Mária Lazárová
na Zemi, čo je hviezdou...
Zatvorila som oči a predstavila si, aké by to bolo prechádzať sa po Paríži so svojou láskou... V ruke by som cítila tvoju horúcu dlaň a prispôsobovala krok tvojim dlhým krokom, pozorovali by sme lenivú Seinu a maliarov s rozloženými stojanmi, na jednej maľbe by bolo dievča s dlhými tmavými vlasmi, vždy som chcela mať také, v maličkej kaviarni by sme si dali horúcu kávu s čerstvým croissantom, zotrel by si mi prstami omrvinku z úst a ja by som mala chuť podržať ti prsty medzi perami, no v tvojich očiach by sa blysli nesmelé rozpaky, ktoré mám tak rada, "Sme v Paríži, láska," pošepla by som ti, a ty by si sa zasmial a spýtal by si sa ma, či v Paríži sa všetko smie, "Všade sa smie všetko," prisvedčila by som, ale len v duchu, pretože by som chcela, aby si prišiel na to sám...
