Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Samá jama na cestách. Opakujúci sa príbeh našich ciest vždy po mrazivej zime. Dá zabrať nie jednému skúsenému vodičovi, ak si nechce rozbiť auto. Akosi našim expertom na budovanie ciest nedošlo, čo je hlavnou diagnózou stále sa opakujúceho vytvárania dier a jám na cestách. Chcem upozorniť na doteraz u nás nevnímanú príčinu vytvárania rozsiahlych kolónií výtlkov a jám na cestách.
Minister hospodárstva nechce podporovať dotované elektrárne, lebo brzdia ekonomiku. Minister životného prostredia navrhuje do balíka ekonomického rastu protipovodňové opatrenia. Analytik Goliáš upozorňuje, že rast ekonomiky nemôže byť zabezpečovaný zadlžovaním krajiny investovaním do protipovodňových opatrení. Nevedno, čo si minister životného prostredia i analytik pod protipovodňovými opatreniami predstavujú. Možno kanalizovanie vodných tokov. To je však v rozpore s princípmi prorastového zeleného rastu.
V slovenskej verejnosti prevláda názor, že pre rieky sú oveľa dôležitejšie priehrady, ako voda v krajine. Je to hlboký omyl. Stačí vyrúbať lesy a nadmerne využívať poľnohospodársku pôdu, potoky a rieky vyschnú. Dôjde k poklesu zrážok. Príbeh indického štátu Maharasthra, hovorí presne o tom. Ani viac ako 300 vybudovaných priehrad v povodiach riek nezabránilo vyschnutiu vodných tokov a ubúdaniu dažďa. Prečo? Nuž preto, lebo bodové priehrady nedokážu kompenzovať poklesu hladín podzemných vôd, vyschnutiu prameňov, potokov i riek, celoplošným poškodením lesopoľnohospodárskej krajiny. Ponúkam smutný pohľad na vyschnuté potoky a rieky v Maharasthre, aby sme si uvedomili, čo sa stane s našimi potokmi a riekami, ak nezrevitalizujeme poškodenú krajinu.
Povodie Darewadi v indickom štáte Maharasthra trpí nedostatkom zrážok (450 mm ročne). Najnižší zrážkový úhrn v povodí bol zaznamenaný v roku 1972, kedy zrážky sotva dosiahli 70 mm. Čo tomu predchádzalo? Odlesnenie a nesprávne hospodárenie na poľnohospodárskej pôde postupne premenilo krajinu na polopúšť. Potoky vyschli, dažde sa takmer vytratili. Poľnohospodárstvo pre nedostatok dažďov s ťažkosťami dokázalo uživiť miestnych ľudí. Obyvateľstvo odchádzalo do miest.
Pokračujeme v prezentácii výsledkov dotazníka ohľadom Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010-2012. Starostovia obcí zapojených do programu odpovedali na otázky, ktoré vyjadrovali argumenty zástancov i odporcov projektu. V čase písania tohto príspevku sa organizátorom prieskumu z Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA) vrátilo vyplnených viac ako 200 zo 488 zaslaných dotazníkov. Príspevok bol publikovaný v Obecných novinách 26. februára 2013. S láskavým dovolením redakcie novín, ponúkam príspevok aj čitateľom môjho blogu.
V polovici januára v hlavnom meste Indie dosahovali teploty sotva 3 stupne. Je to najnižšia nameraná teplota v meste za históriu sledovania. Pred začiatkom monzúnov v máji sa teploty v Dillí šplhajú až k 45 stupňovej hranici. V rozpálenom meste, v ktorom žije 18 mil. ľudí, je neznesiteľná horúčava, ktorá traumatizuje celé mesto. Všetci s nádejou čakajú na monzúnové dažde, aby ich ochladili. Ak monzúnové dažde v meniacej sa klíme neprichádzajú, trauma sa predlžuje. Preto sa Indická vláda zaoberá výskumom Inštitútu energie a prírodných zdrojov, ktorý tvrdí, že megamestá, ako sú Dillí či Mumbai, sa stali mestské tepelné ostrovy so značne rozličným podnebím, ako majú vidiecke oblasti, kôli nekontrolovanej urbanizácii.
