Kristína Janíková
Nočná túžba...
Únava padajúca na viečka... Hlava plná myšlienok... predstáv... túžob... spomienok...
Keď spím tak utekám pred realitou, ale keď sa mi realita dostane do snov, musím vstať, pretože chcem opäť snívať... Zoznam autorových rubrík: Najvzácnejší priatelia, Viera, Sila LÁSKY, Vzťahy, Mojimi očami a srdcom ..., Človek, Z ríše kelu a zeleniny, Súkromné, Čo sa nikam nevošlo
Únava padajúca na viečka... Hlava plná myšlienok... predstáv... túžob... spomienok...
Dievča sediace pod zamračenou nočnou oblohou. Túžba opäť vidieť žiarivé slnko. V hlave a srdci však ostáva len spleť najrôznejších pocitov...
Pamätám sa akoby to bolo včera. Všetky tie pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili. Ale i zlé, škaderé, ťažké, ktoré nám dali zabrať. No to všetko nás ešte viac posilňovalo a stmeľovalo.
Skupinka mladých. Pár rokov spolu nažívajú v tých istých priestoroch. Niečo ich spája...
Je ťažké sa ovládať a neskĺznuť k smútku ak sa nám čosi nedarí. Ak sa snažíme si vyčariť úsmev na tvári tým, že budeme skôr doma, že nemusíme mrhať časom čakaním na niečo...
Ten neúprosný čas trávený pri príprave na skúšky sa akosi pominul a premenil sa na množstvo príjemných chvíľ, ktoré obohatili moje vnútro.
Poslednou dobou som prežívala zvláštny čas. Mala som dosť času na to, aby som sa hlbšie zamýšľala a nejako chápala život taký aký sám príde.
Tichá, pokojná noc. Vetrom poháňaná koruna stromu sa mihala pred blikajúcou lampou. Odraz svetla zviditeľnil odostreté závesy v okne. Láskou poháňané srdce zvykalo v kútiku malej izbičky. Netušiac čo sa deje okolo....
Nechty namaľované nabielo. Azda preto, lebo si myslím, že tým dačo zmením k lepšiemu. Oči zaplavené slzami. Trasúce sa telo... Smutné srdce...
Presne si pamätám na ten deň. Bolo krásne. Slnečné lúče sprevádzal letný vánok. V tej dobe bol v mojom vnútri veľký zmätok a boj. Čosi som hľadala. Lásku. Vtedy sa moje srdce otvorilo slovám. Tak pravdivým, nádherným, zázračným, láskavým, božím...Našla som viac ako som hľadala.
Chcem dať na papier to, čo zo srdca tlačí sa von...
Maturita predo dvermi. Obávaný odchod do zahraničia na celé prázdniny. Strach z toho, čo sa deje doma. Ako sa majú rodičia, starí rodičia, súrodenci. Príbuzný po operácii. Zmes všetkého...
Bolo to včera. Zhodou okolností mi bolo párkrát naznačené... ešte som však netušila nič!
Iná farba očí... iné vlasy, ruky, postava... všetko je odlišné... Až na jednu vec!
Pociťuje zradu a napriek tomu odpúšťa. Nevážime si Ho a napriek tomu nám pomáha...
Bol studený zimný večer. Sedela som pri svojom stole. Môj duch kdesi lietal. Bola som neprítomná. Nevládna ruka obracala list za listom. Necitlivo.