Články od Michal Kravčík

Včera som s úžasom sledoval v Hríbovej lampe debatu, ani nie tak o ambíciách kandidátov na primátora Košíc, ako nebývalú starostlivosť samotného Hríba, kto bude primátorom Košíc. Tento človek už raz do politického života Košíc smutne zasiahol v kauze zabasnutia košického viceprimátora za korupciu. Odporúčal by som mu namiesto miešania sa do toho, kto bude primátorom Košíc, ísť vypovedať na súd, prečo bol v roku 2004 taký inicitívny. Ako občan Košíc by som si prial po komunálnych voľbách 2010, aby v Košiciach žili slobodní, zodpovední, zdraví a kultúrni občania slobodného kráľovského mesta.

5. nov 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Michal Kravčík

Vedec vystupuje z Akadémie na protest proti korupci v klimatológii!

Jeden z předních amerických vědců Hal Lewis, vystupuje z "Americké fyzikální společnosti" (APS) na protest proti vědecké korupci. Někteří to přirovnávají k počátku reformace, kdy Martin Luther přibil svoje teze na dveře kostela ve Wittenberg.

14. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 192x
30

Michal Kravčík

1000 ročná zima? Určite áno, aj keď to nemusí byť tento rok.

Podľa poľských meteorológov nás čaká najtuhšia zima za posledných tisíc rokov. Údajne za to môže ekologická katastrofa v Mexickom zálive, ktorý má úplne zastaviť Golfský prúd. Dovolím si tvrdiť, že ozaj extrémne zimy môžu nastať, ale nie kvôli ekologickej katastrofe, ale z iných dôvodov. Naším pričinením rozpadáva sa nám atmosféra nad hlavou a preto teplota skáče z jedného extrému na druhý. Neveríte? Chcete dôkaz? Ten je na Mesiaci. Teplota na povrchu Mesiaca sa veľmi mení, pretože tam chýba atmosféra. Najnižšia teplota dosahuje -130 0C a najvyššia okolo +120 0C. Preto Američania pri pristávaní na Mesiaci v roku 1969 si vyberali miesto pristátia Apolla medzi dňom a nocou, aby ich Slnko nespálilo i aby nezamrzli.

10. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Michal Kravčík

Osud vody i nás

Len na nás záleží, či budeme traumatizovaní povodňami, suchom a extrémnymi výkyvmi počasia. Každý z nás vo svojom profesionálnom i občianskom živote môže pomôcť pri oprave poškodenej krajiny, aby dažďová voda z lesopoľnohospodárskej a urbannej krajiny stekala pomalšie, aby hladiny potokov a riek stúpali a klesali pomalšie. Proste, aby voda neubližovala nám. Stane sa tak vtedy, ak my nebudeme ubližovať vode.

8. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Michal Kravčík

Sedem zlatých pokladov pre prosperitu Košíc (V. Ľudia).

Je množstvo príbehov z histórie, ktoré potvrdzujú, že zo všetkého sú najdôležitejší ľudia, ich schopnosť kritický myslieť, reálne zhodnocovať situáciu, navrhovať riešenia a ich realizovať, vedieť presvedčiť svoje okolie o dobrých riešeniach a prinášať prosperitu a blahobyt svojej komunite. Aby sa tak stalo, je treba iba malú drobnosť. Kultivovať prostredie, v ktorom hierarchia jedincov v spoločenskom rebríčku komunity je závislá na schopnosti ponúkať riešenia a nie problémy.

30. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Michal Kravčík

Mýtus o vplyve holorubov na vznik povodní končí

Niekoľko desaťročí verejnosťou lomcuje názor, že holorubna ťažba dreva v lesoch spôsobuje povodne. Nuž vybral som sa do košických lesov v katastrálnom území obce Mala Lodina pod priehradu Ružín, aby som sa utvrdil v názore, že je to tak. Vybral som sa do údolia, kde v čase kritických letných povodní s vodou z lesa sa doplavil aj štrk, kamene i hlina. Kým iní v teple pri televízore s kávičkou sledovali dramatické povodňové reportáže z celého Slovenska, občania Malej Lodiny bagrovali deň a noc počas troch dni prichádzajúci štrk z hrádzok, ak chceli aby ich nevyplavilo. Hrádzky postavili našťastie dávno predtým, aby predišli záplavám. Bohužiaľ ich nepostavili v celom údolí a tak štrky vo vode stekali na hlavu obyvateľov dedinky. Tak sa teda pozrime odkiaľ voda zo štrkom sa dovalila.

20. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
78

Michal Kravčík

Sedem zlatých pokladov pre prosperitu Košíc (IV.Rómovia).

Košice majú aj traumu európskeho formátu v podobe sídliska LUNIK IX, kde sa kumuluje najväčšia chudoba v meste, bez perspektívy a pracovných príležitostí. Táto trauma produkuje nie len chudobu, ale aj kriminalitu, drogy, choroby, frustráciu, nenávisť i beznádej. Politici si podávajú kľučky na sídlisku a od upratovania smetí až po ponúkané balíčky od politikov zneužívať biedu Rómov na otváranie vrát ku korýtkam do verejnej správy. Jednoducho namiesto udice sa im ponúka ryba a tento model prehlbuje frustráciu, pestuje nenávisť a rasovú neznášanlivosť.

15. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
29

Michal Kravčík

Sedem zlatých pokladov pre prosperitu Košíc (III.Ekobývanie).

Ďalším zlatým pokladom Košíc mohlo byť ekobývanie. Rozvoj bývania na Slovensku je naďalej silne orientovaný na centrálne distribučné siete (elektrina, privádzanie pitných vôd, odvádzanie splaškových vôd, teplo, plyn, komunálny odpad). V týchto štruktúrach sa odohráva aj množstvo osobných tragédií, ktoré môžu prerastať aj do takého masakru, aký sa odohral v Devínskej Novej vsi. Perspektíva rozvoja bývania typu „králikáreň" má veľké riziká. Jednou z rizík je aj ľahký spôsob likvidácie infraštruktúry dodávky komodít. Prevencia pred možnými kolapsovými situáciami, prinášania viac tolerancie, kultúry do vzťahov až po nezávislosť od monopolných distribútorov komodít je ekobývanie.

14. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Michal Kravčík

Sedem zlatých pokladov pre prosperitu Košíc (II.Modré zlato).

Ďalším zlatým pokladom Košíc mohla byť voda, ktorá bude už v 21. storočí nad zlato. Ten kto bude mať vodu, bude prosperovať i mať všetko. Preto vodu si treba chrániť ako oko v hlave. My naďalej sa zbavujeme modrého zlata hlava nehlava a preto sme na ceste k úpadku. Košičania mali vynikajúcu príležitosť ukázať sebe i svetu Novú kultúru pre vodu v rámci EHMK projektu. Bohužiaľ sa tak nestane. Našou kultúrou ostane naďalej miešať Boží dar (dažďovú vodu s ľudskými výkalmi a za to ešte platiť.

13. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Michal Kravčík

Sedem zlatých pokladov pre prosperitu Košíc (I).

Košice bez ladu a skladu. Asi tak sa rozvíjajú. V košickej komunite nepriebieha proces komunikácie s verejnosťou a rozhodovania sa robia podľa toho ako sa komunální politici vyspia, resp. koho náhodne stretnú, alebo kto ich "presvedčí". Súčasné vedenie mesta už 5 rokov ignoruje to, čo v procese prípravy rozvoja Košíc si prialo viac ako 400 účastníkov, ktorí sa zúčastnili otvoreného plánovacieho procesu v roku 2004. Spomínaní účastníci to robili nezistne pre svojú komunitu. Zvláštne, že nástupom vedenia mesta v roku 2006 rozhodlo za peniaze aktualizovať to, čo iní robili zadarmo a poslať predchádzajúce návrhy do suterénu. V priebehu následujúcich dní uverejním 7 najdôležitejších výstupov otvoreného plánovacieho procesu, aby občania mesta Košíc neboli jednostranne krmení a pri najbližších voľbách starostlivo zvážovali komu dajú dôveru.

12. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Michal Kravčík

Hľadá sa nový primátor Košíc

Prichádzajú komunálne voľby a s nimi aj rast ambícii komunálnych politikov o primátorské kreslá s ambíciou riešiť rozvoj svojej komunity hlavne vtedy, keď sa blížia voľby. Po získaní mandátu akosi ambicia riešiť rozvojové programy upadá Takýmto príbehom sú aj Košice. Konči sa volebné obdobie komunálnych politikov a ja ako bývalý člen Košického parlamentu ponúkam predovšetkým občanom mesta Košíc, aké ambície v komunálnej politike v Košiciach vznikli počas volebného obdobia 2002-6, ktorého súčasťou bol aj terajší prímártor. Či "otec" tohto mesta sa pokúsil priblížiť k týmto ambíciám, alebo sa z jeho ambicí vyparili do neznáma, nech posúdia Košičania. Otázkou je, či my Košičania máme ambíciu byť lepší. Tu je 7 bodov prerušenej piesne „Novej kultúry pre prosperitu Košíc".

5. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Michal Kravčík

Zaprší a sú povodne

Čo sa to deje s našou krajinou? Prší krátko a intenzívne, sú povodne. Prší dlhšie s menšou intenzitou, sú povodne. Kde hľadať príčiny? Odborníci tvrdia, že keď prší intenzívne, nestačí dažďová voda vsakovať do pôdy a preto rýchlo povrchovo steká do najbližšieho potoka a robí problém. V krajine by predsa malo ostať viac dažďovej vody, ak prší s menšou intenzitou a dlhšie. Alebo je tu zrada, ktorú sme podcenili? Momentálne najvážnejšia situácia je na Kysuciach a Orave, kde výdatnejšie zrážky zdvihli hladiny potokov i rieky Kysuca. Pršalo dva dni a je problém.

2. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Michal Kravčík

Povodne i požiare sú produktom vysušovania krajiny človekom

Našich susedov zas postihla veľká voda. Na Liberecku hovoria o tisícročnej vode. Ako je to vlastne možné, že v priebehu 13-tich rokoch postihne tisícročná voda 3 krát? Niekde je zrada. Tá zrada je podľa mňa v tom, že metóda štatistík pre výpočet veľkej vody je ako čierna skrinka. Tá vám zošrotuje údaje za sledované obdobie a vypľuje výsledok extrémnej zrážky s pravdepodobnosťou opakujúcou sa napríklad raz za 100 resp. 1000 rokov bez toho, aby sme pochopili prečo to tak je. Ponúkam jeden poznatok, ktorému som pochopil už počas prvej veľkej vody na Morave v roku 1997. Postupne sme to s kolegami rozpracovali do Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk ). Tieto poznatky zhrniem do krátkeho sumáru v tomto príspevku.

8. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 130x
100

Michal Kravčík

Horí Rusko a budeme aj my

Hrôzostrašné reportáže z horiaceho Ruska sú výzvou aj pre nás zamyslieť sa, prečo. Ešte nie tak dávno sme požiare vnímali okrajovo z reportáži z Kalifornie. Minulý rok to už bol juh Európy, predovšetkým Grécko a tohto roku Ruská step. Iste budete namietať, že u nás momentálne prší a dosť často i intenzívne a preto je mála pravdepodobnosť vzniku rozsiahlych požiarov. Ono to akosi súvisí. Extrémne dažde produkujú povodne i extrémne suchá produkujú požiare. Ideálne by bolo, aby neboli ani povodne ani suchá. V poslednom pribúda viac extrémnych povodní i požiarov po celom svete. Raz to je z prebytku vody a inokedy z nedostatku. Proste máme klimatizačnú poruchu a preto vzniká chaos v atmosfére, ktorý spôsobí že na jednom mieste sa vyleje extrémne množstvo vody a inde nepadne ani kvapka. Ako teraz Ruská step a Pakistan i samotný Kašmír v Indii. Kde hľadať súvislosti?

6. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Michal Kravčík

Slovenské povodňové urýchľovače

Na Slovensku máme viac ako 44.000 km vodných tokov. Za 60 rokov technokratickej vodohospodárskej politiky bolo zregulovaných viac ako 8.000 km z nich. Napriek tomu, že ich opodstatnenosť je sporná a v civilizovanom svete už viac ako 20 rokov sa v úprave vodných tokov používajú ekologickejšie technológie. Na Slovensku prevláda názor, že obec, ktorá nemá zregulovaný tok je menej príťažlivá. Nuž pozrime sa ako sú príťažlivé obce so zregulovanými potokmi.

25. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 961x
61

Michal Kravčík

Horúčavy sú preto, lebo daždovú vodu posielame do mora

Stúpanie hladín oceánov sa pripisuje zvyčajne roztápaniu ľadovcov následkom globálneho otepľovania. Jednotlivé informačné zdroje sa rozchádzajú v názoroch na mieru stúpania hladín oceánov v 20. storočí, ale väčšina z nich uvádza číslo 10 cm alebo viac, čo je priemerne o 1 mm ročne. Začiatkom 20. storočia rýchlosť stúpania hladín pravdepodobne nepresahovala 1 mm za rok, na konci tohto storočia však výrazne presiahla 1 mm za rok. V súčasnosti dosahuje stúpanie hladín oceánov za rok až 2,4 mm.[1]

17. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
126

Michal Kravčík

Vysušené a prehriate mestá

Pri budovaní miest a transformácii vidieckeho prostredia na mestské sa masovo začal uplatňovať betón a asfalt. Nedostatok priestoru a potreba pohodlia zaradili dažďovú vodu padajúcu do mesta ako príťaž. Dažďová voda sa začala vnímať skôr ako odpadová voda, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou, vo väčšine prípadov spolu so splaškovými vodami. Kanalizovanie dažďovej vody z miest sa nevníma ako riziko vzniku povodní ani sucha a s tým rast extrémnych horúčav. Zmeníme to? Máme na to cca 5 rokov. Nie viac.

14. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 180x
35

Michal Kravčík

Vyschnutá krajina a extrémy v počasí

Rast extrémov počasia je najničivejším prejavom prebiehajúcich klimatických zmien, ktoré ostro kontrastujú s dlhodobo vyrovnanými pôvodnými klimatickými podmienkami územia. Poruchy v počasí sa prejavujú jeho náhlymi zmenami a často ich násilným charakterom. Častejšie sú extrémne búrky, prívalové dažde a veterné smršte, mení sa časové a priestorové rozdelenie zrážok[1], predlžujú sa obdobia neznesiteľných horúčav a veľkého sucha. Regióny, ktoré sú najviac presušené, sú i najviac postihované extrémnymi prejavmi počasia. Potvrdzuje to povodie Dunaja, ale aj Moravy, Tisy a Prutu. Paradoxne vznik ničivejších a častejších povodní ľuďom bráni vidieť, že ich kraj sa odvodňuje.

13. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Michal Kravčík

Nová klimatická paradigma - Horúčavy po povodniach

Začínajú tropické horúčavy aj na Slovensku. Slovensko, ktoré bolo údajne pred mesiacom tak nasýtene vodou, že vznikli katastrofálne povodne. Nastupujúce horúčavy tento mýtus vyvracajú. Prečo? Lebo ak by v pôde bolo ozaj veľa vody, vyparovaná voda by spotrebovávala ohrómne množstva solárnej energie. A preto by bolo chladnejšie. Umožnili sme z lesnej, poľnohospodárskej i urbannej krajiny rýchlo odtiecť bez šance vsiaknuť cca 10 mld. m3 dažďovej vody. Ak by sme aspoň 10% tejto dažďovej vody umožnili vsiaknuť do pôdy v lesnej, poľnohospodárskej i urbannej krajine a následne jej vyparovať sa, spotrebovali by sme na výpare cca 700.000 GWh solárnej energie (20 násobok ročnej produkcie elektrickej energie v elektrárniach Slvoenska) . Keďže my to práve robíme naopak, tak spomínaný objem energie sa uvoľní do atmosféry, ohreje ju a vyvolá tropické horúčavy a sucho. Ponúkam kapitolu z Novej vodnej paradigmy čitateľom denníka SME, ktorá tento jav popisuje (Kapitola 3.3. v Novej vodnej paradigme má názov "Vplyv odvodnenia a odstraňovania vegetácie na uvoľňovanie tepla").

12. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 965x
1

Michal Kravčík

Nová klimatická paradigma - štyri prostredia vody

Tháles z Milétu považoval vodu za pralátku sveta. Empedokles a niektorí ďalší antickí a neskôr i stredovekí a renesanční myslitelia ju pokladali za pralátku sveta spolu so zemou, s ohňom a so vzduchom. V tejto kapitole „otvoríme scénu" pre vodu a načrtneme mechanizmy interakcie s menovanými „základnými prvkami" pri jej kolobehu v prírode.Slnko na svojej dráhe zakladá procesy zmeny, vzniku a rozpadu. Jeho činnosťou je tá najjemnejšia a najsladšia voda každý deň vyzdvihovaná a rozpúšťaná v paru, ktorá sa dvíha do vrchnej sféry, kde je opäť kondenzovaná chladom a tak sa vracia na zem. Aristoteles, Meteorológia

12. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Michal Kravčík

Zoznam článkov blogera