Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Brusel odmieta financovať priehrady Tichý Potok a Slatinka z operačného programu Kvalita životného prostredia[1]. Navrhuje Ministerstvu životného prostredia prehodnotiť predložené projekty s orientáciou na mäkšie ekosystémové riešenia, ako súčasť zelenej infraštruktúry. Vlastne navrhuje to, čo minister životného prostredia Peter Žiga zastavil. Minister zastavil Program revitalizácie krajiny.
Prof. Mooyoung Han zo Seoul National University, Predseda pracovnej skupiny manažmentu dažďových vôd z International Water Association sa zastavil na Slovensku po prvý krát v súvislosti s kórejským vydaním Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk). Slovensko navštívil pred zasadnutím Asociácie v Španielsku, aby získal prehľad, čo sa v tejto problematike robí u nás. K nemu sa pripojil aj dr. Marco Schmidth z Technickej univerzity Berlín i Jan Pokorný, riaditeľ verejnoprospešnej organizácie ENKI z Čiech. Experti navštívili aj projekt protipovodňovej prevencie v Krásňanoch pri Žiline, ktorý bol súčasťou toľko kritizovaného Programu revitalizácie krajiny, aby sa presvedčili, ako fungujú opatrenia v praxi. Keďže pršalo, tak o to bola návšteva projektu zaujímavejšia.
Nadácia na podporu občianskych aktivít (NPOA) v spolupráci s renomovanými odborníkmi zo zahraničia, predstaviteľmi slovenských miest a MVO Ľudia a voda dnes pokračuje v sérii podujatí zameraných na vecnú diskusiu o možných spôsoboch adaptácie na klimatickú zmenu, konkrétne na úrovni miest. Tretím podujatím v poradí v tomto roku je odborný seminár s názvom "Kórejské a stredoeurópske pohľady na retenciu vody v mestskej a vidieckej krajine."
Momentálne vznikli ťažké záplavy v štyroch amerických štátoch (Indiana, Ohio, Kentucky a Tennessee). Meteorológovia to zadefinovali, že extrémne prívaly dažďa vznikli kombináciou teplého a vlhkého nízko položeného vzduchu z Mexického zálivu s chladnejším vzduchom vo vyšších nadmorských výškach. Dodávam, že na rozhraní týchto dvoch tlakových frontov vznikol hustý dažďový mrak, ktorý priniesol do oblasti intenzívne dažde. Človek si povie: "Nič sa nedá robiť, je to príroda a prírodným živlom sa človek musí podriadiť". Aj preto včerajší halloweenový sviatok v spomínaných štátoch zrušili. Toto však nie je dôležité. Oveľa dôležitejšie je porozumieť tomu, čo sa to v atmosfére vlastne deje a či takéto prejavy počasia sú ovplyvnené, resp. neovplyvnené človekom. Ak áno, čo človek môže urobiť. Teritórium USA spomínanými je prejavmi extrémneho počasia často atakované. Na ich príklade sa pokúsim vysvetliť prečo k takýmto prejavom počasia dochádza a tiež aj to, ako sa dá tomu predchádzať.
Rozvojom Modrej ekonomiky, ktorú rozvíja profesor Gunter Pauli[1] je to možné dosiahnuť pozitívnu zmenu. Prejsť od živorenia k prosperite. Profesor Gunter Pauli tvrdí, že prostredníctvom 100 inovácií za 10 rokov je možné vytvoriť celosvetovo 100 miliónov pracovných príležitostí, ktoré spoločnosť posunú z nedostatku k hojnosti, zo sféry biedy a konfliktov do sféry prosperity a tolerancie.V Košickom kraji žije 0,01% celosvetovej populácie, čo je takmer 700.000 ľudí. Tí budú spokojne žiť a nie živoriť, ak sa plošne zvýši zamestnanosť minimálne o 7.000 ľudí.
Minister životného prostredia verejnosti zvestoval, že tzv. projekt „hrádzky" skončil. Dôvod? Údajne ide o nesystémové opatrenie. A to napriek tomu, že „hrádzky" zadržiavajú dažďovú vodu v krajine. Minister považuje za systémové opatrenie pokračovanie v regulácii tokov a budovaní ochranných hrádzí. Takéto tvrdenie nie je hodné človeka vo funkcii ministra životného prostredia.
Včera som mal diskusiu s priateľmi zo Sydney. Veľmi sa trápia. Sydney atakujú požiare a ich predseda vlády hasí ohne spolu s požiarnikmi. Proste predseda vlády sa stal požiarnikom. Len tak mimochodom som im nadhodil otázku, z ktorej boli dosť zaskočení: „...prečo sa predseda vlády nestal vodníkom ešte predtým, ako bol nútený stať sa požiarnikom...?"
