Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Titulok by som skôr mal napísať s veľkým C a po česky. Ešte s vypnutým mozgom som začal počúvať skoro 10 rokov staré CD autorskej dvojice Hapka & Horáček. Nieže by som ho počul prvý raz v živote, naopak, ale pred časom som ho požičal kamarátovi, asi na pol roka. Vrátil mi ho a dnes som si ho založil do diskmana. Zaplo mi hlavu a niekoľkokrát som sa skoro rozosmial pri odkazoch na reálny život.
Akosi sa to tak vyvŕbilo, že v tomto období bývam v robote skoro od nevidím do nevidím. Ale i za tú necelú hodinu, čo som dnes bol v styku s inými ľuďmi ako kolegami a spolubývajúcimi, teda cestou domov z práce, som zažil pár nekaždodenných stretnutí.
Sú to asi 4 mesiace, čo sa v Londýne zišlo 5 blogerov. Tento týždeň sa mi rysoval voľný večer v hlavnom meste európskych finančných trhov, takže som sa jedného z nich cez net spýtal, či nedáme repete. Súhlasil.
Včera po francúzštine som pár minút čakal na svoju milú. Mali sme v pláne urobiť nejaké nákupy v Tescu na Kamennom námestí. Stál som pred vchodom do trojuholníkovej budovy, na námestíčku, trochu čítal knižku, trochu sledoval, čo sa deje okolo. Bol som do deja chtiac-nechtiac vtiahnutý. Zaútočili na mňa mlamoji.
Aj zdravý človek občas zájde do lekárne. Mne sa pritrafilo ísť kúpiť rýchlobväzy, také malé, strihacie, a ešte nejakú mastičku na herpes.
Možno si poviete, že som staromilec. Možno si poviete, že som zaspal vývoj, keď o Rabake poviem, že je betálna. Našlapaná. No má to svoje dôvody.
Nevaril som žiadne morské potvory, dokonca ani ryžu. Od posledného sťahovania je kuchyňa mojou pracovňou. Náhoda chcela, že som sa dnes venoval niekoľkým japonským záležitostiam.
Boli sme dnes s mojou milou na bicyklovom výlete. Máme už obehaných veľa osád, dedín a mestečiek okolo Bratislavy, ale do Šamorína sme šli prvý raz. Prešli sme ho od Čilistova krivoľako krížom... ale vôbec nás neoslovil. Normálne sme tam nič dlhšieho pozerania hodné nenašli... to ešte aj v takej Záhorskej Vsi alebo Dobrohošti sme sa cítili lepšie.Viete o niečom, čo by sme tam mohli pozerať, keď by sme tam náhodou ešte dakedy zablúdili? Lebo ináč tam už asi cestu nenájdeme.
Už v predchádzajúcich dvoch dovolenkových článkoch (o foťáčiku a o ňuchačkách) som spomínal huby. Navyše som dnes večer v televíznych novinách videl reportáž o chlapíkoch, čo nazbierali za krátku chvíľu viac ako tisíc dubákov. Je načase, aby som o svojich vlastných čerstvých hubárskych skúsenostiach napísal podrobnejšie.
Vrátil som sa z dovolenky. Plný zážitkov, všeličo som videl, počul, skúsil a tiež ňuchal.
Nie, tento príspevok nebude o fotkách. Naozaj bude o ich výrobcovi. O malom digitálnom foťáčiku, ktorý má už najlepšie roky za sebou, strčí ho do vrecka každý tretí mobil... no napriek tomu stále slúži.
Vo výročný deň invázie '68 by sa možno patrilo písať o niečom inom, serióznejšom, ale čo už, vtedy som ešte nebol na svete. Prihodila sa mi dnes taká banalitka...
Málokto z nás nikdy nemal problémy so svojím menom. Janko Mrkvička sa zlostí, že je predmetom mnohých vtipov. Adriana Biolek podnecuje dvíhanie obočí absenciou koncovky -ová. Danke Salajovej temer nikdy nenapíšu meno správne. Nakoniec, v diskusii k jej článku si môžete prečítať skúseností ďalších ľudí. Alebo hneď teraz moje.
V pravom pruhu mám (v tejto chvíli) pod fotkou napísané, že som vášnivý čitateľ. Nakoniec, dokazuje to aj moja osobná rubrika Knihy. Ku knihám, ktoré čítam, sa dostávam všelijako. Buď si ich požičiam, od rodičov, od sestier, od kamarátov, z knižnice... alebo mi ich niekto venuje (pozn. pre všetkých, čo by mi chceli dať darček a nevedia čo - kniha to istí, u mňa určite), alebo si ich kúpim. Občas obchádzam veľké kníhkupectvá, na letiskách vždy zájdem do kníhkupectiev, rád sa bŕľam v zlacnených a Lacných knihách, neverili by ste, aké kusy sa tam nájdu, no a nepohrdnem ani second handom. Ináč povedané: kupujem i v antikvariátoch.
Nemám ich ja. Má ich jedna moja známa. Umrel jej otec. Na druhý deň ju vykradli.
Po dlhom čase som sa dostal ku klasickému blogovému zápisu. Zabývali sme sa v novom byte, predvčerom som zložil počítač a dnes sme dokončili umiestňovanie vecí. Plní pohody sme sa zrútili k večernému televíznemu programu. Vybrali sme si Chlípnika, českú vraj erotickú a vraj komédiu z roku 2003.
Tento víkend trávim u rodičov. Vlastne rodičia doma nie sú, zato sú tu obe moje sestry, ich manžel a priateľ a samozrejme je tu so mnou moja milá. Kompletná zostava s výnimkou švagra (ktorý mal nejakú prácu) sme vyrazili na výlet.
Štvrtok sa niesol najmä v šachovom duchu. Tentoraz nešlo o písanie článkov, skôr o to najvlastnejšie kompozičné šachovanie. Skladal som úlohy a tiež som mal nejaké vybavovačky s Petrom Gvozdjákom.
Streda aj tentoraz znamenala cestu do mesta. Keď nemám dovolenku, chodím tam každý deň, tentoraz teda len v stredu.
V utorok som sa podujal počas dňa, keď by som inokedy sedel v kancelárii, vystrčiť nos a zašiel som si nakúpiť nejakú poživeň. Pritom som zažil šok, lebo som si náhodou kúpil noviny.