Reči o tom, že voda je život mi pripadajú ako mlátenie prázdnej slamy. Skutočný vzťah k vode začíname mať až vtedy, keď nás zabíja jej nedostatok alebo prebytok. Suchom z nedostatku a povodňami z prebytku vody, nám príroda signalizuje, že je v kŕčoch, po ktorom nasleduje pád. Pyšné kultúry zväčša vymreli skôr než sa im podarilo rozpoznať príčina pádu, z ktorého nebolo návratu. Tým ľuďom, ktorým sa podarilo zachrániť holý život pred suchom, paradoxne robia tú istú chybu v nových „rajoch". Príkladov z histórie je ako maku. Aj naša pýcha presahuje realitu nášho úpadku. K pokore a ku skutočnej hodnote vody sa skôr dopracujú tí, ktorí už nemôžu hlbšie klesnúť. A o tom je úspešný príbeh Indickej mimovládnej organizácie WOTR (Watershed Organisation Trust), ktorá pomáha stovkám najchudobnejším komunitám vo vysušených povodiach Indie dostávať sa z biedy. Robia to prostredníctvom zadržiavania dažďovej vody vo vysušených častiach krajiny, aby pôda obnovila svoju plodnosť.
Pokračujeme v prezentácii výsledkov dotazníka ohľadom Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010-2012. Starostovia obcí zapojených do program odpovedali na otázky, ktoré vyjadrovali argumenty zástancov i odporcov projektu. V čase písania tohto príspevku sa organizátorom prieskumu z Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA) vrátilo vyplnených 201 zo 488 zaslaných dotazníkov (41%). Publikované s láskavým dovolením Obecných novín.
Som účastníkom unikátneho vzdelávacieho projektu „Adaptácie na klimatickú zmenu v povodí Dereware" v Indickom štáte Maharashtra. Pred 20. rokmi švajčiarsky misionár Hermann Bacher spolu s aktivistami a dobrovoľníkmi v povodí vyschnutej riečky Dereware naštartoval projekty obnovy poškodenej krajiny, ktorú sami Indovia po získaní nezávislosti zdevastovali nekontrolovaným výrubom lesov a nadmerným spásaním pastvísk. Po získaní nezávislosti vysušili krajinu natoľko, že kto mal nohy, z tejto oblasti zutekal. Skúsenosti z povodia Dereware sa už preniesli do štyroch ďalších indických štátov a realizujú sa na ploche takmer milión hektárov.
Pred mesiacom som mal možnosť stráviť istý čas v Slovenskej Volovej v údolí riečky Ondávka pri Humennom. V katastri obce sa odohrala dráma, ktorej stopy vedú do čias kolektivizácie poľnohospodárskej krajiny. Hlboké rokliny pod poľnohospodárskou krajinou priam vyrážajú dych. Na prvý pohľad by človek aj uveril, že tieto erózne rokliny pochádzajú z dávnych čias. Podrobnejším preskúmaním terénu a vegetácie dospejeme k poznaniu, že je to z čias budovania svetlých zajtrajškov.
Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010-2012, ktorý si mnohí ľudia pamätajú skôr ako program budovania hrádzok či program zadržiavania vody v krajine, vyvolal vášnivé diskusie jeho zástancov a odporcov. Nadácia na podporu občianskych aktivít (NPOA) zostavila v súvislosti s daným programom dotazník obsahujúci 30 otázok, ktoré odrážajú postoje oboch strán sporu. Výsledky výskumu začali zverejňovať Obecné noviny a s ich láskavým dovolením ponúkam výsledky výskumu aj čitateľom môjho blogu.
V sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu sa súčasný minister vnútra nechal počuť, že za vlády Ivety Radičovej sa v roku 2011 z eurofondov čerpala nula. Je síce pravdou, že politici majú kratšiu pamäť ako my obyčajní ľudia, ale počuť takéto tvrdenie z úst politika je neférové.
Naši najstarší si nie raz zaspomínajú, že ľudia za ich mladosti síce boli chudobní, ale šťastní. Pravdepodobne aj preto, že celý život pracovali na pôde. Nový vedecký objav Chrisa Lowriho z Coloradskej Univerzity hovorí práve o tom. Práca s pôdou človeka upokojuje a má pozitívny účinok na jeho psychickú kondíciu (http://tech.sme.sk/c/6687674/vedecky-stlpcek-praca-s-podou-znizuje-stres.html).
