Juraj Lörinc
Výhody úradu
Čítal som si dnes pri raňajkách sobotňajšie SME a narazil som v ňom na článok o príprave strán na predvolebné mítingy. Okrem času a stratégie sa v ňom mierne spomenula aj otázka nákladov - a ako ich ušetriť. Citujem:
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Čítal som si dnes pri raňajkách sobotňajšie SME a narazil som v ňom na článok o príprave strán na predvolebné mítingy. Okrem času a stratégie sa v ňom mierne spomenula aj otázka nákladov - a ako ich ušetriť. Citujem:
V diskusii k môjmu nadšenému článku o koncerte No Name sa okrem iného vyskytol názor, že ich texty sú "obsahovo ploché a často rytmicky mimo hudbu". Ani nehovorím o diskusii k článku zo SME o tohtoročných Aureloch, tam si diskutéri dnešnú slovenskú populárnu scénu riadne podali.
Hodnú chvíľu som rozmýšľal, ako začať tento spot tak, aby som vyhol smrteľnému hriechu v podobe blogového klišé. Rozmýšľal som tak dlho, až som si povedal, čo sa s tým toľko pechorím, veď je to fuk... a vtedy som si uvedomil, že to je ten pravý úvod. Mne to smiešne bolo, ale málokomu inému by asi tiež bolo. O tom to je.
Už niekedy minulý rok som videl film o kolapse Enronu, dávali ho aj nedávno. Keďže moje vedomosti o podrobnostiach prípadu boli kusé, hľadal som po všelijakých zdrojoch. Vtedy som sa prvý raz stretol s pojmom whistleblower. Niekto, kto objaví, že niekde je bordel, nič sa s tým nedeje, nikto to neupratuje, naopak sa všetko tutlá a informácie o bordeli sa nedostanú ku tým ľuďom, ktorí by aj mohli/mali mať záujem na vyčistení Augiášovho chlieva.
Napriek tomu, že je ešte len február, českí hokejisti pred chviľou pravdepodobne rozhodli o najlepšom slovenskom športovcovi roka 2006. Keby naši hokejisti získali medailu, asi by ním bol niektorý z nich. Možno ešte počas tohto týždňa alebo celého roka vystrelí nejaká motyka, ale máločo sa môže rovnať prvej medaile na ZOH v histórii. Takže pozerám do krištálovej gule a veštím meno. Radoslav Židek.
V posledných týždňoch sa katastrofy nevyhli ani visegrádskej skupine. V Maďarsku sa zrútilo slovenské lietadlo, desiatky mŕtvych. V Poľsku spadla strecha výstavnej haly, ďalšie desiatky mŕtvych. Je mnoho rozdielov medzi týmito nešťastiami. Všimol som si jeden z nich, rozdiel takpovediac informačný.
Poslanci niečo schvália. Väčšinou vládna koalícia. Iní poslanci často kričia, že je to sprostosť. Väčšinou opozícia. Ľudia zvonka potom na to bárskedy nadávajú. Na koalíciu, na opozíciu. V poslednom období napríklad Martin Zámocký. Že kvalita práce poslancov je žalostná. Že sa flákajú. Je chyba len v nich? Alebo aj niekde inde?
Napriek tomu, že by som rád všetkému rozumel, musím si priznať veľmi často, že sú veci, ktoré sú pre mňa španielska dedina. Napríklad preto, že som sa nad nimi hlboko nezamýšľal, aj keď by som mal, alebo preto, že plávali akosi mimo mňa... dnešné správy aj rozhlasové, aj televízne, ktoré som cez dvere počúval, mi pripomenuli dve veci, ktorým nerozumiem. Priame platby poľnohospodárom a prečo niektorí ľudia nemusia mať registračné pokladne.
K dnešnému zamysleniu ma inšpiroval zaujímavý článok Paľa Sibylu a najmä jedna z reakcií v diskusii. Diskutujúci položil zásadnú otázku: či vnímame, čo sa deje v EÚ. Zároveň si krátko odpovedal (že on nič moc). Mne okrem mojej vlastnej odpovede napadli i dôvody, prečo je to tak.