Včera sa skončila v Levoči konferencia „Obnova krajiny a aktuálne príležitostí pre vidiek a mestá"[1], ktoré zorganizovalo Centrum pre rozvoj verejnej správy, Nadácia pre podporu občianskych aktivít a MVO Ľudia a voda. Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 100 ľudí zo samospráv, podnikateľských subjektov, občianskych združení i akademickej obce.
Horná Nitra patrí k útlmovým regiónom hospodárskeho úpadku kvôli baníctvu, vysokou mierou nezamestnanosti a bez jasne zadefinovanej perspektívy rozvoja. Región má unikátne skvosty. Okrem Bojnického zámku sú to napr. termálne vody. Zdrojom konfliktu o termálne vody je pestovanie paradajok v skleníkoch ohrievaných termálnou vodou a dostatok vody pre kúpele. Tento konflikt sa znásobuje, keď výdatnosť termálnych vôd dlhodobo klesá. Za posledných niekoľko desaťročí výdatnosť prameňov poklesla o viac ako 30%. Z hľadiska perspektívy to nie je dobrá správa pre investovanie do kúpeľníctva a do budovania ďalších termálnou vodou ohrievaných skleníkov.
Za štvrťstoročie som nečítal pravdivejšiu reportáž o vplyve strategických rozhodnutí štátu na úpadok. Dnes sa to stalo. Karol Sudor vo svojej reportáži „Hladová dolina, na ktorú sa vykašľali Boh aj papaláši"[1] odhalil viacero súvislostí zneužívania dobroty a naivnosti ľudí z regiónov pre svoje záujmy. Odporúčam reportáž prečítať a hlboko sa nad tým zamyslieť. Ja sa sústredím len na tú časť, ktorá sa týka vplyvu postavenej priehrady na úpadok. 40 percentá nezamestnanosť, rozbité cesty, beznádej, skepsa, alkohol, odchod rodičov detí do zahraničia. Tak ako teraz vodohospodári sľubujú prosperitu minimálne regiónom, kde chcú postaviť priehrady, sľubovali aj pred povolením výstavby priehrady Málinec.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky hľadáme model múdreho vládnutia. V spleti dedičných nánosov, historických hriechov i zlých politických rozhodnutí blúdime a hľadáme sami seba. Minulá noc ukázala niečo, na Slovenské pomery nevídané. Vecná argumentácia, nadhľad, cit pre realitu v diskusiách prinieslo nový prvok do politického života na Slovensku. Kuriózne na tom je, že to umožnil Fico. Možno svojou pýchou, či politickou nezrelosťou, otvoril dvere novým mladým politikom, aby ich verejnosť lepšie spoznala.
Slovensko sa chváli, že patrí ku krajinám s najväčším percentuálnym podielom lesov. Je to fajn. Ale ako je možné, že na Slovenskú máme častejšie a extrémnejšie povodne i častejšie suchá? Poľnohospodári dvíhajú varovný prst, že sucho v tomto roku bude horšie ako v roku 1947. Navyše, ak nastane nejaký dážď, tak taký intenzívny, že je z neho okamžite lokálna povodeň. Bežne zvykneme hovoriť, že les priťahuje dážď. Aj to je zrejme rokmi odskúšaná pravda. Niekde je však zrada, o ktorej treba otvorene a samozrejme nahlas diskutovať, hádať sa i prieť, aby sme sa konečne dopracovali aspoň trochu k objektívnej pravde.
Prečo neprší? Nuž jednoducho preto, lebo krajina je vysušená a málo vody sa z nej vyparí. Tým je menej vody v atmosfére i menej mrakov na oblohe. Keď je menej mrakov, nemá sa čo kondenzovať. V ére bezdrôtových technológií akosi máme problém pochopiť, že dážď sa môže zrodiť iba vtedy, keď sa do neba niečo vyparí.
Prírodné dedičstvo všetkých krajín je postavené na ochrane vzácnych krajinných útvaroch, kde je najvyšší stupeň ochrany. Do najvyššieho stupňa ochrany prírody patria prírodné rezervácie, národné parky i chránené krajinné oblasti. Tieto teritóriá sú zároveň aj lákadlom pre turistov spoznávať krásy prírody i dobíjať vlastné baterky. Preto nevyhnutnou súčasťou teritórií ochrany prírody sú cesty, cestičky, chodníky i chodníčky, po ktorých dopravné prostriedky i ľudia sa smú pohybovať a bez ktorých tento typ prírodného prostredia nemôže byť.
Možno práve zlé prognózy vplyvných ľudí naštartovali expanziu inovatívnych riešení, ktoré uľahčujú život ľudí v súčasnosti. Ktovie. V každom prípade stojí za pozornosť oprášiť zlé prognózy. Možno nás to zmotivuje k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojou nedokonalosťou v ére bezdrôtových technológií. Tu je ponuka niekoľkých zlých prognóz.