Refrén Riša Müllera z pesničky Rieka v názve príspevku sa iste hodí k tomu, čo sa urodilo v obci Brehy pri Žarnovici v projekte revitalizácie krajiny. Rišo Müller v pesničke tiež spieva "prečo sme tak sprostí, že pálime mosty". Aj z toho dôvodu Juraj Tencer, starosta obce Brehy mi poskytol fotografie zo zrealizovaných protipovodňových opatrení, aby obnovil spálené mosty.
Zdá sa mi, že pri pretrvávajúcej neschopnosti opozície, sa v našej štátostrane mobilizujú sily, ktoré doslova bojujú proti programu, s ktorým strana Smer-SD získala v parlamente dôveru pre svoju vládu v aktuálnom volebnom období.
Prečo je potrebné meniť nazeranie na dažďovú vodu? Z viacerých dôvodov. Hlavným dôvodom je, že vplyvom výstavby a pečatenia zemského povrchu - napríklad rodinným domom - ubúda voda z malých vodných cyklov. Zo štandardného rodinného domu so 100 m2 zastrešených plôch a 100 m2 spevnených plôch ročne odkanalizujeme minimálne 100 m3 dažďových vôd. Ak bol tento dom postavený pred 50. rokmi, odkanalizovali sme už 5 tisíc m3 tej vody, ktorá v minulosti recyklovala v malých vodných cykloch. Pred výstavbou rodinného domu dažďová voda vsakovala do pôdy, doplňovala zásoby podzemných vôd a z pôdy sa vyparovala a vylepšovala mikroklímu.
Na Slovensku je pomerne veľa chudoby, intolerancie i agresivity. Väčšina z armády takmer 400 tisíc ľudí bez práce žije na hranici biedy. Chudoba pritom plodí konflikty, intoleranciu, kriminalitu a často aj agresivitu, ktorá necháva slabších jedincov v situáciách, z ktorých niet úniku. Preto nedokážu zvládať svoj životný údel a dostávajú sa do konfliktu aj so zákonom. Táto realita dostáva na šikmú plochu ľudí, ktorí majú problém vidieť východisko pre svoj život a možno aj preto končia v nápravno-výchovných zariadeniach. Dostať sa naspäť do reálneho života je ešte zložitejšie a spoločnosť je v tom bezradná.
Keď sme na jeseň 2008 zaregistrovali, že Košice sa stanú európskym centrom kultúry pre rok 2013, malo mesto pred sebou celé štyri roky na investičnú, dramaturgickú, choreografickú i občiansku prípravu. Aby mohlo Európe prezentovať nielen seba, ale aj región a celú krajinu a pokúsilo sa posunúť hranice umeleckej tvorby, kreativity a originálnosti k novým výšinám.
Košice sa tešia i jasajú. Dnešným dňom Európske hlavné mesto kultúry ponúka stovky kultúrnych podujatí svojím občanom i návštevníkom Košíc. Čím obohatia Košice oltár európskej kultúry? Nevieme. Čím prispejú Košice sami sebe? Vieme. Na konci prázdnou kasou a rozpredajom mestského majetku. Jednorazové prerábanie bývalých kasárni na Kulturpark, bývalú plaváreň na Kunshalle, bývalé sídliskové výmenníky tepla na údajne kultúrne body mesta, zanedbané parky na priestory údajnej kultúry bez jasných pravidiel trvalo udržateľného financovania týchto objektov vedie mesto k prázdnej kase. Pozývam vás na prechádzku po prerobených, pardon po prerábaných priestoroch v deň "Veľkej otváracej show" Európskeho hlavného mesta kultúry a posúďte sami.
Keď v utorok 15. januára 2013 vodohospodárski experti diskutovali v Bratislave ako zabezpečiť účasť verejnosti na príprave plánov manažmentu povodňového rizika, začali na východe Slovenska stúpať hladiny potokov a riek. Účasť verejnosti na príprave spomínaných plánov nariaďuje smernica EÚ pre ochranu území pred povodňami. Nebolo by to však Slovensko a jeho experti, ak by princípy aj tejto smernice „nezhovadili". Namiesto diskusie hľadania ciest, ako zabezpečiť účasť verejnosti na príprave i realizácii spomínaného plánu, kritizovali hlavní aktéri účasť verejnosti na ochrane pred povodňami, ktorý naštartoval Program revitalizácie krajiny ako páchanie trestnej činnosti.
