Stanislav Krištofík
Mal som predtuchu
Poviem to takto, sobota to vôbec nebola „v pohode“, to naozaj nie, napriek tomu, že od rána svietilo slniečko z bezoblačného neba, lebo v piatok ma namiesto vysávania zlákal volejbal, bolelo ma koleno a bolo mi jasné, že ešte skôr než začnem variť, čítať noviny, lúštiť krížovky a tešiť sa z prítomnosti juniora to budem musieť dobehnúť. Samozrejme som ešte odbehol voliť, mám to naozaj „iba za rohom“, prekvapilo ma, že tam nebolo „smutno“, teda bez voličov a veru aj „babka“ Terezka, čo je mladšia ako ja, ale vždy ju neuveriteľne škrie, že ona už nevládze takmer žiadne aktivity okrem klebetenia a ja utrpím ešte aj športový úraz! Prisahám, aj som prestal pokrivkávať, aby som jej zatrhol reči o bylinkách a mastičkách, čo mi pomôžu, ale potom ma celkom znechutila, vraj nejde Magio, voľajaká porucha v celom meste a čo vraj teraz bude s voľbami!? Mala pravdu, internet síce fungoval, junior robil čo musel, ja tiež, lebo obed sa sám neuvarí, ale tá kulisa televízneho vysielania absentovala. To viete, informovanosť to je skoro ako to Terezkino klebetenie!
