koľko bicyklov nám ukradli. Nepomohli žiadne alarmy - tak sme sa radšej vzdali tohto krásneho športu.
Dnes okolo obeda som cestovala električkou č. 1, vnútri mala tuším napísané číslo 7734. Nastúpila som do druhého vozňa pri Tescu - a hneď sa za mnou zatvorili dvere. V tej chvíli ma takmer zabil neuveriteľný smrad: zmes šťaniek, sračiek, zvratkov a hnusnej kontajnerovej špiny...
Tohoročná automobilová ralley prominentov Gumball ralley 3000 skončila nečakane predčasne. Pre informáciu, Gumball 3000 sú automobilové preteky prominentov, ktoré pred 8 rokmi založil bývalý model Maximilian Cooper a pozval na ne 50 svojich priateľov a známych. Podmienkou účasti na 3000 kilometrov dlhej trase, ktorá odštartovala v Londýne a na rovnakom mieste mala aj skončiť, bolo zaplatenie vstupného poplatku vo výške 28 tisíc libier. Zmyslom týchto pretekov bolo dostať sa čo najrýchlejšie na luxusných limuzínach cez rozličné krajiny Európy do cieľa. Našu krajinu tento rok prvý raz zastupoval Juraj Mác.
Nejeden slovenský vinár by vám k obsahu tohto bonmotu povedal viac. Ako napr. Janko Paták, ktorého pestovateľsko-vinársky raj sa rozprestiera asi tridsať kilometrov od Bratislavy a má zaujímavý prídomok: jediné horské vinohradníctvo na Slovensku. Neďaleko mestečka Modra sa darí starostlivo pestovanému viniču v takmer sedem hektárovom kráľovstve viníc, vďaka ktorému sa môže sústrediť na výrobu kvalitných odrodových a prívlastkových vín. Špecialitou mladého Jána sú okrem spomínaného moku aj vysokokvalitné ľadové a slamové vína. Každá etapa dorábania vína má svoj význam a pri jeho zrení ho treba sledovať s láskou a profesionálnym okom odborníka. U dobrých vinárov, medzi ktorých Janko Paták celkom určite patrí, sa ozaj nič nedeje bez príčiny.
Niekto píše, lebo na to má. Iný sa nemá s kým porozprávať. Ďalší to robí z pasie – a pri troške talentu aj celkom fajn. Často píšu ľudia názory na rozličné neduhy našej spoločnosti – a to je dobre. ... alebo chcú blogeri upozorniť, že je na tomto svete aj veľa krásy a zaujímavých tém. A niektorí ani nevidia, prečo píšu - iba zabíjajú takýmto spôsobom čas...