Predstavte si takúto situáciu. Idete po ulici a tu vás zastaví staršia pani a začne vám vysvetľovať, že vaše topánky sú z módy, že vašu bundu by už nechceli ani v Armáde spásy (pozdravujem Adriana Mola a jeho blejzer). Alebo stojíte v električke a chlapík-hobit visiaci vedľa vám začne objasňovať nedostatky Keplerových zákonov z pohľadu teórie relativity. Drsné akcie. Aké sú niektoré možné reakcie?
Šialenstvo Nobelových cien je tu opäť. Aj mňa Včera zaujal článok o niektorých tohtoročných favoritoch na Nobelovu cenu za mier, dnes ma doslova ovalilo niekoľko strán v Pravde. Trošku som nad vecou uvažoval, pričom moje úvahy sa zväčša točili okolo speváka skupiny U2 - Bona.
Dnes bol náš premiér v televízii. Odpovedal na otázky všetečnej novinárky, prinajmenšom jedna otázka bola tak dobrá a odpoveď tak zlá, že vo mne vyvolala reťaz uvažovania.
HZDS už pre mnohých nie je tým strašiakom ako bývalo, napriek tomu, že ani nevymenilo predsedu. Mnohí ľudia, ktorí s ním jednu vodu pili, ho už opustili, nuž ale vstali noví bojovníci. Tí odíduvší si tvoria strany, straničky, hnutia, hnutíčka alebo ostávajú sami ako kôly v plote. Kôly však do parlamentu kandidovať nemôžu, to môžu len politické subjekty. Preto tí, ktorí majú politické ambície vo vrcholovej politike do ďalšieho volebného obdobia, si už začali hľadať, kam zase vstúpiť, aby ambície mohli premeniť na realitu.
Neviem, neviem... nakoľko mám byť už dospelým napomínajúcim cudzie deti... alebo si ich nemám všímať? Veď majú rodičov, učiteľov, vychovávateľov, vzory.
Pred časom sa v Prešove konal šampionát nepočujúcich v sálovom futbale, neviem či slovenský, európsky alebo svetový, to je nakoniec jedno. V rozhlasovom šote sa reportér pýtal na špecifiká futbalu nepočujúcich oproti bežnému futbalu. Miesty šéf organizátorov mu objasnil, že pravidlá sú úplne rovnaké, len prerušenie rozhodcovia nepískajú, ale signalizujú zdvihnutím zástavok.
Smer - SD mi dnes predstavil svojho tieňového ministra pre energetiku, pána Františka Fabiana. Pri počúvaní jeho prejavu na tému zvyšujúcich sa cien plynu som nad jeho demagógiou žasol. Povedal A, ale nie B. Lebo A sa hodilo, B nie. Je možné, že to B i povedal, ale ho v televízii vystrihli. Vzhľadom k vehemencii A však o tom pochybujem.
V krátkom časovom rozpätí sa mi dostali do uší informácie o troch rôznych petíciach. Ide o výstavbu prístrešku pre neplatičov tuším v Prešove, o stavbu nového domu v Bratislave a o jednu celoslovenskú mravnostnú akciu. Nič proti tomu, že sa ľudia vyslovia, radujem sa, že sa neboja, ale niekedy pochybujem o zmysle takýchto akcií a o nechápem uvažovanie niektorých petíciotvorných a podpisujúcich. Budem úplne konkrétny.
Temer vždy, keď sa stane niečo zlé, vynoria sa i cynické vtipy. Ich autormi sú často normálni ľudia, žiadne bezcitné obludy. Čo je na tom zlé?
Mám rád leto. Lepšie teplo ako zima, lepšie slnko ako dážď. Ale zopár drobných príhod z posledných dní mi naznačilo, že nebude ľahké. Nielen pre mňa, pre mnohých.
Musím súhlasiť s každým mojim obľúbeným blogerom? Musím mať rád každého, s kým súhlasím? Tieto otázky sa vo mne ozvali po prečítaní jedného článku a najmä diskusie k nemu.