Články od Michal Kravčík

Michal Kravčík

Mobilizovanie verejných inštitúcií za zníženie extrémov v počasí

Doterajší vzťah človeka k vode je postavený na súbore riadenia vzájomne izolovaných politík a rôznorodých osobných postojov a vzťahov. Od výroby a dodávku vody pre ľudí, poľnohospodárstvo i priemysel, cez vypúšťanie a čistenie znehodnotenej vody až po ochranu a obnovu vody vo vodných útvaroch sa človek dopúšťa systémovej chyby. Tou systémovou chybou je princíp jednorazového použitia vody z malých vodných cyklov a jej vypúšťanie do veľkých vodných cyklov. Preto vyprázdňovanie malého vodného cyklu nedokáže zabezpečovať krytie potrieb vody pre stále rastúcu populáciu planéty Zem.

14. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 405x
6

Michal Kravčík

Mobilizácia hospodárskeho sektora na zníženie extrémov v počasí

Voda v krajine je termoregulátor. Ak je jej viac, krajina sa pomalšie ohrieva i ochladzuje. V minulom storočí sme dažďovú vodu považovali za odpad. Rigolovali sme ju ako sa len dalo. Báli sme sa jej. Krajina začala postupne vysýchať i prehrievať sa. Teraz potrebujeme sa mobilizovať, aby bolo v krajne viac vody pre ľudí, potraviny, prírodu i klímu. Budeme jej mať vtedy viac, ak každý z nás pochopí, že je nevyhnutné pri akomkoľvek využívaní zemského povrchu hospodárne nakladať s dažďovou vodou. Za ochranu a dobrý stav vody v krajine sme zodpovední všetci. Nie len vodohospodári. Úradník vo verejnej správe, podnikateľ, odborník či občiansky aktivista môže prispieť k obnove toho, čo sme stratili a ktorého začína byť nedostatok. Prečo? Lebo zajtra už môže byť neskoro. V tomto príspevku sa venujem mobilizácii podnikateľských subjektov za to, aby bolo viac vody v krajine, aby podnikateľské subjekty inovovali, rozvíjali nové technológie, ktoré prispejú k ich podnikateľským ambíciám a zároveň prispejú k ozdravovaniu klímy, čo v preklade znamená znižovanie extrémov v počasí.

13. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 512x
27

Michal Kravčík

Mobilizovanie občianskeho sektoru za znižovanie extrémov v počasí

Voda v krajine je termoregulátor. Ak je jej viac, krajina sa pomalšie ohrieva i ochladzuje. V minulom storočí sme dažďovú vodu považovali za odpad. Rigolovali sme ju ako sa len dalo. Báli sme sa jej. Krajina začala postupne vysýchať i prehrievať sa. Teraz potrebujeme sa mobilizovať, aby bolo v krajne viac vody pre ľudí, potraviny, prírodu i klímu. Budeme jej mať vtedy viac, ak každý z nás pochopí, že je nevyhnutné pri akomkoľvek využívaní zemského povrchu hospodárne nakladať s dažďovou vodou. Za ochranu a dobrý stav vody v krajine sme zodpovední všetci. Nie len vodohospodári. Úradník vo verejnej správe, podnikateľ, odborník či občiansky aktivista môže prispieť k obnove toho, čo sme stratili a ktorého začína byť nedostatok. Prečo? Lebo zajtra už môže byť neskoro. V tomto príspevku sa venujem mobilizácii občianskeho sektoru za to, aby bolo viac vody v krajine, aby samotní občania prispievali k znižovaniu extrémov v počasí.

12. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 549x
12

Michal Kravčík

Ako môže každý z nás prispieť k zníženiu extrémov v počasí

Ak si uvedomíme, že svojím doterajším pôsobením v krajine sme urýchľovali odtok dažďových vôd z krajiny a tým sme naštartovali proces extrémov v počasí, mali by sme byť pripravení realizovať opatrenia na ich zníženie. Jadro praktického riešenia zníženia extrémov v počasí je dôsledná realizácia plošných opatrení na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú povrchovému odtoku dažďovej vody z krajiny a zlepšujú vodnú bilanciu územia. Opatrenia sú totožné s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa na mieste, aby sa obmedzilo spájanie kvapiek dažďa do nekontrolovateľného povodňového prúdu. Sú to jednoduché opatrenia v teréne, ktoré sa podobajú procesom krajinného plánovania a modelovania krajiny. Ak sa nám podarí zrealizovať na Slovensku zvýšenie plošného jednorazového cyklického zádržania dažďovej vody o objeme cca 250 mil. m3, potom je predpoklad prinavrátenia stavu vody, biodiverzity, potravinovej bezpečnosti a klímy v krajine na úroveń cca 60-tých rokov minulého storočia.

10. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 279x
36

Michal Kravčík

Tak sme si prikúrili a teraz sme zaskočení, že máme horúco

V piesni O rodnej zemi sa spieva, že najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem. Naša rodná zem, z podstaty ktorej žijeme, však prežíva neľahké časy. Momentálne extrémne horúčavy obnažujú podstatu našho správania k našej rodnej zemi pri obstarávaní potrieb pre náš stôl. Robíme po nej jazvy, rany, cez ktoré krajina krváca. Táto kultúra, ktorej sa akosi nevieme zbaviť už niekoľko desaťročí, nám predkladá účet v podobe extrémnych povodní, súch, horúčav i ďalších živelných pohrôm. K rodnej zemi sa správame ako barbari, ktorí sa dostali do rajskej záhrady a po naplnení žalúdkov nechajú po sebe spúšť a idú vyplieniť ďalšiu rajskú záhradu.

9. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 509x
45

Michal Kravčík

Prečo z roka na rok zažívame extrémnejšie teploty

Súčasné horúce počasie nás núti hľadať odpoveď, prečo je počasie viac extrémnejšie a nie len preto, že to tak je. Tak sa poďme pozrieť na to, ako to definuje Nová vodná paradigma (www.vodnaparadigma.org)

6. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 859x
37

Michal Kravčík

Čo znamená kúsok vody v horúcom počasí

Kysučania zvolali na 1. augusta obhliadku účinnosti vodozádržných hrádzí v lesoch Kysúc, ktoré sa realizovali v rámci Programu revitalizácie krajiny v roku 2011. Ambíciou Kysučanov bolo zhodnotiť prínos týchto opatrení pre obce a les, a taktiež schopnosť objektov zadržiavať vodu. Prehliadka sa začala v obci Oščadnica, pokračovala v Lodne a skončila v Snežnici. Pri prehliadke prezradili, čo bolo cieľom obhliadky. „Chceme apelovať na objektívne posúdenie po dvoch rokoch účinnosti", svorne konštatovali starostovia. Obhliadky sa zúčastnili zástupcovia štátnych organizácií rezortu pôdohospodárstva i životného prostredia, starostovia, podnikateľské subjekty, občianske združenia i nadácie. Nechýbali ani média. V momentálne horúcom období bolo príjemne sa pohybovať v blízkosti vodného, či zvlhčeného prostredia, ktoré vodozádržné opatrenia vytvorili. Pozývam aspoň na krátku potulku po vodozádržných opatreniach a tak jemne si pripomenúť, ako je dobré mať kúsok vody v chotári keď je horúco.

2. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 713x
35

Michal Kravčík

Extrémne horúčavy si vyrábame sami. Tak ako povodne.

Na Slovensku každoročne pribudne viac ako 500 ha nových zapečatených plôch zemského povrchu, z ktorého je dažďová voda odkanalizovaná do najbližšieho jarku. Následne bez zábran odteká do Čierneho a Baltického mora. Prírastky urbanizácie aj na Slovensku prebiehajú kontinuálne od čias priemyselnej revolúcie, no najintenzívnejšie po 2. svetovej vojne .Celková zurbanizovaná plocha Slovenska presahuje viac ako 2000 km2.

28. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 010x
93

Michal Kravčík

Roztopený ľad na Severnom póle a extrémne horúčavy na Slovensku

Najnovšie sexi správy, že globálne otepľovanie je realitou „potvrdili" vedecké kamery, ktoré zosnímali vytváranie jazera z roztápajúceho ľadu na Severnom póle. Pre klimaalarmistov je to janá správa, že príčinou je vplyv človeka na zvyšovanie skleníkových plynov v atmosfére. Také isté vysvetlenie iste budú mať aj na extrémne horúčavy, ktoré nás čakajú v najbližších dňoch. Mne takéto vysvetlenie nestačí a dokonca si nemyslím, že to aj verejnosti stačí. Neviem či vy, ale ja som zaregistroval oveľa intenzívnejšie Slnko, v porovnaní s minulosťou. Intenzívnejšie Slnko nie preto, že by erupcie na Slnku spôsobovali prílev vyššej intenzity slnečného žiarenia, ale preto, že sa rozpadáva atmosféra, ktorá nás chráni pre slnečným žiarením.

27. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 884x
34

Michal Kravčík

Lajčákova (nekvalifikovaná) diplomacia

K napísaniu tohto blogu ma inšpiroval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák svojím blogom „Kaníkova (nekvalifikovaná) kampaň". Prečo? Lebo pán minister dostal príležitosť ponúknuť skúsenosť zo Slovenska pri presadzovaní novej cesty európskej diplomacie a nevyužil ju. Miroslav Lajčák bol osobne informovaný, že na Slovensku sa zrodil koncept novej vodnej politiky, ktorú hravo mohol ponúknuť svojim európskym kolegom pri budovaní architektúry bezpečnejšej Európy i sveta prostredníctvom vody. A nevyužil to.

24. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 672x
7

Michal Kravčík

Pýcha a pád Európy

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie v pondelok 22. júla v Bruseli zvestovali svetu, že prístup k vode v budúcom desaťročí môže ohroziť stabilitu v mnohých častiach sveta. Ministri zdôraznili potenciál rozvoja „vodnej diplomacie" a potrebu rozvoja spolupráce, ktorá vzišla zo skúseností v krajinách EÚ. Toľko suchá správa z Bruselu, uverejnená na EuroActive.

23. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 964x
28

Michal Kravčík

Ako obnovovať požiarom, vetrom či lykožrútom poškodené lesy

Celosvetovo to majú lesy nahnuté. Sú významne poškodené a podliehajú extrémom v počasí. Prívalovým dažďom, veterným smrštiam či dlhotrvajúcim suchom, ktoré sú zdrojom častých nekontrolovateľných požiarov i lykožrútových kalamít. Pohľad na zničený les je ozaj žalostný a nechávať ho na samovývoj asi nie je dôstojné pre človeka. Keď som naposledy videl holé kopce v Black Hills (stredozápad USA - Južná Dakota), ktoré pred 9-timi rokmi (2003) postihli rozsiahle požiare, bolo mi úzko. Lesy sa nevedia spamätať. Spomenul som si na realizáciu projektu Vodný les Slovenskej sporiteľne, ktorý realizovalo združenie Ľudia a voda vo Vysokých Tatrách po veternej kalamite v roku 2004. Možno to našim priateľom za veľkou mlákou ponúkne inšpiráciu, ako obnovovať zhorený les i ako posilniť prevenciu pred vznikom ďalších požiarov, ktorých je čím ďalej tým viac, nie len v USA, ale aj v Austrálii, Ázii i v Európe. Ešte pred niekoľkými rokmi bolo nemysliteľné, aby na Britských ostrovoch horel les kvôli suchu. Dnes je to realita. Nie len v Taliansku, či Grécku, alebo Španielsku, ale už aj na daždivých britských ostrovoch vznikajú požiare v preschnutých lesoch.

22. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 729x
6

Michal Kravčík

Ako napĺňať prázdnu štátnu kasu vodou

Hor sa milí štátni úradníci do šetrenia vody a napĺňaní prázdnej štátnej kasy. Neleňošte, ale pracujte na prosperite štátu. Minister životného prostredia sa vám zavďačí. Bude môcť nespláchnutú pitnú vodu na toaletách vo verejných budovách predať do sveta. Veď zástupy smädných ľudí pred bránami Slovenska čakajú na našu vodu. Ako to urobiť? Nuž jednoducho. Splachovať toalety vo verejných budovách dažďovou a nie pitnou vodou!

22. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 878x
23

Michal Kravčík

Water as a possible major foreign-political problem of the future

UN Secretary General Boutros Boutros-Ghali predicted that the wars of the 21st century will be wars over water. The topic of this meeting reflects this sentiment. Carl von Clausewitz, Prussian military theorist, said that "War is the continuation of Politik by other means." "Politik" in German original is translated to English either as "politics" or "policy" which are terms with a bit different meanings. In the first case wars over water will happen if our political efforts to moderate relations between competing countries fail. In the second case wars over water will happen if our policies to secure sufficient amount of water for everybody fail. Prevention is preferable to crises management, so let us speak about water policy, not politics.

22. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 214x
1

Michal Kravčík

Urbanizácia prispela k stúpnutiu hladín oceánov. Asi o 6 cm!

Na planéte Zem každoročne pribudne viac ako 54 000 km zemského povrchu, ktoré človek zastrešil, zaasfaltoval, zurbanizoval a z týchto plôch odkanalizoval dažďovú vodu do najbližšieho jarku, aby voda nerušene a podľa možnosti čo najrýchlejšie odtiekla do morí a oceánov. Prírastky urbanizácie prebiehajú kontinuálne od čias priemyselnej revolúcie.

20. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 749x
24

Michal Kravčík

Globálnu klimatickú zmenu je možné vyriešiť do roku 2020

Nedostatok vody v pôde, na povrchu a v rastlinách spôsobuje, že obrovské toky slnečnej energie sa menia na citeľné teplo. Tým sa prízemné vrstvy atmosféry čoraz viac prehrievajú. Lokálne pretváranie a vysušovanie plôch, obývaných a využívaných človekom, sa menia na globálne procesy, ktorý označujeme ako globálna klimatická zmena. Globálna klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou teda spočíva v odvodnení územia. Následný rast tepelných rozdielov medzi poškodzovanou a „chránenou" krajinou spúšťa mechanizmy rastu extrémov klímy. Sprievodnými javmi rozpadu malého vodného cyklu sú narastajúce extrémy v počasí, ako sú extrémne prívalové dažde, dlhodobé suchá, tornáda, hurikány, postupný pokles zásob vodných zdrojov, častejšie povodne, predlžovanie období sucha a prehlbovanie nedostatku vody v území.

19. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 441x
49

Michal Kravčík

Vedome či nevedome klameme o príčine klimatickej zmeny?

Je zarážajúce, že kým vedecké publikácie a konferencie zdôrazňujú dopady globálneho otepľovania na obeh vody v prírode, takmer úplne mlčia o vplyve vodného cyklu na klimatické zmeny. Fascinácia CO2 je taká veľká, že dominuje aj tomu relatívne malému počtu vedeckých článkov, ktoré sa zaoberajú vzťahom vegetácia - klíma.

14. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 757x
15

Michal Kravčík

Ako odstrániť smutné prvenstvá Prešovského kraja

Prešovský región ma 5 smutných prvenstiev. V porovnaní s ostatnými krajmi je tu najvyššia nezamestnanosť, najvyššia chorobnosť obyvateľstva, najhoršia kvalita vody, najčastejšie povodne a najvyššia cena vody. Chorobnosť súvisí s biedou, nezamestnanosťou a kvalitou vody. Cena vody zas súvisí s nedostatkom kvalitných vodných zdrojov a investíciami do vodného hospodárstva. A povodne? Nuž tie súvisia s poškodením krajiny a zanedbanou starostlivosťou o krajinu.

12. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 127x
14

Michal Kravčík

Aj Košičania i Bratislavčania prispievajú k stúpaniu hladín oceánov

V minulosti, keď vodný cyklus ešte nebol známy, si ľudia kládli otázku, ako je možné, že hladiny morí a oceánov nestúpajú, hoci do nich neustále prúdia všetky rieky sveta. V dnešných časoch, keď vodný cyklus poznáme a hydrologické merania ukazujú, že hladiny morí a oceánov stúpajú, akoby nikoho ani nenapadlo, že príčinou tohto javu môžu byť aj vody riek, ktoré do nich prúdia.

11. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 790x
7

Michal Kravčík

Chráň si svoje klimatizačné zariadenie

V letných horúčavách si radšej posedíme v prostredí stromov, ako priamo na úpeku Slnka. Je to preto, lebo strom vytvára nie len príjemný tieň, ale zároveň aj príjemný chládok. Preto teplota v prostredí stromu môže byť aj o 10 stupňov nižšia, tak ako je to zdokumentované termovíznou kamerou na obrázku. Prečo to tak je? Nuž jednoducho preto, lebo strom pumpuje vodu do atmosféry a to je vlastne klimatizačné zariadenie. Je nehlučné, využíva len slnečnú energiu a navyše pohlcuje prach.

9. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 344x
9

Michal Kravčík

Zoznam článkov blogera