Juraj Lörinc
Dovolenka v Bratislave: 3. deň
Prvý skutočný deň dovolenky. Pondelok. Ostatní pracujúci nabiehajú do práce a ja môžem spať do ôsmej - paráda.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Prvý skutočný deň dovolenky. Pondelok. Ostatní pracujúci nabiehajú do práce a ja môžem spať do ôsmej - paráda.
V nedeľu sa mi konečne podarilo vstať dosť neskoro. :-) Hlavný denný program preto začal až temer presne na poludnie. Vak napchatý potrebnými vecami, prilba na hlave (čo keby padali kamene) a bicykle nakopnuté.
V sobotu zvyčajne vstávam neskoro. Ale keďže tento piatok som šiel spať veľmi skoro, vstal som skoro. Pustil som sa do vecí, ktoré som si na dovolenku naplánoval.
Super. Dokončil som v robote, čo bolo treba. Pravda, v natešení z nadchádzajúceho voľna som zabudol šéfovi poslať mail s tým, čo som práve dokončil, no ale veď to týždeň počká, nehorí to našťastie. Keďže som ráno prišiel do práce na bajku, vyrazil som na oslavu dovolenky domov netradičnou cestou.
Tento týždeň som náhodou zablúdil na stránku svojho gymnázia. Je to už pekne dávno, čo som opustil jeho lavice (14 rokov), napriek tomu sa mi okamžite obnovili niektoré spomienky.
Zdá sa, že dvoch mojich bývalých spolužiakov postihla epidémia doteraz málo známej choroby. Neumiera sa na ňu, ale sú s ňou starosti pekne dlho.
Petra Schwarczová popísala vo svojom článku skúsenosť s dnešnými deťmi a ich chovaním voči starším ľuďom. V diskusii sa okrem iného hovorilo o tom, odkiaľ vlastne deti berú nadávky. Nuž, spomenul som si na svoje vlastné zoznámenie sa s dvomi klasickými pohlavnými nadávkami.
Pracujem, kde pracujem, a moja kancelária sa nachádza na 23. poschodí. Mám výhľad na Kamzík, železničnú stanicu a Slavín. Veľmi si ho neužívam, najmä dnes nie, keď som mal 5 dlhých stretnutí mimo, ale napriek tomu som ešte stihol zaujímavé divadlo. Dážď.
Nie som bezdomovec. Mám príjem, ktorý mi dovoľuje zohnať prechodné bývanie i v Bratislave. Zatiaľ som sa však nerozhodol pre životnú investíciu do svojho vlastného bytu (niežeby domu!), preto už mnoho rokov bývam striedavo s niekoľkými inými podobne situovanými prišelcami do hlavného mesta po prenajatých bytoch. Na obzore je nové sťahovanie.
Ku školskému životu temer neodmysliteľne patria dve menej príjemné veci: skúšanie a písomky. Robo Grigorov nás síce uisťoval, že v živote sa musíš skúšať sám, ale predsa sa občas i nám starším pritrafí skutočná, nefalšovaná písomka. Ako mne v piatok.
Človek je tvor spoločenský. Je to klišé ako Brno, no zároveň je to stáročiami overená pravda. V poslednom týždni bola prelomená bariéra a stretli sa ľudia, ktorí sa spoznali len vďaka blog.sme.sk. Nielen na jednom mieste a v jednom čase, tých stretnutí bolo niekoľko.
Už je to pár mesiacov, čo som v rade pred pokladňou v jednom z bratislavských supermarketov stál hneď za Františkom Mikloškom. Netváril sa ako rovnejší medzi rovnými, bol totálne v pohode. Spomenul som si naňho opäť, keď som v pondelok stretol viacero slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) na letisku v Bratislave.
Konečne. Po dlhom čakaní, dnes o 17:50 budete mať možnosť nielen ma vidieť na fotografii (pri mojom blogu), ale budem sa i hýbať a občas niečo hovoriť. Zväčša budem stláčať tlačidlo a odpovedať na zákerné otázky moderátora vedomostnej súťaže Riskuj! televízie Joj. He! :-) Toto je už posledný, môj malý súkromný reminder. O atmosfére a zážitkoch počas natáčania som už dávnejšie písal v tomto článku.
Môj výkon si môžu TV pozitívni a priatelia môjho blogu pozrieť zajtra 27. mája o 17:50 na Jojke. Pokiaľ by vás zaujímali nejaké perličky z natáčania, písal som o nich v tomto článku.
"Nejhorší smrt je z vyděšení." A tá mrška čaká napríklad práve na nás poctivých, keď náhodou prídeme na to, že porušujeme nejaké pravidlo...
Po Bratislave jazdím väčšinou električkou a autobusom. Včera som cestou zo súťaže použil trolejbus. Výsledok? Prihodili sa mi až dve nečakané veci.
Mnohí študenti a absolventi Matematicko-fyzikálnej fakulty UK (dnes už vlastne FMFI) ho poznali. Mňa učil len krátko, jeden semester nám viedol seminár, ale náhodou som pod jeho odborným vedením urobil svoju prácu do Študentskej vedeckej konferencie. Mal neuveriteľný prehľad v oblastiach, ktorým sa venoval. Prof. RNDr. Tibor Šalát, DrSc. Súčasne so smutnou správou o jeho skone som sa dozvedel, že pohreb by mal mať zajtra, na cintoríne v Ružinove, o 13.00. Budem naňho spomínať.
Pred pár dňami som sa v dlhšom článku zamýšľal nad kvalitou diplomových prác, pretože som jednu dostal na posúdenie. Posudok som napísal a dnes som sa mal stretnúť s diplomantom a povedať mu k tomu pár slov. Bolo to trochu ťažké.