Ak voda sama osebe predstavuje finančnú hodnotu a zhodnocuje pôdu, potom akékoľvek zbavovanie sa vody znehodnocuje pôdu, degraduje ju a prináša finančné straty. Stačí sa pozrieť na juh Európy a pochopíme, že tam, kde je vysušená krajina dochádza k ekonomickému, sociálnemu, kultúrnemu i ekologickému úpadku. Ak pocestujeme ešte ďalej na juh do Afriky, pochopíme že s nedostatkom vody v krajine rastie chudoba, hlad, agresivita i úplný rozvrat krajiny.
Doterajší vzťah človeka k vode je postavený na súbore riadenia vzájomne izolovaných politík a rôznorodých osobných postojov a vzťahov. Od výroby a dodávku vody pre ľudí, poľnohospodárstvo i priemysel, cez vypúšťanie a čistenie znehodnotenej vody až po ochranu a obnovu vody vo vodných útvaroch sa človek dopúšťa systémovej chyby. Tou systémovou chybou je princíp jednorazového použitia vody z malých vodných cyklov a jej vypúšťanie do veľkých vodných cyklov. Preto vyprázdňovanie malého vodného cyklu nedokáže zabezpečovať krytie potrieb vody pre stále rastúcu populáciu planéty Zem.
Voda v krajine je termoregulátor. Ak je jej viac, krajina sa pomalšie ohrieva i ochladzuje. V minulom storočí sme dažďovú vodu považovali za odpad. Rigolovali sme ju ako sa len dalo. Báli sme sa jej. Krajina začala postupne vysýchať i prehrievať sa. Teraz potrebujeme sa mobilizovať, aby bolo v krajne viac vody pre ľudí, potraviny, prírodu i klímu. Budeme jej mať vtedy viac, ak každý z nás pochopí, že je nevyhnutné pri akomkoľvek využívaní zemského povrchu hospodárne nakladať s dažďovou vodou. Za ochranu a dobrý stav vody v krajine sme zodpovední všetci. Nie len vodohospodári. Úradník vo verejnej správe, podnikateľ, odborník či občiansky aktivista môže prispieť k obnove toho, čo sme stratili a ktorého začína byť nedostatok. Prečo? Lebo zajtra už môže byť neskoro. V tomto príspevku sa venujem mobilizácii podnikateľských subjektov za to, aby bolo viac vody v krajine, aby podnikateľské subjekty inovovali, rozvíjali nové technológie, ktoré prispejú k ich podnikateľským ambíciám a zároveň prispejú k ozdravovaniu klímy, čo v preklade znamená znižovanie extrémov v počasí.
Voda v krajine je termoregulátor. Ak je jej viac, krajina sa pomalšie ohrieva i ochladzuje. V minulom storočí sme dažďovú vodu považovali za odpad. Rigolovali sme ju ako sa len dalo. Báli sme sa jej. Krajina začala postupne vysýchať i prehrievať sa. Teraz potrebujeme sa mobilizovať, aby bolo v krajne viac vody pre ľudí, potraviny, prírodu i klímu. Budeme jej mať vtedy viac, ak každý z nás pochopí, že je nevyhnutné pri akomkoľvek využívaní zemského povrchu hospodárne nakladať s dažďovou vodou. Za ochranu a dobrý stav vody v krajine sme zodpovední všetci. Nie len vodohospodári. Úradník vo verejnej správe, podnikateľ, odborník či občiansky aktivista môže prispieť k obnove toho, čo sme stratili a ktorého začína byť nedostatok. Prečo? Lebo zajtra už môže byť neskoro. V tomto príspevku sa venujem mobilizácii občianskeho sektoru za to, aby bolo viac vody v krajine, aby samotní občania prispievali k znižovaniu extrémov v počasí.
Ak si uvedomíme, že svojím doterajším pôsobením v krajine sme urýchľovali odtok dažďových vôd z krajiny a tým sme naštartovali proces extrémov v počasí, mali by sme byť pripravení realizovať opatrenia na ich zníženie. Jadro praktického riešenia zníženia extrémov v počasí je dôsledná realizácia plošných opatrení na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú povrchovému odtoku dažďovej vody z krajiny a zlepšujú vodnú bilanciu územia. Opatrenia sú totožné s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa na mieste, aby sa obmedzilo spájanie kvapiek dažďa do nekontrolovateľného povodňového prúdu. Sú to jednoduché opatrenia v teréne, ktoré sa podobajú procesom krajinného plánovania a modelovania krajiny. Ak sa nám podarí zrealizovať na Slovensku zvýšenie plošného jednorazového cyklického zádržania dažďovej vody o objeme cca 250 mil. m3, potom je predpoklad prinavrátenia stavu vody, biodiverzity, potravinovej bezpečnosti a klímy v krajine na úroveń cca 60-tých rokov minulého storočia.
